Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/157/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42053668, proti žalovanej G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Z. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. L. XXXX/XX, XXX XX X. X., o zaplatenie 5 000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -104 zo dňa 5. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Vzhľadom na skutočnosť, že spor je medzi dvomi slovenskými štátnymi občanmi, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, založil svoju právomoc na s právnym režimom riadiacim sa zákonnou úpravou Slovenskej republiky podľa a Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli právny úkon, ktorý zodpovedá kúpnej zmluve na kúpu hnuteľných vecí a inominátnu zmluvu, zodpovedajúcu „postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne Ahoj v Egypte. Písomným vyhlásením žalovaná prehlásila žalobkyni, že jej vyplatí sumu 10 000 Eur za všetok nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj podľa priloženého inventáru a to 100 000 EGP, z toho 55 000 EGP na úhradu dlhu za nájom + vodu a elektrinu a 45 000 EGP hotovosť, 10 000 EGP doplatok do kaucie za kaviareň Ahoj a 5 000 Eur dostane do dvoch týždňov a 500 Eur otvorený účet v Ahoj. Podľa ECB bol priemerný kurz 18,211 EGP/EUR v čase realizácie úkonu v septembri 2019. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná vstúpila do užívania kaviarne Ahoj, uzavrela nájomnú zmluvu na nájom priestorov a aj podľa jej vyjadrení podnik do prijatia obmedzujúcich pandemických opatrení súvisiacich s Covid 19, aj prevádzkovala. Medzi stranami nebolo sporné, že strany uzavreli dňa 22.8.2019 zmluvu o pôžičke, ktorá bola splatná do 10.9.2019, na základe ktorej žalovaná požičala žalobkyni sumu 5 000 Eur. Avšak podľa tvrdení žalobkyne táto suma bola použitá na úhradu kaucie, refundáciu kaucie na nájom zloženej žalobkyňou a podľa tvrdení žalovanej bola použitá na kúpnu cenu za zariadenie kaviarne. Nakoľko v prehlásení z 19.9.2019, ktoré má povahu uznania záväzku (deklaruje sa úhrada záväzku z určitého dôvodu), nie je uvedená žiadna pohľadávka, je zrejmé, že táto zanikla pred vystavením písomného potvrdenia. Považuje za irelevantné, či suma 5 000 Eur bola započítaná na kúpnu cenu (100 000 EGP + 10 000 EGP + 5 000 Eur) alebo na kauciu. Znenie prehlásenia „10 000 EGP doplatok do kaucie na kaviareň“ však skôr potvrdzuje verziu, že suma bola použitá na refundáciu kaucie, z ktorej zostal len doplatok vo výške 10 000 EGP.

Nakoniec ani jedna zo strán nepopiera pohľadávku žalobkyne 5 000 Eur voči žalovanej, ktorej úhradu však žalovaná podmieňuje predložením licencie. Zdôraznil však, že právny úkon označený ako zmluva, prehlásenie z 19.9.2019, ktorý koncipovala žalovaná, nikde neoznačuje za podmienku úhrady 5 000 Eur predloženie licencie. Žalobkyňa túto skutočnosť rozporovala. Nie je zrejmá právna úprava Egyptskej arabskej republiky, preto nemôžu posúdiť, či licencia je nevyhnutná na prevádzkovanie kaviarne, ktorú však nespochybniteľne aj podľa tvrdenia žalovanej táto prevádzkovala v čase pred Vianocami do 15.3.2020. Zákonnú úpravu cudzieho štátu preukazuje procesná strana, ktorá sa na takúto zákonnú normu odvoláva. Avšak vzhľadom na obsah a znenie právneho úkonu z 19.9.2019 považuje za irelevantné, či licencia je viazaná na prevádzku, či na osobu prevádzkovateľa, nakoľko žalovaná nepreukázala, že výplata