Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-11-2023.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného: F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. D. XX, XXX XX O. D. (ďalej „umiestnený"), toho času umiestnený na psychiatrickom oddelení Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16, 028 01 Trstená, IČO: 00 634 891 (ďalej „zdravotnícke zariadenie"), o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 3Pu/1/2023-10 zo dňa 09. januára 2023, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 3Pu/1/2023-10 zo dňa 09. 01. 2023 vyslovil, že prevzatie umiestneného F. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. D. XX, do zdravotníckeho zariadenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Mieru 549/16, Trstená, IČO: 00 634 891, bolo prípustné. 2. V odôvodnení uviedol, že Psychiatrické oddelenie Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená e- mailovým podaním zo dňa 22. 09. 2022 (správne 05. 01. 2023, poznámka odvolacieho súdu) oznámilo prijatie pacienta do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu pre duševnú poruchu, ktorá si vyžaduje neodkladné psychiatrické liečenie, dňa 05. 01. 2023 o 9:41 hod. Pacient bol na ich oddelenie privezený RZP ako preklad z psychiatrického oddelenia FNsP Žilina, kde bol hospitalizovaný od 02. 01. 2023 z dôvodu paranoidnej perzekučnej bludnej produkcie s dopadom na prežívanie a správanie. 3. Uznesením zo dňa 05. 01. 2023 súd začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného pacienta. 4. Citujúc ust. § 253 ods. 1, § 262 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), § 6 ods. 4, 8, 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) súd po vzhliadnutí osoby umiestneného v zdravotníckom zariadení a po vykonaní jej výsluchu rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia - Hornooravskej nemocnie s poliklinikou Trstená, majúc za preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnený pre duševnú poruchu, ktorou trpí, mohol ohroziť seba alebo svoje okolie. 5. Vzhľadom na celkový prejav a obsah výpovede umiestneného, ako aj obsah výpovede lekára súd konštatoval prítomnosť abnormného obsahu myslenia v podobe perzekučných produkcíí fixného presvedčenia o prenasledovaní umiestneného inými osobami, ktoré ho chcú zničiť a ublížiť jemu a jeho rodine. Umiestnený sám udával, že pred vyše piatimi mesiacmi prestal užívať lieky, ktoré mu predpisovala jeho ošetrujúca psychiatrička MUDr. W.. 6. S poukazom na špecifiká schizofrénie, po zohľadnení všetkých zistených skutočností, mal súd, vychádzajúc z paranoidných bludov umiestneného, ktorý má neustály pocit ohrozenia seba ako aj svojho okolia, kedy sa nedá predikovať jeho ďalšie správanie, za to, že prevzatie umiestnenej osoby
v zdravotníckom zariadení bolo prípustné, nakoľko u tejto bolo jednoznačne preukázané zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by mohlo, v prípade, ak by tento nebol hospitalizovaný, spôsobiť ohrozenie jeho osoby ako aj jeho blízkeho okolia.
7. Proti tomuto uzneseniu podal umiestnený odvolanie. 8. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu z dôvodu, že jeho diagnóza je depresia s ťažkými psychotickými príznakmi, nie schizofrénia. Depresiu si liečil v dobe dvoch rokov a bol sledovaný u MUDr. W. so sídlom v U.. 9. Požiadal o preloženie do domácej liečby s tým, že bude ďalej sledovaný u MUDr. W., ktorá ho úspešne zbavila depresie.
