Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/6/2014

Potvrdené rozhodnutím 9Sžso/88/2014
„Identifikačné číslo spisu: 5014200058 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5014200058.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobcu: F. J., bytom F.. Y.-E. XXX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.11.2013 č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.09.2014, č. k. 20S/6/2014-51, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. septembra 2014, č. k . 20S/6/2014-51, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y.-E. XXX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. UPS/US1/ SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002 zo dňa 07.11.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. MT4/OSV/SOC/2013/21306-0029 zo dňa 17.09.2013 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin žalobcovi podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi odňal a zastavil výplatu dávky a príspevkov v sume 152,99 Eur mesačne od 01.08.2013. V odôvodnení uviedol, že dávka a príspevky v hmotnej núdzi boli účastníkovi odňaté od 01.08.2013 z dôvodu, že sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku podľa v znení neskorších predpisov. Účastník na základe osvedčenia o dedičstve č. dostal vyplatenú časť dedičstva dňa 02.08.2013 v sume 1.000,- Eur. Jeho príjem je vyšší ako životné minimum vo výške 198,09 Eur. Preto sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi a nespĺňa ďalej podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. UPS/US1/ SSVOPHN/BEZ/2013/23919-0002 zo dňa 07.11.2013 zamietol jeho odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán účastníkovi poskytuje pomoc v hmotnej núdzi od 01.11.2003, ktorú naposledy vyplácal v sume 152,99 Eur mesačne. V auguste 2013 účastník obdržal vyplatenú sumu vo výške 1.000,- Eur podľa osvedčenia o dedičstve č. zo dňa 10.07.2013, podľa ktorého je povinnosťou Y. J. vyplatiť účastníkovi sumu 4.000,- Eur do 30.04.2014. Bolo preukázané, čo aj sám účastník uviedol v odvolaní, že dňa 06.08.2013 účastník prevzal sumu 1.000,- Eur ako časť dedičstva. Ďalej bolo preukázané, že od roku 2003 je mu poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi a po celú dobu je jeho hmotná núdza riešená dávkou a príspevkami. Počas celého obdobia poberania dávky a príspevkov nespomenul, že si požičal finančné prostriedky alebo že má dlhy. Až k odvolaniu zo dňa 02.10.2013 proti rozhodnutiu o odňatí a zatavení vyplácania dávky a príspevkov doložil účastník zmluvy o pôžičke zo dňa 19.04.2006 a 08.09.2008 a tiež aj zmluvy o splatení pôžičky zo dňa 08.08.2013 na celkovú sumu 995,- Eur. Odvolací orgán na ne neprihliadol a považuje ich za nedôveryhodné a účelové. Finančné prostriedky, ktoré účastník obdržal v hotovosti mal prednostne použiť na úhradu základných životných podmienok v súlade s cieľom poskytovania dávky a príspevkov podľa § 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a nie ich použiť na splatenie dlžôb. Finančné prostriedky, ktoré účastník obdržal, sa považujú podľa § 8 cit. zákona za majetok. Keďže účastník má zabezpečené základné životné podmienky svojím majetkom - finančnými prostriedkami získanými vyplatením časti dedičstva, nepovažuje sa za občana v hmotnej núdzi. Zmena majetkových pomerov, ktorá nastala vyplatením dedičstva je rozhodná skutočnosť, ktorá má vplyv na ďalšie poskytovanie dávky a príspevkov a preto odňatie a zastavenie výplaty dávky a príspevkov od 01.08.2013 bolo v súlade s § 26 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že rozhodnutie je doslovným opakovaním textu prvostupňového rozhodnutia až na to, že v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že k odvolaniu doložil zmluvy o pôžičke a o splatení pôžičky, na ktoré odvolací orgán neprihliadol a považuje ich za nedôveryhodné a účelové. Námietka spočívala v tom, že predložené dôkazy žalovaný pokladal za nepravdivé, pritom sa však ani v náznaku nepokúsil o jeho vyvrátenie vznesením akéhokoľvek právne a logicky relevantného argumentu. Tiež sa nedozvedel, na akú dobu mu boli dávky odňaté a zastavené. Neprihliadali správne orgány tiež na to, že platí výživné na maloletého syna, že ho bývalá manželka neustále atakuje súdnymi konaniami ohľadne zvýšenia výživného, ďalšie náklady na cestovné, výdavky spojené s exekúciou. Počas celej doby poberania dávky a príspevkov úrad nezaujímalo, koľko mu zostane finančných prostriedkov po zaplatení výživného, nákladov na liečbu, cestovných nákladov, poplatkov spojených so zdravotnou starostlivosťou, nákladov spojených so súdnymi konaniami o výživné, stretávaním sa so synom, zaplatení pôžičiek na stavbu rodinného domu, ktoré splácal aj ako nezamestnaný. Zaujíma ich iba majetok, ktorý určili, že má byť použitý na základné životné podmienky. Dôvody, pre ktoré bol nútený požičať si peniaze boli: zhoršenie zdravotného stavu od roku 2008 a práceneschopnosti od roku 2009 až 2010 v trvaní 7 mesiacov, v roku 2011 v trvaní 11 mesiacov, v roku 2012 v trvaní 11 mesiacov a od 30.12. práceneschopnosť trvá. Z týchto dôvodov má zvýšené náklady na lieky a cestovné, ako aj so službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ďalšie výdavky mal spojené s exekúciou na rodinný dom, v ktorom býva, z dôvodov dlžného výživného. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.02.2014. Zotrval na zistenom skutkovom stave a právnom posúdení ako v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle , a ods. 3 v spojení s veta prvá Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.09.2014.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa a nasl. v medziach určených žalobnými bodmi v zmysle , pričom konštatuje, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca prevzal poštovou poukážkou zo dňa 02.08.2013 od Y. J. sumu 1.000,- Eur. Podľa osvedčenia o dedičstve č.k. , z 10.07.2013, právoplatné 10.07.2013, sa zaviazala Y. J. vyplatiť žalobcovi do 30.04.2014 z titulu výplatku dedičstva celkovo sumu 4.000,- Eur. Z týchto dôkazov vychádzal prvostupňový správny orgán pri zistení skutkového stavu. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia predložil žalobca k odvolaniu dôkazy, a to zmluvu o pôžičke z 19.04.2006 medzi ním ako dlžníkom a L. E., ktorou veriteľ požičal žalobcovi 20.000,- Sk bez dátumu jej splatnosti. Ďalej predložil zmluvu o pôžičke medzi ním ako dlžníkom a L. E. z 08.09.2008, ktorou mu veriteľ požičal sumu 10.000,- Sk bez dohodnutého dátumu splatnosti, ďalej predložil zmluvy o splatení pôžičky z 08.08.2013 medzi ním a L. E. na 20.000,- Sk z pôžičky zo dňa 19.04.2006 a 10.000,- Sk z pôžičky zo dňa 08.09.2008. Predložil tiež lekársky nález z psychiatrickej ambulancie MUDr. M. Z. z 30.09.2003 znejúci na meno F. J..