sumy 5 000 Eur, ktorú mala zaplatiť do dvoch týždňov od podpisu zmluvy, bola viazaná na odkladaciu podmienku, a to predloženia licencie na prevádzkovanie kaviarne. Preto nemal dôvod na prípadnú existenciu, či neexistenciu licencie prihliadať a skúmať možnosť prevádzkovania kaviarne v Egyptskej arabskej republike. Tvrdenie žalovanej o viazanosti sumy 5 000 Eur na predloženie licencie považuje za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku, a to nielen z dôvodu, že takáto skutočnosť nebola zahrnutá do obsahu zmluvy, ale aj z dôvodu, že uznesením č. k. -565 zo dňa 1.2.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 28/2019 zo dňa 8.2.2019, bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu úpadcu po splnení rozvrhu výťažku, teda bolo ukončené oddĺženie žalovanej, ktorá reálne, vzhľadom na deklarované príjmy v danom čase, nemohla mať takú sumu prostriedkov, teda v čase od povolenia oddĺženia cca 6 mesiacov zrejme pri kúpe neodhadla možnosti zabezpečenia prostriedkov pre úhradu dohodnutého plnenia, a preto vytváraním prekážok pre vrátenie záväzku sa snažila oddialiť úhradu. Navyše, ak by aj skutočne nebolo možné prevádzkovať kaviareň bez „licencie“ a žalobkyňa takúto skutočnosť žalovanej zamlčala, pričom žalovaná si vyhradila skutočnosť, že kaviareň je plne spôsobilá prevádzky bez iných zákonných podmienok, mohlo žalovanej vzniknúť právo podľa na odstúpenie zmluvy, pričom toto právo žalovaná zjavne neuplatnila a danú prevádzku aj podľa predložených licencií naďalej prevádzkuje. Úroky z omeškania boli priznané v zmysle Občianskeho zákonník vo výške podľa Nariadenia Vlády č. , a to odo dňa omeškania, uplynutia doby dvoch týždňov od podpisu zmluvy, prehlásenia z 19.9.2019 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie (ďalej len ).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení vecí ( ). Poukázala na to, že Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho bol spis postúpený na Okresný súd Žilina a opätovne jej bola predložená žaloba spolu s listinami, aby sa k žalobe vyjadrila. Keďže išlo o tie isté listiny, reagovala rovnako, ako pri podanom odpore a uviedla rovnaké skutkové tvrdenia. Na pojednávaní 14.10.2021 bola vypočutá žalovaná, avšak vyšlo najavo, že žalovaná stále nemala vedomosť o tom, ako sa žalobkyňa vyjadrila na podaný odpor. Z tohto dôvodu bolo pojednávanie odročené. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobkyni okrem pôžičky, čo samotná žalobkyňa nepoprela, v deň podpísania zaplatila sumu 100 000 EGP, čo zodpovedá 5 000 Eur a išlo o zábezpeku na chod kaviarne. Všetky tieto skutočnosti boli dohodnuté ústne, až neskôr sa strany sporu dohodli, že to dajú na papier. Tvrdila, že ak žalobkyňa popiera, že predmetom písomnej zmluvy nebola licencia, má to preukázať a navrhovala ju vypočuť pred súdom, a aby priniesla aj listinu, ktorá mala predstavovať licenciu, na ktorom sa ústne dohodli obe účastníčky zmluvy aj pred svedkyňou. Žalovaná zároveň dodala, že pokiaľ bude mať k dispozícii licenciu, tak ju na ďalšom pojednávaní predloží a trvala na predvolaní žalobkyne. Predložila súdu skríny z mobilného telefónu, ktoré podporili jej tvrdenia o tom, že žalobkyňa si mala v decembri 2019 prísť pre zariadenie kaviarne a mala žalovanej doniesť preddavok alebo zábezpeku, ktorú pri podpise žalobkyňa od žalovanej prevzala vo výške 100 000 EGP, teda sumu zodpovedajúcu 5 000 Eur. Uvedené bolo predmetom ústnej dohody