10. Zdravotnícke zariadenie vo vyjadrení k odvolaniu vyslovilo súhlas s napadnutým uznesením okresného súdu. Uviedlo, že pacient k nim bol privezený ako preklad psychiatrického oddelenia FNsP Žilina, kde bol hospitalizovaný od 02. 01. 2023 do 05. 01. 2023 pre paranoidne perzekučnú bludovú produkciu. Z klinického hľadiska sa u pacienta jedná o závažné duševné ochorenie, pacient bol opakovane hospitalizovaný vo viacerých psychiatrických zariadeniach, v ambulantných podmienkach nespolupracujúci. 11. Zdravotnícke zariadenie zotrvalo na dôvodoch prijatia pacienta na nedobrovoľnú hospitalizáciu uvedených vo výpovedi ošetrujúceho lekára. Uviedlo, že podľa štandardných postupov pre nedobrovoľnú hospitalizáciu klinický obraz ochorenia dosiahol taký stupeň, že splnil podmienky nedobrovoľnej hospitalizácie, kde pri nezahájení liečby včas hrozilo vysoké riziko z premeškania a závažného zhoršenia duševného zdravia s rizikom nepredvídateľného konania.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7, § 255 ods. 1 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 59 ods. 1 C. m. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci v štádiu rozhodovania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, vykonal dokazovanie v intenciách ust. § 260 a § 261 C. m. p. a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
14. Odvolanie umiestneného nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
15. Z odvolania umiestneného vyplýva, že tento nesúhlasil s rozhodnutím súdu z dôvodu nesprávnej diagnózy. Pokiaľ ide o umiestneným namietanú diagnózu, je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že z obsahu spisu nevyplýva, že by u tohto bola diagnostikovaná schizofrénia, na charakteristiku ktorej súd prvej inštancie v rozhodnutí poukazoval. Z oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prijatí pacienta vyplýva, že tento bol hospitalizovaný pre paranoidne perzekučnú bludnú produkciu. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky vyplýva, že v minulosti bol odvolateľ v ich zdravotníckom zariadení hospitalizovaný so záverom F28, ktoré označenie podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb zodpovedá diagnóze iná neorganická psychotická porucha (poruchy s bludmi alebo halucináciami). Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukazoval na špecifiká schizofrénie však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z výpovede umiestneného, ako aj jeho ošetrujúcej lekárky vyplýva, že tento trpí paranoidnými bludmi o svojom prenasledovaní, ohrození, vrátane ohrozenia jeho rodiny. Jeho správanie je podľa ošetrujúcej lekárky nepredvídateľné s možnosťou ohrozenia seba a svojho okolia. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že umiestnený bol už v minulosti pre svoje duševné ochorenie hospitalizovaný, svoju chorobu si však nepripúšťa a prestal užívať lieky predpísané jeho lekárkou, čo aj sám priznal. Z uvedených skutočností, teda prejavov ochorenia umiestneného, nie výlučne z jeho diagnózy, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aj vychádzal, pričom odvolací súd sa s uvedenými závermi, pokiaľ ide o prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu obavy z možného ohrozenia nielen umiestneného ale aj jeho okolia, stotožňuje.
16. V nadväznosti na žiadosť umiestneného o preloženie do domácej liečby odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bolo rozhodované iba o zákonnosti prevzatia F. R. do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu, ktoré konanie predstavuje prvú fázu detenčného konania, ktorej hlavným zmyslom je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného vo veľmi krátkej lehote. V prípade, že súd rozhodne o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, v zmysle ust. § 264 C. m. p. zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, čo bude záležať predovšetkým od zdravotného stavu umiestneného. V prípade ak nedôjde k prepusteniu umiestneného, v zmysle ust. § 265 C. m. p. po právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd pokračuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
17. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
18. V závere odvolací súd v súvislosti s procesným postupom súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepostupoval podľa § 256 C. m. p., podľa ktorého súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Z citovaného ustanovenia (súd „môže“) vyplýva, že ustanovenie procesného opatrovníka umiestnenému (pokiaľ ide o plnoletú osobu), nie je obligatórne (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy), ale vzťahuje sa na prípady, kedy súd považuje uvedené za potrebné na ochranu záujmov umiestneného, najmä ak má pochybnosti o spôsobilosti umiestneného na právne úkony v plnom rozsahu. Nakoľko súd prvej inštancie umiestnenému procesného opatrovníka postupom podľa § 256 C. m. p. neustanovil, možno vychádzať z toho, že po priamom kontakte s umiestneným a jeho vypočutí nemal pochybnosti o jeho spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Rovnako odvolací súd v danom štádiu konania nepovažoval za potrebné na ochranu záujmov umiestneného tomuto ustanoviť procesného opatrovníka podľa § 256 C. m. p., čo však nevylučuje aplikáciu uvedeného ustanovenia do budúcna, ak to bude súd, vzhľadom na priebeh ďalšieho konania, považovať za potrebné na ochranu záujmov umiestneného.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)