Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-13-2022.pdf
PDF · 122.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: V.. Q. Z., V.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, W. K. B., zastúpená: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, Levoča, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 03.08.2022 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2022, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03.2022.
2. Nesúhlasila so závermi lekárskeho posudku zo dňa 05.05.2022 a s tým, že vertebrogenný algický syndróm je bez závažného funkčného postihnutia, čo je v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, ako aj so subjektívnym vnímaním zo strany žalobkyne, keďže na predmetné ochorenie trpí už od roku 2015 až dodnes. Mala za to, že predmetný odborný posudok o invalidite je v rozpore so zdravotnou dokumentáciou (a to najmä Lekárska správa - Žiadanka o CT vyšetrenie zo dňa 12.04.2022) a obsahuje nejasnosti, resp. rozpory. Uviedla, že Iné ochorenia sú natoľko závažné, že jej mala byť zvýšená percentuálna miera o 10 % ( t.j. na hornú hranicu percentuálnej sadzby), čo by viedlo k splneniu zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. na priznanie nároku na invalidný dôchodok.
3. Podľa jej názoru predmetný posudok možno považovať za nepreskúmateľný a v nadväznosti na to za nepreskúmateľné aj napádané rozhodnutie a žalobkyňa navrhla, aby súd v súlade s ustanovením § 123 ods. 2 SSP vykonal pre účely odborného posúdenia miery závažnosti ochorenia "vertebrogenný algický syndróm" (prípadne aj ďalších ochorení žalobkyne) nasledovné dôkazy: a) vyžiadal písomné vyjadrenie MUDr. V. E., neurologická ambulancia, T.. X. X, W. K. B. (keďže žalobkyni sa z dôvodu čerpania dovolenky MUDr. E. nepodarilo do podania žaloby zabezpečiť lekársku správu o aktuálnom zdravotnom stave), b) nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie neurológia, ortopédia, prípadne iného príslušného odvetvia.
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 16.09.2022, navrhol správnu žalobu zamietnuť. K námietkam produkovaným v správnej žalobe uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného z 30.05.2022 bol odborný posudok o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 05.05. 2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %.
5. Dodal, že podľa záverov reumatologických vyšetrení (zo dňa 09.03.2021, 30.04.2021, 02.08.2021, 13.10.2021, 11.01.2022) je prítomná reumatoidná artritída II. štádia, séronegatívna s migrujúcimi artritídami - strednej aktivity od roku 2003, aktuálne v biologickej liečbe. Zápalové laboratórne vyšetrenia sú dlhodobo bez závažnej patológie, krvný obraz a základný laboratórny skríning sú dlhodobo v norme, RTG vyšetrenie rúk je v norme, RTG vyšetrenie nôh je bez nápadných artrotických zmien bez periartikulámej kalcifikácie, či TZ, RTG SI kĺbov je v norme (08.02.2021). V objektívnom náleze je uvádzaná (je identický pri všetkých vyššie uvádzaných reumatologických vyšetreniach - počítačové prenosy) len palpačná citlivosť v oblasti drobných kĺbov rúk, lakte sú voľné, retrakcia ľavého ramena je s bolestivými rotáciami abdukcia do 100 st. (čo je v norme), dolné končatiny - kĺby nôh sú nebolestivé, bez artritíd, členky, kolená a bedrá sú voľné, bez artritíd, bez obmedzenia rozsahu pohybu, chrbtica je na poklop nebolestivá, pohyblivosť je primeraná (podľa posledného vyšetrenia zo dňa 11.01.2022).
6. Takto záverované viaceré reumatologické vyšetrenia invaliditu nepodmieňujú. Posudkový lekár hodnotil zdravotný stav pri takomto závere odborných vyšetrení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % veľmi ústretovo, až nadštandardne, aj vzhľadom na to, že podľa Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je v tejto kapitole, položke a písmene (XV-A-1b) percentuálne rozpätie od 25 % do 35 %. Zdravotný stav sa hodnotí aj v závislostí od druhu vykonávaných pracovných činností a teda charakter práce, ktorý vykonáva žalobkyňa, je administratívneho charakteru, teda miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mala byť podľa záverov odborných vyšetrení iba 25 %. Hodnotenie 35 % s týmto reumatologickým nálezom je pri prácach fyzicky náročných, v nevyváženom klimatickom prostredí.