pri odstúpení zmluvy, ktorá je v telefonickej komunikácii predloženej súdu žalovanou na pojednávaní. To znamená, že podmienky menili podľa ústnych dohôd medzi stranami sporu. Po odročení pojednávania jej mali byť zaslané listiny, ktoré ani do nariadeného pojednávania 5.4.2022 neboli doručené žalovanej a prevzal ich nejaký rodinný príslušník, pretože žalovaná bola mimo SR a ani splnomocnenej zástupkyni, ktorá bola poverená zastupovaním vo veci práve z dôvodu vycestovania žalovanej do Hurghady. Žalovaná 30.3.2022 telefonicky upozornila splnomocnenú zástupkyňu, že sa na Slovensko z Hurghady dostane až 10.4.2022 a donesie originál licencie aj s úradným prekladom pre súd, aby bol oboznámený, ako taká licencia vyzerá, v prípade, že žalobkyňa predloží tú svoju. Preto žiadali súd o odročenie pojednávania, ktorému však nebolo vyhovené. Následne splnomocnená zástupkyňa požiadala o odročenie pojednávania z vážnych rodinných dôvodov, a to z náhleho ochorenia maloletej dcéry, ktorá mala cez víkend (2.4.- 3.4.) vysoké teploty cca. 40° C, a preto musela dňa 4.4.2022 navštíviť detského lekára, ktorý jej vystavil OČR, čo súdu predložila, a preto nie je v tomto prípade potrebné lekárske záznamy predkladať, ale je možné si ich dožiadať, alebo na výzvu súdu dodatočne doložiť. Teda boli vážne dôvody na odročenie pojednávania a súd nemal vôbec pojednávať. Dcéra splnomocnenej zástupkyne má 11 rokov a je za ňu trestnoprávne zodpovedná. Vo vysokých teplotách sa predsa zodpovedná matka nevyberie na cestu vzdialenú cca 73 km od svojho bydliska. Súd musí rešpektovať doklad od lekára, ktorý potvrdil, že je ohrozené zdravie dieťaťa a je potrebné, aby s ním rodič ostal doma, vystavením potvrdenia o OČR. V žiadosti o odročenie splnomocnená zástupkyňa uviedla, že žaloba nie je dôvodná, pretože sa strany sporu dohodli o započítaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2019 a suma 5 180 Eur, ktorá mala byť žalobkyni poskytnutá, bola započítaná na splnenie záväzku žalovanej a ešte jej predplatila nájomné sumou 100 000 EGP = 5 000 Eur, čo jej žalovaná tiež nevrátila. Tieto finančné prostriedky mali byť zárukou toho, že žalovaná dostane licenciu a bude môcť bar prevádzkovať legálne. Keďže žalovaná týmito dvomi úhradami splnila svoj záväzok, je nespochybniteľné, že strany sporu sú vysporiadané. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ňou predloženými dôkazmi, a to mobilnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou. Poukázala na vyjadrenie žalobkyne k odporu, ktorý si splnomocnená zástupkyňa otvorila v elektronickom spise občianskeho združenia OPOS a je nutné dodať, že v dlžobnom úpise sa nič nepíše o zábezpeke a ani o kaucii, to je jasne preukázané, že to bolo predmetom ústnej dohody. Žalobkyňa nepoprela sumu 5 180 Eur, ktorú jej žalovaná pred spísaním pôžičky poskytla, ale uviedla, že bola započítaná na zabezpečenie budúceho záväzku. Ak žalovaná ponechala žalobkyni sumu 5 180 Eur a pri podpise je vyplatila ďalších 100 000 EGP, žalobkyňa jej zábezpeku nevrátila, čo vyplýva opäť z mobilnej komunikácie a k takémuto úkonu malo dôjsť v decembri 2019 tak, že žalovaná zaplatila žalobkyni sumu 10 000 Eur, o čom niet pochýb. Predmetom sporu je preukázateľný dlžobný úpis, na základe nejakej dohody, ktorá takémuto úkonu musela jednoznačne predchádzať. To znamená, že od dlžníka má veriteľ písomné prehlásenie o dlhu, ktorým dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Aby