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení neskorších predpisov, hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 1) a 5 ods. 6 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, 1) ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. 1) a 5 ods. 6 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Za majetok podľa prvej vety sa nepovažuje motorové vozidlo, 14a) ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 20 rokov. 14a) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona, občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom a) nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek, b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu, c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, d) motorového vozidla, 14a) ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a 1. využívajú ho na individuálnu prepravu, na ktorú sú na základe posudku príslušného orgánu odkázaní 14) z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, 2. jeho hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom 14b) alebo faktúry o kúpe motorového vozidla vyhotovenej osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom, 12) alebo 3. ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov, alebo e) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi. 14) a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých 14a) o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 12)

Krajský súd v Žiline po preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že správne orgány vychádzali zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobca nadobudol dňa 02.08.2013 majetok, a to finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur a zároveň pohľadávku na zaplatenie istiny 3.000,- Eur do 30.04.2014 podľa rozhodnutia Okresného súdu Martin č.k. , , ktorého právoplatnosť nastala 10.07.2013.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca nadobudol 02.08.2013 majetok, ktorý mu môže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi, aj keď nedisponuje príjmom v zmysle § 5 cit. zákona. Týmto majetkom je finančná hotovosť, ktorú nadobudol na základe dedičskej dohody vo vyššie uvedenom dedičskom konaní. § 8 ods. 3 cit. zákona potom stanovuje povinnosť občana v hmotnej núdzi, aby si pomohol v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. V tomto ustanovení je ďalej uvedené, kedy nemožno od neho požadovať predaj alebo prenájom tohto majetku, teda, kedy by od neho nebolo možné požadovať, aby sa zriekol tohto majetku. Z charakteru žalobcom nadobudnutého majetku (finančná hotovosť) je zrejmé, že sa nejedná o žiaden majetok uvedený v § 8 ods. 3 cit. zákona a takto nadobudnutý majetok je bez ďalšieho považovaný za majetok podľa § 8 ods. 2 cit. zákona. To znamená, že jeho základným účelom je zabezpečiť základné životné podmienky účastníka a pomôcť mu v hmotnej núdzi, teda je potrebné prioritne ho použiť na prekonanie hmotnej núdze. Ak z neho po zabezpečení základných životných podmienok zostane určitá časť, môže ňou žalobca disponovať podľa ľubovôle, t.j. aj splatiť ním svoje dlhy. Preto správne žalovaný posúdil nadobudnutie tohto majetku ako zmenu majetkových pomerov, ktorá nastala vyplatením dedičstva a ktorá je rozhodujúcou skutočnosťou pre poskytovanie dávky a príspevkov.