7. Pneumologické vyšetrenie zo dňa 11.05.2021 uvádza, že auskultačný nález je v norme. Spirometria je bez ventilačnej poruchy, z pneumologického hľadiska liečbu nevyžaduje, RTG vyšetrenie hrudníka (05.05.2021) uvádza, že nález je v norme - nezávažný posudkový záver. Očné vyšetrenie zo dňa 05.08.2021 uvádza visus, očný tlak pachymetria je bez závažnej patológie, s diagnostickým záverom myopia simplex obojstranná - ľahká slabozrakosť. Aj závery tohto vyšetrenia sú z posudkového hľadiska nezávažné. Imunoalergologické vyšetrenia zo dňa 14.04.2021 a 28.04.2021 sú s diagnostickým záverom recidivujúce vírusové infekcie, aktuálny objektívny nález je v norme, bez prítomnosti herpesu. Ide o posudkovo nezávažné onemocnenie. Pri sezónnych opakujúcich sa infektoch je vhodná dočasná pracovná neschopnosť. Neurologické vyšetrenie zo dňa 01.04.2022 potvrdzuje objektívny neurologický nález bez akejkoľvek posudkovo závažnej funkčnej patológie - nález na mozgových nervoch je v norme, citlivosť je zachovaná, reflexy na horných aj dolných končatinách sú výbavné, svalová sila je správna, pyramídové napínacie, aj zánikové javy sú v norme, mierne viazne rozvíjanie do predklonu, ale Thomayer je v norme (30 cm), chôdza je v norme. CT vyšetrenie uvádza, že sú mierne degeneratívne zmeny - bez závažnej funkčnej poruchy, pri objektívnom neurologickom vyšetrení. Posudkovo nezávažný neurologický nález (posudkovo sa hodnotí objektívny neurologický nález nie závery CT vyšetrenia), ktorý neodôvodňuje zvýšenie percentuálnej hodnoty miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ortopedické vyšetrenia - sú uvádzané viaceré zdravotné ťažkosti. V popredí je prítomnosť výrastku v oblasti pravej dolnej končatine bez závažného funkčného nálezu, s odporúčaním rehabilitačnej liečby (tzv. calcar calcanei). Takýto stav podmieňuje pri zhoršení a pri absolvovaní rehabilitácie a inej analgetickej liečbe dočasnú práceneschopnosť, nie invaliditu. Bolesti v oblasti ľavého ramena - burzitída
- je bez výraznejšej patológie (USG vyšetrenie - ortopedické vyšetrenia zo dňa 26.03.2021 a 21.03.2022) bolo odporúčané aj MR vyšetrenie ľavého ramena, na spresnenie diagnózy, ktoré žalobkyňa odmietla (údajne pre klaustrofóbiu). Objektívny funkčný nález v oblasti ľavého ramena je s plným rozsahom pohybov (ortopedické vyšetrenie zo dňa 21.03.2022). Ide o posudkovo menej závažné onemocnenie nepodmieňujúce percentuálne zvýšenie.
8. Posudkový lekár v závere uviedol, že u žalobkyne, v súvislosti s prítomnosťou reumatoidnej artritídy II. stupňa séronegatívnej, bol zdravotný stav na účely invalidity hodnotený na základe záverov doložených
odborných vyšetrení, v súlade s Prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 z. z. v znení neskorších predpisov aj vzhľadom na charakter vykonávanej práce, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % veľmi ústretový, až nadštandardný a nie je dôvod na vyššie percentuálne hodnotenie. Podľa záverov vyššie uvedených odborných vyšetrení, ďalšie onemocnenia, ktoré sú uvádzané v týchto vyšetreniach, sú posudkovo buď menej závažné alebo úplne bezvýznamné a v súčasnosti nie je dôvod na ich zhodnotenie v kapitole Iné zdravotné postihnutie zvýšením percentuálnej hodnoty.
9. Poukazujúc na znenie § 135 Správneho súdneho poriadku uviedol, že ak je žalobkyňa presvedčená, že nové lekárske správy preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. Mal za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
10. Žalobkyňa replikou zo dňa 12.10.2022 zotrvala na podanej správnej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených. V celom rozsahu nesúhlasila s vyjadrením žalovaného k podanej správnej žalobe. Uviedla, že žalovaný sám spochybňuje vecnú správnosť odborného posudku, ktorý tvoril podklad pre jeho rozhodnutie. Pokiaľ tvrdí, že posudkový lekár nadštandardne u žalobkyne posúdil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť až na 35 %, pričom mal podľa jeho názoru zohľadniť charakter práce, ktorý vykonáva ( administratívny charakter), nie je zrejmé, prečo potom žalovaný na túto skutočnosť neprihliadol vo svojom rozhodnutí, ale akceptoval ho.
