Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/139/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Bc. Z. F., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. februára 2023, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , zo dňa 21. 09. 2022, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 21.09.2022 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa

u z n á v a v i n n ý m

obžalovaného Bc. Z. F., nar. XX.XX.XXXX vo X. M., bytom K. XXX/XX, X. M.,

z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a to za skutky tak, že -dňa 13. 06. 2020 v čase okolo 17.45 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde na tento papier napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Volám sa Z. F. a dĺžiš mi túto reštauráciu + 500.000,- Eur, výmenou za to nepôjdeš sedieť“ na ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto,

- dňa 17. 06. 2020 v čase okolo X0.50 h na ulici O. č. 2 vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde opäť napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Tak ešte raz, volám sa Tomáš Straňovský, dĺžiš mi túto reštauráciu + 600 000,- Eur, ak si ju niekomu predal dáš im dvojnásobok, mám tú nahrávku a ideš sedieť tak či tak“, na ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto, čím vzbudil u poškodeného C.. G. U. dôvodnú obavu z ich naplnenia,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

z a t o h o o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c), j) Tr. zák,. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) mu u k l a d á zákaz používania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , zo dňa 21. 09. 2022, bol obž. Bc. Z. F. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a to za skutky, ktorých sa dopustil tak, že

- dňa 13. 06. 2020 v čase okolo 17.45 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde na tento papier napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Volám sa Z. F. a dĺžiš mi túto reštauráciu + 500.000,- Eur, výmenou za to nepôjdeš sedieť“ na ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto,

- dňa 17. 06. 2020 v čase okolo 20.50 h na ulici O. č. X vo X. M. si v reštaurácii F. vypýtal od zamestnankyne reštaurácie pero a papier, kde opäť napísal odkaz majiteľovi reštaurácie C.. G. U. „Tak ešte raz, volám sa Tomáš Straňovský, dĺžiš mi túto reštauráciu + 600 000,- Eur, ak si ju niekomu predal dáš im dvojnásobok, mám tú nahrávku a ideš sedieť tak či tak“, na ktorý sa podpísal a následne odišiel z reštaurácie na neznáme miesto, čím týmto konaním vzbudil u poškodeného C.. G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. M., V. O. č. XXX/XX dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Za uvedenú trestnú činnosť ho potom okresný súd odsúdil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c), j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) mu uložil zákaz používania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu uložil aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Okresný súd svoje rozhodnutie fakticky odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckých posudkov mal súd preukázané, že obžalovaný je za svoje konanie zodpovedný, žiadny zo svedkov nekonštatoval, že by obžalovaný strácal súdnosť a nevedel, čo robí, obsah lístkov považoval okresný súd za pomerne závažný na to, aby vzbudili strach a obavu o život a majetok poškodeného, vzhľadom k tomu, že už podobnú tortúru zažil s obžalovaným aj v minulosti, ďalej súd nespochybnil tvrdenie obžalovaného, že v hneve niečo napísal, avšak súd nepovažoval za dôležité, či ide o vetu oznamovaciu alebo rozkazovaciu. V súvislosti aj s výpoveďou znalkyne dospel súd k záveru, že obžalovaný konal pod vplyvom určitej duševnej poruchy, avšak táto nedosahovala takú intenzitu, že by to bola medicínskou diagnózou a keďže bol obžalovaný za svoju činnosť zodpovedný, uznal ho potom vinným tak, ako to uviedol v rozsudku.

S uvedeným rozsudkom však nebol spokojný obžalovaný a preto ho napadol odvolaním, ktoré za obžalovaného podal jeho obhajca.

V prvom rade obhajca v odvolaní uvádza, že má za to, že skutok je právne nadkvalifikovaný a teda je nesprávne právne kvalifikovaný, pôvodne bol celý skutok obžalovaného posúdený ako priestupok, až následne, na základe pokynu prokuratúry, bol skutok prekvalifikovaný na zločin vydierania. Takýto postup považuje obhajoba za nesprávny, pretože podľa jej názoru bolo preukázané, že obžalovaný sa domáhal len stretnutia s poškodeným ako majiteľom reštaurácie, v snahe vydiskutovať si udalosti spred piatich rokov, čo potvrdzovala aj svedkyňa G.. Je síce pravdou, že obžalovaný nevhodnou formou sa tohto stretnutia domáhal, avšak podľa názoru obhajoby sa nemohlo jednať o zločin vydierania, keď sa formou, akou sa domáhal, takto urobil. Samotný poškodený oznámil konanie obžalovaného z preventívnych dôvodov, že mal v minulosti zlú skúsenosť s I..