K námietkam žalobcu, že nebolo prihliadnuté na dlhy, ktoré z nadobudnutého dedičstva vrátil, súd uvádza nasledovné: Ako bolo vyššie uvedené, jedná sa o finančné prostriedky ako majetok podľa § 8 ods. 2 cit. zákona. Tento majetok žalobca získal v hotovosti dňa 02.08.2013, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Tieto finančné prostriedky mu boli poukázané bezodplatne len z titulu jeho dedičského podielu z dedičstva po poručiteľke F. K., rod. J.. Žiaden svoj majetok, ktorý užíval pred nadobudnutím tohto majetkového práva, nebol nútený predať, aby z tohto predaja nadobudol tieto finančné prostriedky. Preto v danom prípade nie je podľa názoru krajského súdu potrebné prihliadať na to, na aký účel použil takto nadobudnuté finančné prostriedky a nie je potrebné skúmať, aká bola jeho skutočná finančná situácia a majetkové pomery, t.j. napr. či mal pasíva z dôvodu uzavretia zmlúv o pôžičke. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého v prípade, ak došlo k predaju bytu, ktorý žalobkyňa užívala na primerané trvalé bývanie a z tohto dôvodu nadobudla určité finančné prostriedky ako kúpnu cenu za tento byt, je pri hodnotení jej snahy o prekonanie stavu hmotnej núdze predajom tohto bytu potrebné prihliadať na to, na aký účel použila finančné prostriedky predajom získané a skúmať, aká bola jej skutočná finančná situácia a jej skutočné majetkové pomery. V tom prípade sa musí orgán štátnej správy zaoberať skutočnými majetkovými pomermi občana v hmotnej núdzi a zaoberať sa nielen aktívami, ale aj pasívami jeho majetku. V danom prípade však o takýto prípad nešlo. Žalobca nadobudol majetok bezodplatným právnym úkonom, a to dedičstvom, pričom neodpredal žiaden majetok, ktorý by bol uvedený v § 8 ods. 3 cit. zákona, ktorého predaj alebo prenájom nemožno požadovať. V takomto prípade takto nadobudnutý majetok je potrebné bez ďalšieho použiť na zabezpečenie si základných životných podmienok v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona.

Okrem toho, z predložených zmlúv o pôžičkách (či už v správnom konaní alebo konaní pred súdom, kde žalobca predložil po uplynutí dvojmesačnej lehoty na formulovanie žalobných námietok ďalšie štyri zmluvy o pôžičke od roku 2009 po rok 2012) nevyplýva, že by si takto žalobca zabezpečoval základné životné potreby, lebo nevyplýva z nich žiaden účel poskytnutia. Pritom na dlhy občana v hmotnej núdzi sa v relevantných prípadoch, t.j. v prípadoch, ak na ich splatenie použil majetok, ktorý nadobudol predajom vecí uvedených v cit. zákona, by sa mohlo prihliadať len vtedy, keď by boli vytvorené za účelom naplnenia cit. zákona, t.j. zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi. Je v rozpore s účelom , aby občanovi v hmotnej núdzi bola poskytovaná dávka aj napriek tomu, že si nadobudnutým majetkom splatil dlhy, ktoré vznikli z iných dôvodov, napr. z dôvodu pôžičiek na stavbu rodinného domu, ktoré ako sám žalobca v žalobe uviedol, tiež platil a preto si aj požičiaval. Táto námietka je plne nedôvodná.

Čo sa týka námietky, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na akú dobu mu boli dávky odňaté a zastavené, súd uvádza, že príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi. Pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti (§ 6 cit. zákona). Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby žalobca v mesiaci podania žiadosti pri jej opätovnom podávaní splnil zákonom stanovené podmienky, aby mu bola dávka a príspevky opätovne priznané. Pritom sa bude prihliadať aj na majetok, ktorý preukázateľne žalobca v konkrétnom časovom momente nadobudol, a to tak, ako sa na to prihliadalo aj v momente nadobudnutia 1.000,- Eur dňa 02.08.2013. Do vydania nového rozhodnutia o priznaní dávky a príspevkov mu je dávka a príspevky odňaté tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Žiline konštatuje, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a napadnuté rozhodnutie je zákonné. Preto žalobu podľa zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.