11. Trval na závažnosti ďalšieho neurologického ochorenia - vertebrogenný algický syndróm - bez závažného funkčného postihnutia vzhľadom na jeho chronický charakter. Nebolo mu zrejmé, prečo by mal byť popis anamnézy v lekárskej správe zo dňa 12.04.2022 (Žiadanka o CT vyšetrenie), t.j. aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne zo strany posudkového lekára, ignorovaný. Žalovaný sa vo svojom Vyjadrení k žalobe účelovo nezmieňuje o vertebrogennom algickom syndróme, hoci žalobkyňa poukazovala práve na závažnosť tohto ochorenia ako dôvodu pre zvýšenie percentuálnej miery o 10 % ( t.j. na hornú hranicu percentuálnej sadzby), čo by viedlo k splneniu zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., na priznanie nároku na invalidný dôchodok. Tvrdenia o závažnosti predmetného ochorenia potvrdzuje aj záver aktuálnej lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 28.09.2022. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené „iné ochorenie" by bolo možné samo osebe na základe aktuálnych záverov neurologických vyšetrení zaradiť do kapitoly XV.-E-3b, kde percentuálna miera poklesu je až v rozsahu 20-30 %, bolo dôvodné, aby posudkový lekár na túto skutočnosť pri stanovení celkovej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať prácu prihliadol a zvýšil percentuálnu mieru o 10 %. V takom prípade by sa žalobkyňa stala invalidnou.
12. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03.2022 zamietla žalobkyni podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 22.02.2022, pretože jej bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 22.02.2022, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSV ZČ) 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.05.2022 podľa § 218 ods. 2 ZoSP zamietol odvolanie účastníčky konania voči rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 08.03.2022 a v celom rozsahu potvrdil predmetné rozhodnutie. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves dňa 26.04.2022, ktorý nevyhovel jej odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade posúdil jej zdravotný stav dňa 05.05.2022. V posudku stanovil, že MPSV ZČ žalobkyne je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Iná bolesť chrbta na viacerých miestach chrbtice, ktorú zaradil do Kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu A, položky 1, písmena b) z percentuálneho rozpätia 25-35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné.
14. Z Lekárskej správy zo dňa 05.05.2022 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredie po podaní odvolania žalobkyňou voči prvostupňovému rozhodnutiu, súd z výroku posudku zistil, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Správny súd zistil, že posudkový lekár dosť podrobne rozpísal jednotlivé dokumenty, ktoré tvorili podklady jeho posudku a jednotlivo sa venoval rôznym vyšetreniam absolvovaným zo strany účastníka konania, a to aj s ich závermi v časti nazvanej Odborný lekársky posudok s uvedením jednotlivých absolvovaných vyšetrení, hospitalizácií, ako aj záverov z nich vyplývajúcich (strana 1 - 3 posudku). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35 %. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 35 % boli stanovené Choroby podporného a pohybového aparátu - Kapitola XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) v rozmedzí od 25 do 35 % vzhľadom na diagnózu M06.09 (séronegatívna reumatoidná artritída, miesto bližšie neurčené). Z dôvodu Iných zdravotných postihnutí posudkovo nevýznamných posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru - Ostroha pätovej kosti (kohútia ostroha), Ľahká slabozrakosť - binokulárna, Iná bolesť chrbta na viacerých miestach chrbtice, Radikulopatia v driekovokrížovej oblasti.
16. Z časti Celkový posudok posudkový lekár uviedol, že: „37-ročná žena, účastníčka konania, má vysokoškolské vzdelanie, ktoré získala ukončením V. T. B. V., v odbore manažment verejnej správy a regiónov. V súčasnosti je zamestnancom B. G. V.. V rokoch 2002-2003 bola liečená v K. B. V. pre séronegatívnu reumatoidnú artritídu, s dominanciou v oblasti kolien a členkov. Liečba bola často upravovaná pre intoleranciu - tráviace ťažkosti, vypadávané vlasov. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie došlo k prerušeniu liečby, ktorá bola opätovne zahájená na odporúčanie reumatologickej ambulancie I. Internej kliniky T. od apríla 2021 a trvá do súčasnosti. Reumatológom bol stav diagnosticky hodnotený ako reumatoidná artritída II. štádia - séronegatívna, t. č. oligoartikulárne postihnutie s migrujúcimí artritídami strednej aktivity. Dňa 2. augusta 2021 bola zahájená biologická liečba injekčným preparátom Cimzia. Pri kontrolnej prehliadke v januári 2022 je uvádzaný pozitívny efekt, zlepšenie subjektívne, aj objektívne, biologickej liečby (20-30 %). Objektívny nález v oblasti viacerých kĺbov, ako aj výsledky laboratórnych vyšetrení, sú bez závažnejšej patológie (11. januára 2022). Posudkovo je stav hodnotený v súlade s Prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Posudkovo sú zhodnotené aj ďalšie onemocnenia, ktoré sú dokumentované doloženými odbornými vyšetreniami, sú však z posudkového hľadiska nezávažné a invaliditu nepodmieňujú: stav po popôrodnej sekundárnej osteopénii liečbou je zlepšený, stav po prekonaní COVID-19 infekcii bol s ľahkým priebehom a prechodnou imunologickou liečbou. Dokumentovaný vertebrogenný algický syndróm je bez závažného funkčného postihnutia. V máji 2021 až v januári 2022 absolvovala rehabilitačnú liečbu v súvislosti s bolesťami kĺbov rúk a „ostrohou“ - výrastkom v oblasti pravej pätovej kosti s dobrým efektom. Posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne neboli doložené žiadne nové lekárske správy, ktoré by podmieňovali zmenu v posudkovom hodnotení, ktoré previedol posudkový lekár pobočky.“
17. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
21. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
23. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
24. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
25. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
26. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
27. Podľa § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
28. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - Kapitola XV (CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU), oddiel A (Artropatie a iné choroby kĺbov), položka 1 (infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie), písmeno b) (dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie (obmedzenie funkcie kĺbu o 1/3), so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenologickým nálezom, prípadne s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu) je uvedené v danom prípade percentuálne rozpätie 25 - 35 %.
