Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: TATRA SPC9, s.r.o., so sídlom 1. mája 1960/54, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 544 871, právne zastúpený: Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, pracovisko a adresa na doručovanie: Ľubinská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/63489/2014 zo dňa 03.02.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/63489/2014 zo dňa 03.02.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 410,90 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 1100308/1/63489/2014 zo dňa 03.02.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9513301/5/5067416/2013/ Saf zo dňa 12.11.2013, ktorým podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. určil správca dane na obdobie 12 mesiacov zábezpeku na daň z pridanej hodnoty v sume 32.000 Eur, potvrdil. Žalobca v žalobe namieta, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia daňový nedoplatok spoločnosti EUROSPECTRUM, s.r.o. neexistoval, keďže bol ku dňu 11.11.2013 uhradený v plnej výške, pričom zároveň vysvetlil, že nedoplatok vznikol z dôvodu meškania odberateľov spoločnosti s platbami a teda druhotnej platobnej neschopnosti, keď spoločnosť nemala dostatok platobných prostriedkov na účte. Žalobca taktiež podotkol, že ide o výnimočnú situáciu, keďže s ním personálne prepojené spoločnosti nemajú iné daňové nedoplatky. Prvostupňové rozhodnutie správny orgán v časti vyrubenej výšky zábezpeky neodôvodnil vôbec, pričom druhostupňový orgán konštatoval, že výška zábezpeky je vygenerovaná informačným systémom a teda určená absolútne bez akéhokoľvek zohľadnenia daného prípadu a bez aplikácie úvahy správneho orgánu - zohľadnenie okolností prípadu, nakoľko nebolo vôbec možné vzhľadom na to, že o výške finančnej zábezpeky rozhodol informačný systém a nie správny orgán. Rozhodnutie o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho

orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku zábezpeky, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. Ako je zrejmé z napadnutých rozhodnutí, žalovaný ani prvostupňový správny orgán svoju diskrečnú právomoc nepoužil v rámci zákonného rámca, keďže na výpočet výšky zábezpeky použil automatický informačný systém a z tohto dôvodu svoje rozhodnutie, ktoré ani nebolo výsledkom uváženia, vôbec nezdôvodnil, teda správna úvaha pri výške zábezpeky nebola použitá v súlade so zákonom. Rozhodnutie o určení zábezpeky, ktoré je odôvodnené len tým, že „Pri určení výšky zábezpeky na daň daňový úrad prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby“ a výška zábezpeky bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na úplnú absenciu správnej úvahy chýba odôvodnenie výšky zábezpeky a teda správna úvaha prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového správneho orgánu najmä z pohľadu, či určená výška zábezpeky 32.000 Eur za nedoplatok na dani vo výške 2.500 Eur, ktorý bol žalobcom ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom v plnej výške uhradený, nie je voči žalobcovi likvidačná. V situácii, kedy žalobca a personálne prepojené subjekty mali jediný nedoplatok na dani, ktorý bol navyše medzičasom uhradený, vyznieva nepravdepodobne, že sa správne orgány skutočne riadili zákonom a pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadali na riziko vzniku nedoplatku na daň z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2012. Správne orgány sú povinné pri vydávaní rozhodnutí riadne vysvetliť a odôvodniť svoje rozhodnutie a povolená správna úvaha má byť výsledkom myšlienkového procesu, nie informačného systému, tak ako to uviedol žalovaný. Napadnuté rozhodnutie obsahuje výlučne všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia. Takéto odôvodnenie je zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aké bolo riziko vzniku nedoplatku na dani a správne orgány vôbec nevyhodnotili tú skutočnosť, že žalobca zaplatil dlžnú daň ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera za nedôvodné a vydané v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Žalovaný, ani orgán, ktorý rozhodoval v prvom stupni nevzali do úvahy skutočnosti uvádzané žalobcom a dôkazy nim označené, čo malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 28.05.2014. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci s tým, že správca dane pri stanovení finančnej zábezpeky neskúma dôvod vzniku daňového nedoplatku, ale jeho výšku a prepojenosť na iné fyzické a právnické osoby žiadateľa o registráciu. Skutočnosť, že ku dňu odoslania rozhodnutia o určení finančnej zábezpeky spoločnosť EUROSPECTRUM, s.r.o. nedoplatok na dani z pridanej hodnoty už nevykazovala, pretože ho dňa 11.11.2013 uhradila, nie je možné akceptovať, nakoľko rozhodujúcim momentom pre určenie finančnej zábezpeky je stav nedoplatkov ku dňu podania žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Na základe uvedeného odvolávajúci naplnil podmienku ustanovenia § 4c ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o DPH a vzťahuje sa na neho povinnosť zložiť zábezpeku na DPH. Správca dane postupoval pri určení zábezpeky na daň podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., t.j. postupoval podľa všeobecne platných právnych predpisov, pričom však prihliadol na možné riziko vzniku daňového nedoplatku zdaniteľnej osoby vyplývajúce z prepojenosti na iný daňový subjekt s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 10.09.2014.

Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu a ani žalovaný správny orgán. Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní, súhlasil rozhodnúť aj v ich neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, z dôvodu pracovnej zaťaženosti. Súd pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v ich neprítomnosti.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobnom návrhu mal za to, že rozhodnutie žalovaného je potrebné pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca podal žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podaním zo dňa 31.10.2013. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš rozhodnutím pod č. 9513301/5/5067416/2013/Saf zo dňa 12.11.2013 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. tak, že určil žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 32.000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zákonné ustanovenia § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z.z. a ust. § 4c ods. 2 zákona o DPH. Daňový úrad Žilina na základe zistenia, že konateľ a spoločník žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je konateľom právnickej osoby EUROSPECTRUM, s.r.o., ktorá má nedoplatky na dani z pridanej hodnoty 1.000 Eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty neboli zaplatené a ktoré vznikli v období, v ktorom konateľ Martin Štric bol konateľom tejto právnickej osoby, určil v zmysle § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške určenej vo výroku rozhodnutia, pričom pri určení výšky zábezpeky daňový úrad prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žaloba odvolanie, v ktorom odvolaní uviedol, že v čase odoslania rozhodnutia daňovým úradom nemala už spoločnosť EUROSPECTRUM, s.r.o. nedoplatok na DPH, nakoľko ho dňa 11.11.2013 uhradila. Podotkol, že spoločnosť si doteraz vždy plnila všetky svoje daňové záväzky, ale z dôvodu zlej platobnej disciplíny svojich odberateľov v tomto roku meškali s platením DPH, ale vždy v lehote, v akej najrýchlejšie mohli tento nedoplatok hneď uhradili. V doplnení odvolania uviedol, že žiadna spoločnosť, v ktorej je Martin Štric konateľom, nemá nedoplatky na DPH a s takýmto objemom finančných prostriedkov, aká je výška zábezpeky ani nedisponuje.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 1100308/1/63489/2014 zo dňa 03.02.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ vzniesol žalobca v odvolaní námietku, že pri stanovení finančnej zábezpeky správca dane neskúma dôvod vzniku daňového nedoplatku, ale jeho výšku a prepojenosť na iné fyzické a právnické osoby žiadateľa o registráciu, pričom skutočnosť, že ku dňu odoslania rozhodnutia o určení finančnej zábezpeky už neexistoval nedoplatok na dani z pridanej hodnoty, pretože bol zaplatený ku dňu 11.11.2013. Túto námietku nie je možné akceptovať, nakoľko rozhodujúcim momentom pre určenie finančnej zábezpeky je stav nedoplatkov ku dňu podania žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Na základe uvedeného žalobca naplnil podmienku ustanovenú v § 4c ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o DPH, vzťahuje sa neho povinnosť zložiť zábezpeku na DPH. Legislatívna úprava zákona o DPH nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre DPH uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň alebo nie, to znamená, že správca dane je povinný rozhodnutím určiť zábezpeku na daň. Súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad ani odvolací orgán nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Správca dane teda pri určení výšky zábezpeky postupoval v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom prihliadol na možné riziko vzniku daňového nedoplatku zdaniteľnej osoby vyplývajúcej z prepojenosti na iný daňový subjekt s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty.

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci určenia zábezpeky žalobcovi na daň z pridanej hodnoty vo výške 32.000 Eur na obdobie 12 mesiacov podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, ak nemá také miesto, alebo má bydlisko v tuzemsku, alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 Eur je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ").