bola žalobkyňa v konaní o vrátenie pôžičky úspešná, je povinná preukázať naplnenie všetkých znakov zmluvy o pôžičke, okrem iného i to, do akej doby a za akých podmienok došlo k podpísaniu dlžobného úpisu, nakoľko to má vplyv na zodpovedanie otázky, či a kedy sa dlžníci dostali do omeškania s vrátením pôžičky. V prejednávanej veci dlžníčka vystavila písomný dlžobný úpis, v ktorom je síce sporný obsah o odovzdaní platnej licencie, avšak platným titulom nároku z pôžičky nie je dlžobný úpis samotný, ale právny úkon, na základe ktorého bol dlžobný úpis vystavený, a teda je zrejmé, že dlžobnému úpisu musela predchádzať medzi veriteľom a dlžníkom konkrétna dohoda o podmienkach pôžičky. Žalovaná tvrdí, že bolo dohodnuté odovzdanie licencie, s čím bola spojená suma 5 000 Eur, ako druhá časť pôžičky. Žalobkyňa takúto skutočnosť popiera, čo malo byť predmetom konania, aby súd sporné skutočnosti odstránil výsluchom žalobkyne a skúmaním dôkazov navrhnutých žalovanou. Je presvedčená, že súd prvej inštancie konal nesprávne, čím porušil aj SR a zastáva názor, že súd sa zhostil obhajoby žalobkyne a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí možnosti žalovanej konať pred súdom. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak jej súd odňal aj právo konať pred súdom a predložiť dôkazy, ktoré sú dôležité pre správne rozhodnutie vo veci. Rovnako v konaní mala byť vypočutá žalobkyňa pre rozpor tvrdení, neboli riadne doručené písomnosti žalovanej. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že predvolanie na pojednávanie žalovanej bolo doručené 9.2.2022, teda takmer dva mesiace pred jeho termínom a mala dostatok času na to, aby si svoj čas zorganizovala spôsobom, umožňujúcim jej účasť na pojednávaní. Žalovaná sa za každú cenu snažila zmariť pojednávanie, upla sa totiž na jej účelové, ničím nepreukázané nepravdivé tvrdenie, že žalobkyňa jej mala dať akúsi licenciu, a že na jej predloženie malo byť viazané doplatenie zvyšnej časti dlhu. Žalovaná nevyhnutne potrebovala dosiahnuť odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia a následného predloženia prekladu licencie do slovenského jazyka, ktorú predložila v arabskom jazyku. Súd vyvodil z vykonaného dokazovania správny záver, že zo strany žalovanej nebolo preukázané (iba tvrdené), že by doplatenie dlhu bolo viazané na licenciu. Pokiaľ ide o právne posúdenie, súd v bode 19 odôvodnenia rozsudku správne konštatoval, že strany medzi sebou uzavreli právny úkon, ktorý zodpovedá kúpnej zmluve na kúpu hnuteľných vecí a inominátnu zmluvu, zodpovedajúcu „postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne Ahoj. Správne konštatoval, že v prehlásení z 19.9.2019, ktoré má povahu uznania záväzku, nie je uvedená žiadna pohľadávka a je zrejmé, že zanikla pred vystavením písomného potvrdenia a zo znenia prehlásenia nevyplýva podmienka licencie. Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľné, prečo žalovaná v odvolaní dôvodí zmluvou o pôžičke, ktorá mala byť podľa nej uzavretá žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou ako dlžníčkou, a ktorá mala byť základom ich právneho vzťahu. Žiadny takýto právny úkon totiž žiadna zo strán až dovtedy neprezentovala. Vyjadrenie žalobkyne k odporu bolo žalovanej doručené na adresu trvalého pobytu 5.11.2021, a to spolu so zápisnicou z pojednávania. Žalovaná sa napriek tomu do dňa pojednávania k vyjadreniu k odporu nevyjadrila. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovanej, že súd jej procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná v replike uviedla, že pokiaľ sa žalobkyňa vyjadruje k predvolaniu na pojednávanie, ktoré si mala prevziať, tak poukazuje na to, že žalovaná v odvolaní nikde neuvádza, kedy jej bolo doručené predvolanie, ale že jej ani jej splnomocnenej zástupkyni nebolo umožnené odročiť pojednávanie. Splnomocnená zástupkyňa na to mala vážne dôvody. Ak ústne napáda právny zástupca žalovanú, že sa nedostavila na pojednávanie 5.4.2022, hoci bola zastúpená, prečo sa teda nedostavila žalobkyňa na pojednávanie 14.10.2021, ktorá mala vo veci tiež vypovedať. Ďalej sa právny zástupca vyjadruje, že žalovaná mala možnosť sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadriť, avšak bola vycestovaná a splnomocnená zástupkyňa sa k nemu dostala náhodou, keď kontrolovala elektronickú schránku jej občianskeho združenia, v ktorej je štatutárom. V tomto konaní však zastupuje ako fyzická osoba, a preto očakávala, že jej bude sprístupnený spis cez jej osobnú elektronickú schránku. Pokiaľ ide o licenciu, opätovne zdôraznila, že táto bola ústne dohodnutá, nie je na „papieri“ a rovnako ako bola dohodnutá kaucia, nie garancia. Dohoda o zaplatení garancie medzi stranami sporu nebola na predmetnej zmluve, preto je maximálne dôležité posúdiť všetky dôkazy predložené stranami sporu, aby bolo zrejmé, o čo ktorej strane ide. Predložila súdu telefonickú konverzáciu, z ktorej jasne vyplývali skutočnosti ňou tvrdené. Súd sa touto komunikáciou nezaoberal. Žiadala súd o predvolanie žalobkyne na výsluch s tým, že súdu prinesie aj listinu, ktorá mala predstavovať licenciu, na ktorom sa ústne dohodli obe účastníčky zmluvy. Žalobkyňa od žalovanej prevzala sumu vo výške 100 000 EGP v decembri 2019, teda sumu zodpovedajúcu 5 000 Eur, čo bolo predmetom ústnej dohody pri odstúpení zmluvy, ktorá je v telefonickej komunikácii predloženej súdu žalovanou na pojednávaní. K týmto skutočnostiam nebola zo strany žalobkyne prednesená žiadna obrana a súd sa ňou nezaoberal. Do dnešného dňa jej nie je známa výpoveď žalobkyne, ktorá údajne pred súdom vypovedala (bod 10 odôvodnenia), ani dôkazy, ktoré popierajú pravdivosť výpovede žalovanej, kde predložila telefonickú komunikáciu, ktorou určite disponuje aj žalobkyňa. Zotrvala na odvolacích dôvodoch, ako aj odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana a proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal rozsudok v intenciách a 380 a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

6. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa prevádzkovala v Egypte kaviareň s názvom Ahoj a napokon sa žalobkyňa so žalovanou dohodli o predaji tejto prevádzky, o ktorú prejavila žalovaná záujem a prehlásením z 19.9.2019 (vlastnoručne spísaným žalovanou ) sa žalovaná zaviazala , že „žalobkyni vyplatí sumu 10 000 Eur za všetok nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj (prilož. inventár - v spodnej časti prehlásenia označený nábytok, 2 chladničky, 1 mraznička, počítač, 2 televízory, produktor, 2 laser, lampy, hudobný systém, kávovar, 2 mobilné klímy, sisha, sporák, 2 bomby, ventilátory, reklamy), a to nasledovne: 100 000 EGP (55 000 EGP - dlh za nájom + voda + elektrika 2 mesiace, 45 000 EGP hotovosť), 10 000 EGP doplatok do kaucie za kaviareň Ahoj. 5 000 Eur dostane po dvoch týždňoch a 500 Eur otvorený účel v Ahoj“.

7. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva, že žalobkyňa so žalovanou dohodli kúpnu zmluvu na hnuteľný majetok, ktorý sa nachádzal v prevádzke Ahoj, a to za kúpnu cenu 10 000 Eur („za všetok nábytok a zariadenie v kaviarni Ahoj“). Žalovaná vlastnoručne na predmetnú listinu uviedla, akým spôsobom bola splatená časť 100 000 EGP (zodpovedajúca sume 5 000 Eur) s tým, že ďalšiu časť 5 000 Eur uhradí žalobkyni do dvoch týždňov. V uvedenom prehlásení sa nespomína nič o licencii, ktorou by bolo podmienené vyplatenie zvyšných 5 000 Eur. To, že žalovaná si vybavovala novú licenciu, nepreukazuje, že predmetom dohody medzi žalobkyňou a žalovanou bolo aj to, že žalobkyňa žalovanej poskytne licenciu na uvedenú prevádzku. Súd prvej inštancie správne právne posúdil predložený listinný dôkaz vypísaný žalovanou a označený ako Zmluva, a to ako kúpnu zmluvu na hnuteľné veci a zariadenie a inominátnu zmluvu zodpovedajúcu „postúpeniu obchodnej činnosti“, výsledkom ktorej mala byť zmena prevádzkovateľa kaviarne Ahoj. Z uvedených dôvodov je i nezrozumiteľná časť odvolania žalovanej, keď poukazuje na zmluvu o pôžičke, a aké znaky musia byť splnené pri zmluve o pôžičke, keď medzi žalovanou a žalobkyňou v tomto smere nevznikla zmluva o pôžičke a súd prvej inštancie ani vzťah medzi nimi neposúdil ako zmluvu o pôžičke. Nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.

8. Odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, či strana konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jej povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

9. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalovaná tvrdila o podmienení výplaty zvyšných 5 000 Eur predložením licencie zo strany žalobkyne, preto žalovaná mala povinnosť preukázať existenciu uvedenej skutočnosti. Uvedené však nemôže byť preukázané tým, že si žalovaná vybavovala sama licenciu, a že by žalobkyňa preukázala, akou licenciou disponovala ona. Uvedená podmienka v žiadnom prípade nevyplýva z listinného dôkazu spísaného samotnou žalovanou. Žalobkyňa si svoju dôkaznú povinnosť riadne splnila pri podaní písomnej žaloby, a to predložením listinného dôkazu - „Zmluvy“ spísaného žalovanou, ktorá listina neobsahovala podmienku tvrdenú žalovanou, ale jednoznačne preukazuje, že žalovaná má doplatiť žalobkyni ešte 5 000 Eur do 2 týždňov. Rovnako žalobkyňa predložila komunikáciu so žalovanou cez messenger (č.l. 34-36), kde žalobkyňa uvádza, že „10000 dobrá cena“, „takže prosím aj peniaze ktoré mam u teba ako minúť“ a žalovaná reagovala, že „nepopieram cenu“ a následne žalovaná uviedla, že „teraz fakt nemám, v januári áno“. Aj z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaná uznávala, že má voči žalobkyni dlh, a pritom nespomína žiadnu licenciu. Napokon žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal mobilnou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou, odvolací súd však konštatuje, že v spise sa nenachádza žiadna komunikácia (okrem vyššie uvedenej), ktorú by mala žalovaná súdu predložiť, hoci na pojednávaní (č.l. 74) uvádzala, že dohodu o licencii vie preukázať komunikáciou cez messenger.