Z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že nemal úmysel niečo vymáhať, nemal ani jasnú predstavu o majetku poškodeného, chcel sa s ním len stretnúť. Aj svedkyňa V. v prípravnom konaní uviedla, že keď odovzdala lístočky poškodenému, tento nemal nejakú zvláštnu reakciu a jeho postoj

bol flegmatický. Obžalovaný je teda toho názoru, že od počiatku vyšetrovania sa dôkazné bremeno zaťažovalo konaním poškodeného, pričom napriek produkovanej obhajobe, podloženej výsledkami dokazovania, súd konal jednostranne, s vopred stanoveným záverom nekriticky prebrať tvrdenia obžaloby.

Obhajoba má za to, že v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku stagnuje vyhodnotenie obligatórnych pojmových znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania a to napriek tomu, že obžalovaný sa nimi vo vzťahu k zmene právnej kvalifikácie domáhal od počiatku prípravného konania. V nadväznosti na túto skutočnosť je preto potrebné poukázať aj na výsledky znaleckého dokazovania, keď aj z výpovede znalkyne PhDr. M. vyplýva, že táto skutočnosť trestnej zodpovednosti nezodpovedá otázke, ako súd s touto skutočnosťou namietal. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal otázkou, že vôľou a motívom konania obžalovaného bola snaha stretnúť sa s majiteľom reštaurácie, pričom obsah textu bol značne neurčitý z hľadiska možnosti vydierania. Obžalovaný sám priznáva nevhodný spôsob konania voči poškodenému, avšak konajúcemu súdu je potrebné vytknúť, že v podstate od začiatku trestného procesu bol obžalovaný postavený v konaní tak, že musia byť naplnené všetky skutkové podstaty žalovanej trestnej činnosti. Súd vôbec nemal snahu vypočuť súdneho znalca na zistenie úplného skutkového stavu vo vzťahu k hranici intenzity jeho ochorenia a to hypománie.

Z týchto dôvodov má za to, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, má za to, že vzhľadom k tomu, že poškodený vedel o osobe obžalovaného, s ktorou sa chcel stretnúť, nemal z jeho konania obavu, pričom poškodený tak, ako to aj uvádzal, konal len preventívne, poučený z minulosti, obsah lístkov smeroval k snahe stretnutia s poškodeným a bol nedokončený, samotné lístočky boli zaslané polícii, pričom neboli prijaté žiadne opatrenia, ani len konzultované, ktoré by mohli reálne poškodeného nejako nútiť. Konanie obžalovaného nijako nesmerovalo ku konaniu poškodeného nejakým spôsobom zbaviť ho majetku alebo primäť ho k peňažnému plneniu. Preto sa ani obžalovaný nemohol dopustiť trestného činu vydierania v zmysle ust. § 189 ods. 1 Tr. zák.

V konečnom dôsledku aj uložený trest je nezákonný, arbitrárny a nedôvodný.

Z uvedeného dôvodu obžalovaný cestou svojho obhajcu navrhol, aby bol napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V dôsledku podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa dostavil len obhajca obžalovaného, samotný obžalovaný požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

V konečných návrhoch potom krajská prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že je toho názoru, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch správny a zákonný a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, avšak v prípade, ak by krajský súd dospel k inému záveru a prijal by argumenty obhajoby, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že v zmysle písomného odvolania považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny, nezákonný, okresný súd sa vôbec nevysporiadal s právnou kvalifikáciou konania, ani s motívom konania obžalovaného, z rozsudku vôbec nie je zrejmé, čo považoval okresný súd za preukázané, pričom nepostupoval v intenciách ust. , kde má byť v odôvodnení rozsudku napísané, z akých dôvodov tak okresný súd rozhodol, na pojednávaní mal byť vypočutý aj znalec k duševnému stavu, k motivácii konania obžalovaného, naviac poškodený veľmi dobre poznal páchateľa, vedel, čo od neho môže očakávať, a preto obhajoba je toho názoru, že poškodený nemal strach z obžalovaného, nezakázal mu ani vstupovať do reštaurácie, ide o zbytočnú nadkvalifikáciu konania obžalovaného, čo vyhovovalo polícii a prokuratúre, obžalovaný aj v súčasnosti pracuje ako odčitávač u vodárňach vo Veľkom Krtíši, obžalovaný sa poškodenému za svoje nevhodné správanie aj ospravedlnil. Z uvedeného dôvodu preto obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a navrhol buď aby krajský súd vo veci rozhodol sám, alebo aby vec s právnym názorom zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah trestného spisu a dospel k záveru, že

odvolanie obž. Bc. Z. F. je dôvodné, a to najmä pokiaľ ide o otázku právnej kvalifikácie konania a potom následne aj ohľadne otázky uloženého trestu.