29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane ich postupov, s poukazom na § 203 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
30. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
31. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZoSP sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. 1. Poistenec musí byť invalidný, 2. musí získať potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia (§ 72 zákona) a 3. ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok.
32. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40 %, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
33. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
34. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
35. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
36. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).
37. Určenú Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).
38. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkoch na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
39. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona).
40. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, v zmysle ktorej správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako, ako žalovaný, vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (rozsudok NS SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).
41. Správny súd, na základe vykonaného dokazovania, v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 22.02.2022 a 05.05.2022 vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili, prečo vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne je za Rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné považovať choroby podporného a pohybového aparátu vzhľadom na chorobu séronegatívna reumatoidná artritída, miesto bližšie neurčené (diagnóza M06.09) so zaradením do Kapitoly XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) s určením výšky MPSV ZČ vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie 35 % , ktoré bolo určené v zmysle doložených lekárskych nálezov vzhľadom na rozpätie od 25-35 %. Vzhľadom na Iné zdravotné postihnutia, podrobne rozvedené jednak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári nezvýšili mieru poklesu, keďže tieto zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné a nepodmieňujú percentuálne navýšenie (pozri bod 7 a 16 odôvodnenia rozsudku). Posudkový lekár jednoznačne v posudku zo dňa 05.05.2022 uviedol z akých dôvodov je potrebné považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie chorobu (séronegatívna reumatoidná artritída, miesto bližšie neurčené) majúcu objektívny nález v lekárskych správach predložených žalobkyňou (pozri bližšie bod 5 a 6 odôvodnenia rozsudku). S poukazom na závery lekárskych správ predložených žalobkyňou a na závery z nich vyvodené zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia či už Sociálnej poisťovne, ústredie, resp. príslušnej položky, správny súd nepovažoval za potrebné pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Správnym súdom nariadené znalecké dokazovanie by presahovalo aj rámec dokazovania v správnom súdnictve, keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval za jasné, určité a dostatočne odôvodňujúce ich závery.
42. V konaní zo strany správneho súdu nebolo zistené, žeby posudkoví lekári prvého a druhého stupňa nevyhodnotili niektorú predchádzajúcu lekársku správu alebo nález, ktoré im predložila žalobkyňa do času ich rozhodnutia v súvislosti s jej žiadosťou o invalidný dôchodok (§ 135 ods. 1 SSP).
43. V konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobkynin zdravotný stav (aj keď tento svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobkyňa stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
44. Správny súd zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania, zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne a odstránenie prípadných pochybností súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
45. Navyše, žalobkyňa od podania žaloby až do rozhodnutia súdu nepredložila žiadne písomné vyjadrenie MUDr. V. E., neurologická ambulancia, pričom bolo v jej možnostiach tak urobiť. Lekárske správy od danej odbornej lekárky však boli podkladom pre vypracovanie odborných posudkov vo veci (konkrétne ostatná lekárska správa - neurologické vyšetrenie zo dňa 01.04.2022) a závery tejto správy boli premietnuté do odborného lekárskeho posudku vypracovaného posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
46. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má zato, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver, vyplývajúci z lekárskych posudkov (MPSV ZČ u žalobkyne je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), spochybnili alebo vyvrátili a pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 195 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo, resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.