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000 Eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené,

Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000 Eur a najviac 500.000 Eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.

Podľa § 4c ods. 3 predmetného zákona proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok.

Podľa § 4c ods. 4 predmetného zákona ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až c), ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa § 4c ods. 6 predmetného zákona zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. O použití zábezpeky na daň alebo jej časti daňový úrad vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, odvolanie nemá odkladný účinok.

Podľa § 4c ods. 7 predmetného zákona, ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Pritom správca dane pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4c ods. 8 predmetného zákona, zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

Z dôvodovej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou daňových subjektov za platiteľov dane vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola zakomponovaná do zákona o DPH na základe čl. 273 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona o DPH) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženej finančnej zábezpeky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a o povinnostiach, ak tak ustanovení tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez akýchkoľvek prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 2 predmetného zákona rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 3 zákona, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať

a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,

c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,

d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,

e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 63 ods. 5 zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Žalovaný podľa názoru súdu nepostupoval v intenciách citovaných právnych predpisov, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustil takej vady, majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia, keď rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V danej veci správny orgán prvého stupňa určil zábezpeku na daň z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške 32.000 Eur s poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že konateľ a spoločník žiadateľa - žalobcu Martin Štric je konateľom inej právnickej osoby EUROSPECTRUM, s.r.o., ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty 1.000 Eur a viac, z tohto dôvodu prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty. V odvolaní však žalobca poukázal na to, že dňa 11.11.2013 tento nedoplatok na dani z pridanej hodnoty spoločnosť EUROSPECTRUM, s.r.o. už uhradila. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že čo sa týka výšky zábezpeky boli splnené zákonné podmienky pre určenie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty podľa § 4c ods. 2 s tým, že nedoplatky sa majú posudzovať ku dňu podania žiadosti o registráciu platiteľa DPH, resp. uviedol, že výška zábezpeky na daň v konkrétnom prípade bola automaticky vygenerovaná informačným systémom, pričom atribúty na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty bez možného individuálneho zásahu správcu dane a že výšku zábezpeky ovplyvnili aj informácie správcu dane o daňovom subjekte EUROSPECTRUM, s.r.o..

Krajský súd v Žiline, resp. senát Krajského súdu v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich procesných postupov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v zmysle § 4c ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 222/2004 Z.z., výšku zábezpeky, ktorá v danom konkrétnom prípade bola určená sumou 32.000 Eur však žalovaný nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aká je ( aká bola ) skutočná výška nedoplatku spoločnosti EUROSPECTRUM, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty, v ktorej bol konateľ žalobcu konateľom predmetnej spoločnosti, pričom prvostupňový správny orgán uviedol, že tento nedoplatok bol 1.000 Eur a viac, výška tohto nedoplatku nie je uvedená ani v rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. V tejto časti je teda rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Súd sa nestotožňuje s tvrdením, že výška nedoplatku (v tomto prípade spoločnosti EUROSPECTRUM, s.r.o.) na dani by sa mala skúmať ku dňu podania žiadosti. Je zrejmé, že tento nedoplatok bol nakoniec uhradený. Je potrebné poukázať na to, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na to, že v konkrétnom prípade bola výška zábezpeky automaticky vygenerovaná informačným systém finančnej správy bez možného zásahu správcu dane, krajský súd k uvedenej skutočnosti uvádza, že uvedený postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia každej konkrétnej veci a náležitého zdôvodnenia, ktoré musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému skutkovému stavu danej veci.

Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nezodpovedá ani ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a takéto rozhodnutie je potom aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Takémuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a aj podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale aj tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd o zrušení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. V ďalšom konaní žalovaný vydá rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na § 4c ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, teda riadne odôvodní ( prihliadne ) na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 15.05.2014 v celkovej výške 340,90 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 134 Eur,

2. žaloba - podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 8,04 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 134 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v daňovej veci, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 09.04.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 11.04.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 268 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 16,08 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 56,82 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 19.08.2009 pre identifikačné číslo SK2022031066, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 01.10.2005.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 340,90 Eur (268+16,18+56,82) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.