10. Napokon aj samotná žalovaná svoje tvrdenia mení, keď poukazuje na to, že v auguste 2019 požičala žalobkyni sumu 5 180 Eur (čo žalobkyňa nepoprela). Avšak pokiaľ ide o zvyšných 5 000 Eur z prehlásenia 19.9.2019 na jednej strane tvrdí, že vyplatenie zvyšných 5 000 Eur bolo podmienené až poskytnutím licencie zo strany žalobkyne (odpor proti platobnému rozkazu). Na druhej strane na pojednávaní pred súdom uviedla (č.l. 72), že „pôžička 5 000 Eur sa započíta na prvú splátku, ďalej žalobkyni dala 100 000 EGP, čo zodpovedalo 5 000 Eur, a to bolo na zálohu na zaplatenie nájmu, teda kaucia, ktorá musela byť zložená a z ktorej by sa strhol nájom v prípade jeho neplatenia. Zároveň povedala žalobkyni, že jej dá ešte ďalších 5 000 eur, keď jej odovzdá licenciu. Pôžička bola započítaná na hnuteľný majetok v kaviarni.“ Ďalej uviedla (č.l. 74), že „pokiaľ by prestala platiť nájom, automaticky majiteľ začne sťahovať z kaucie. Peniaze jej nesťahuje, pretože stále platí nájom, pričom zmluvný vzťah je vždy na jeden rok a po každom roku je možné obnoviť zmluvu. Začala si vybavovať licenciu a je perspektíva, že tie peniaze sa jej časom vrátia. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v žiadosti o odročenie pojednávania (č.l. 89) poukazuje na to, že „žalobkyňa vo vyjadrení z 28.08.2020 uviedla, že sa strany sporu dohodli o započítavaní pohľadávky zo zmluvy o pôžičke a suma 5 180 Eur, ktorá mala byť žalobkyni poskytnutá bola započítaná na splnenie záväzku žalovanej + jej ešte predplatila nájomné sumu 100 000 EGP, čo jej žalovaná tiež nevrátila, tieto finančné prostriedky mali byť zárukou toho, že žalovaná dostane licenciu a bude môcť bar prevádzkovať legálne. Žalovaná týmito úhradami splnila svoj záväzok.“ Oboznámením sa s vyjadrením žalobkyne zo dňa 28.08.2020 (č.l. 32) je zrejmé, že žalovaná také vyjadrenie nepodala, uviedla, že „keďže sa žalovaná rozhodla prevádzkovať kaviareň Ahoj, suma 5 000 Eur zo zmluvy o pôžičke, splatná dňa 10.09.2019, bola ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy z 19.09.2019 transformovaná na zábezpeku vo výške 5 000 Eur, ktorú jej takto žalovaná refundovala. Tým došlo k zániku záväzku zo zmluvy o pôžičke.“ Z písomného prehlásenia vypracovaného žalovanou vyplýva, že suma 55 000 EGP bola žalobkyni vyplatená formou splatenia dlhu na nájomnom, voda a elektrika (teda nie na zábezpeku - kauciu) a 45 000 EGP bola žalobkyni poskytnutá hotovosť. Teda samotná žalovaná mení svoje tvrdenia a raz tvrdí, že suma 5 000 Eur mala byť započítaná na poskytnutú pôžičku a druhýkrát tvrdí, že vyplatenie tejto sumy malo byť podmienené poskytnutím licencie a napokon do zápisnice pred súdom prvej inštancie potvrdila aj verziu žalobkyni, že uvedená suma mala byť započítaná na kauciu - zábezpeku.

11. Žalovaná navrhovala ako dôkaz vypočuť žalobkyňu, ktorej výsluch súd prvej inštancie skutočne vykonal na pojednávaní dňa 05.04.2022, na ktorom žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach a poprela, že vyplatenie sumy 5 000 Eur bolo podmienené poskytnutím licencie. Túto od nej začala žalovaná pýtať až neskôr aj keď nechápala prečo, nakoľko licenciu na alkohol nemala a napokon licencia je viazaná na osobu a nie je prenosná.

12. Žalovaná tvrdila, že odstúpila od zmluvy a žiadala vrátiť 100 000 EGP, ktoré vyplatila žalobkyni pri podpise, na čo mala žalobkyňa reagovať, že si zoberie hmotný majetok, nakoľko nesúhlasí s hodnotou hmotného majetku 5 000 Eur, ktoré jej žalovaná už vyplatila. Žalovaná s tým súhlasila pod podmienkou vrátenia pôžičky 5 000 Eur z 22.08.2019. Žalobkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že žalovanej povedala, že ak jej nedoplatí 5 000 Eur, že jej vráti 5 000 Eur čo jej dala a že si všetko zoberie, žalovaná s tým súhlasila, a keď jej povedala, že to chce urobiť zľakla sa, napokon sa dohodli, že to urobia 15.12.2019, na čo jej právnik poradil, aby počkala do januára. Odstúpenie od zmluvy však nebolo ani jednou stranou preukázané, a pokiaľ žalovaná tvrdila, že odstúpila a k ukončeniu malo dôjsť 15.12.2019, odvolací súd k tomu poukazuje na to, že sama žalovaná pred súdom (č.l. 73) potvrdila, že kaviareň prevádzkovala od 22. - 23.12.2019 do 15.3.2020, kedy kaviareň zatvorila pre pandémiu. Teda aj po termíne, po ktorom malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, a preto súd prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia správne konštatuje, že žalovaná právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle zjavne neuplatnila.