Krajský súd v podstate v zhode s tým, čo uviedol do odvolania, ako aj v záverečnej reči obhajca obžalovaného, musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vôbec nie je zrejmé, prečo považoval konanie obžalovaného za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., prečo sa stotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného a prečo sa ani vôbec nezaoberal prípadne iným právnym kvalifikovaním konania obžalovaného, keď je zrejmé, že samotný poškodený a jednoznačne to vyplýva aj z predloženého trestného spisu, nemal nejakú veľkú obavu z konania obžalovaného, sám uviedol, že trestné oznámenie podal preventívne, vzhľadom k neslávnej skúsenosti s obžalovanými z minulosti, avšak vôbec mu nezakázal v budúcnosti navštevovať jeho reštauráciu, ani prípadne iným spôsobom obmedzovať jeho pobyt v reštaurácii, jedine zakázal mu poskytnúť alkoholické nápoje.

Sám obžalovaný nerobil spornou skutočnosť, že predmetné dopisy poškodenému napísal, v tomto smere ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že je pisateľom týchto listov, avšak uvádzal, že to bolo v snahe vydiskutovať si s poškodeným situáciu spred piatich rokov, pričom okresný súd týmto okolnosti žiadnym spôsobom nevenoval pozornosť a ani potom neskúmal, či skutočne konanie obžalovaného dosahuje intenzitu zločinu vydierania, prípadne, či nejde o iný druh trestnej činnosti.

Krajský súd v tejto súvislosti potom musí konštatovať, že postup okresného súdu, ak bez akýchkoľvek pochybností prijal závery, ktoré v obžalobe uviedol okresný prokurátor a konanie obžalovaného Z. F. kvalifikoval ako zločin vydierania, nebolo správne.

Krajský súd v tomto smere musí konštatovať, že aj z ustanovení a komentárov v jednoznačne vyplýva, že pri prečine nebezpečného vyhrážania v zmysle ust. Tr. zák. je potrebné vždy brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadnuť aj na to, ako subjektívne poškodený pociťuje ujmu, v zmysle tohto výkladu vyhrážaním sa inou ťažkou ujmou môže napr. považovať aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu, zničenie veci vysokej umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy na zdraví blízkej osoby, pričom pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný, stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, v ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie, napr. listom, telefonicky alebo prostredníctvom ďalšej osoby.

Krajský súd je toho názoru, že dané protiprávne konanie obžalovaného Z. F. malo byť správne kvalifikované preto ako prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § ust. 360 ods. 1 Tr. zák., keďže samotný poškodený uvádzal, že jeho obava z konania obžalovaného nebola takej intenzity, aby požiadal o policajnú ochranu, prípadne, aby zakázal, či zamedzil obžalovanému akýkoľvek vstup do jeho reštaurácie a pokiaľ takto konanie obžalovaného okresný súd nekvalifikoval, postupoval správne.

Krajský súd preto musel toto porušenie okresným súdom napraviť postupom podľa a potom aj celý výrok o vine, ako aj treste u obž. Z. F. zrušil a rozhodujúc sám potom ho uznal vinným za obidva skutky tak, ako boli uvedené v obžalobe okresného prokurátora bez dovetku, že by mal poškodený obavu o svoj život a zdravie, ale len doplnením, že mal dôvodnú obavu z ich naplnenia.

Potom aj nadväzujúc na to, že upravil skutkovú vetu, ako aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, uložil obžalovanému aj miernejší trest odňatia slobody v zmysle ust. § 360 ods. 1 Tr. zák., pri použití dvoch poľahčujúcich okolností a to, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a preto mu uložil len mierny trest odňatia slobody a to vo výmere 7 mesiacov, ktorý mu však podmienečne odložil v spojení s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Zároveň mu krajský súd tak, ako mu to uložil aj okresný súd, uložil aj trest zákazu požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Krajský súd je toho názoru, že aj takýto trest, ktorý bol obžalovanému uložený za hore uvedenú trestnú činnosť, je postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu a na to, aby si uvedomil nesprávnosť a nebezpečnosť svojho konania.

Z týchto dôvodov preto krajský súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal jednohlasne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.