13. Pokiaľ ide o doručenie vyjadrenia žalobkyne k odporu, zo spisového materiálu vyplýva, že ešte v čase, keď žalovaná nemala splnomocnenú zástupkyňu, uvedené vyjadrenie jej bolo doručené dňa 5.11.2021 (č.l. 58), a teda mala možnosť sa s ním oboznámiť a nebol dôvod jej ho opäť doručovať a ani jej splnomocnenej zástupkyni, ktorú si zvolila až následne. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že uvedené mal prevziať niektorý z jej rodinných príslušníkov, nakoľko v tom čase nebola na území Slovenskej republiky, je nutné podotknúť, že z doručenky vyplýva, že zásielka bola riadne listinne doručená žalovanej a žalovaná nepreukázala opak. Teda v tejto časti nemohlo byť procesným postupom súdu prvej inštancie zasiahnuté do práva na spravodlivý súdny proces.

14. K námietke odročenia pojednávania určeného na deň 5.4.2022 je nutné podotknúť, že tak žalovaná, ako aj jej splnomocnená zástupkyňa mali včas doručené predvolanie, a to dňa 9.2.2022, teda takmer 2 mesiace pred jeho termínom a mali dostatok času pripraviť sa na predmetné pojednávanie. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Na strane žalovanej skutočne nebol žiaden dôvod na odročenie pojednávania a vyhovenie jej žiadosti, nakoľko od 9.2.2022 mala dostatok času, aby si zabezpečila letenku a zúčastnila sa pojednávania dňa 5.4.2022. Pokiaľ žiadala deň pred pojednávaním o odročenie pojednávania jej splnomocnená zástupkyňa, táto žiadala o odročenie z dôvodu náhleho ochorenia maloletej dcéry (keď mala počas víkendu vysoké teploty a v pondelok bolo potrebné navštíviť lekára), k žiadosti o odročenie predložila vystavený doklad o OČR. Avšak z tejto OČR nevyplývajú skutočnosti, že jej maloletá dcéra mala horúčky, a že nemohla zabezpečiť účasť inej dospelej osoby, a splnomocnená zástupkyňa až v odvolaní tvrdí, že maloletá dcéra mala už dva dni predtým v sobotu, nedeľu horúčky cca 40° C, a že súd je povinný rešpektovať doklad od lekára, ktorý potvrdil, že je ohrozené zdravie dieťaťa. Tieto tvrdenia splnomocnená zástupkyňa v žiadosti o odročenie pojednávania súdu prvej inštancie neuvádzala a z vystaveného dokladu OČR takého skutočnosti ani nevyplývali. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti na odročenie pojednávania hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Splnomocnená zástupkyňa ani v rámci odvolacieho konania nedokladovala, a teda neosvedčila, že zdravotný stav maloletej dcéry nedovoľoval, aby sa zúčastnila pojednávania pred súdom. Preto tvrdenie splnomocnenej zástupkyne žalovanej, že lekárske správy bolo možné si dožiadať a na výzvu súdu dodatočne doložiť sú bez významu, keď sama tak nereagovala. Odvolací súd má preto za to, že na strane žalovanej nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto mala možnosť počas celého konania riadne predkladať dôkazy do spisu aj vyjadrovať sa vo veci.

15. Napokon žalovaná namietala, že súd konal nestranne, pričom tieto svoje tvrdenia ničím nepodložila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyhodnotil skutkový stav pokiaľ ide o záväzok žalovanej voči žalobkyni a žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že vyplatenie sumy 5 000 Eur (na ktoré sa zaviazala vo vyhlásení z 19.9.2019) bolo podmienené predložením licencie zo strany žalobkyne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na , aplikujúc a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )