Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. februára 2023, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 30.9.2022 takto

rozhodol:

Podľa zamieta odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 30.9.2022 bol obžalovaný A. B. podľa oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Michalovce sp. zn. zo dňa 20.6.2019, stíhaného za prečin sprenevery podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že

dňa 29.10.2018 v čase o 13.11 hod. si v obci C. na základe nájomnej zmluvy prenajal do 2.11.2018 špeciálny nákladný príves zn. D. E. A., F. G. XUPBXXXXHXXXXXXX, ev. č. B. XXX H. spolu s príslušenstvom a to 4 ks gurtní, pričom do dnešného dňa uvedený vozík nevrátil, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, čím pre poškodeného I. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. G. XXX, K. B., spôsobil škodu podľa odborného vyčíslenia vo výške 2.040,- EUR.

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s uvedeným rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, nakoľko je toho názoru, že dôkazy vykonané počas vyšetrovania, ako aj na hlavnom pojednávaní odôvodňovali postavenie obžalovaného pred súd a uznanie jeho viny v zmysle predloženej obžaloby.

Okresný súd založil zdôvodnenie svojho rozhodnutia aj na tom, že na základe vyhodnotenia dokazovania je potrebné vyvodiť záver o tom, že konanie obžalovaného nenapĺňa subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, preto stíhaný skutok nemohol byť trestným činom a javí sa, že konanie obžalovaného napĺňa predpoklady zodpovednosti za vznik škody, eventuálne zodpovednosti za neuhradený nájom za prívesný vozík nad rámec dohodnutej doby nájmu.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine sprenevera podľa § 213 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre trestnosť sa teda vyžaduje, aby páchateľ v čase uzavretia zmluvného vzťahu, resp. aj neskôr /nie ihneď po zverení veci/ konal v úmysle, resp. aspoň s vedomím, že svoj záväzok vyplývajúci z tohto zmluvného vzťahu nebude schopný splniť. Ak však po uzavretí takéhoto zmluvného vzťahu nastanú okolnosti, v dôsledku ktorých páchateľ nesplní svoj záväzok, nejedná sa o trestný čin, ale podľa povahy môže ísť o občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah.

V posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu nebolo preukázané, aby si obžalovaný prisvojil prívesný vozík bez súhlasu poškodeného, v úmysle s týmto nakladať ako s vlastným. Je síce pravdou, že obžalovaný porušil ustanovenie zmluvy o prenájme zo dňa 29.10.2018 v tom, že prívesný vozík požičal tretej osobe, a to L., ale takýto postup, aj keď v rozpore so zmluvným dojednaním, nezakladá podľa názoru súdu záver o prisvojení si predmetného vozíka, ako aj o úmysle s týmto nakladať, ako s vlastným.

Podľa názoru súdu by takéto konanie obžalovaného napĺňalo znaky trestného činu sprenevery, avšak iba v prípade, ak by takýmto neoprávneným prenajatím zverenej veci - prívesného vozíka tretej osobe došlo k získaniu majetkového prospechu obžalovaného, a to privlastnením si napr. nájomného za ďalšie obdobie, čo v danom prípade preukázané nebolo.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil aj tým, že v danom prípade ide o civilnoprávny spor, pričom nie sú dané obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a zároveň poukazuje na subsidiaritu trestnej represie, princíp „ultima ratio“.

Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na znenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., teda že prečinu sprenevery sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, pričom z pohľadu teórie trestného práva podrobne rozobral skutočnosti, ktoré zakladajú trestnú zodpovednosť páchateľa.

Keďže obžalovaný nekonal nedbanlivostným spôsobom konania, ale vedome odovzdal zverenú vec, s vedomím že môže dôjsť k jej poškodeniu alebo až k strate, resp. k odcudzeniu. To znamená, že jednanie obžalovaného bolo potrebné vnímať ako vedomé spôsobenie škody na majetku vlastníka vecí, ktorého sa dopustil v nepriamom úmysle.

Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Michalovce a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že v predmetnej trestnej veci okresný súd už raz vydal oslobodzujúci rozsudok a na odvolanie okresného prokurátora trestná vec obžalovaného bola po zrušení napadnutého rozsudku vrátená okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania vo veci znova rozhodol vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku, keď obžalovaného podľa oslobodil spod skutku obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, ktoré konanie bolo okresným prokurátorom právne kvalifikované ako prečin sprenevery podľa Tr. zák.

Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že trestný proces v zmysle ustanovenia je upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obžalovaného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie je úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom, t.j. štátom a obžalovaným. Súd pri rozhodovaní je viazaný len skutkom, ktorý má posúdiť podľa ustanovení , to znamená, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku, ako je uvedená v obžalobe a pritom súd rozhoduje na podklade dôkazov, tak ako boli zákonným spôsobom pred súdom vykonané.

Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že výsledkami vykonaného dokazovania prokurátorovi, ako žalobcovi sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, aby žalovaný skutok bol z pohľadu trestného práva hmotného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu sprenevery, resp. aby toto konanie bolo naplnilo znaky iného trestného činu.

Krajský súd zároveň poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa.

Okresný súd v žiadnom prípade nepochybil, pokiaľ obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora a svoje rozhodnutie odôvodnil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaný skutok vykazoval znaky žalovaného trestného činu. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalované konanie tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, nevykazuje ani znaky iného trestného činu.

Doplnením dokazovania pred okresným súdom, a to obsahom vyšetrovacieho spisu OO PZ Košice - Ťahanovce, ČVS: ORP-3197/TH-KE-2018 okresný súd zistil, že vo veci nahlásenej krádeže predmetného nákladného prívesu bolo zistené, že odstavná plocha, kde mal byť príves zaparkovaný nie je stráženou plochou, ale verejnou plochou pred šrotoviskom, ako to vyplýva aj z vykonanej obhliadky miesta činu a z vyhotovenej fotodokumentácie. Keďže okresnému súdu nebol navrhnutý žiaden dôkaz, napríklad spočívajúci vo výsluchu osôb - svedkov, ktorí by boli spojení so stráženým parkoviskom, aby tak boli obhajobné tvrdenia obžalovaného spochybnené, nepochybil okresný súd, keď dospel k záveru o dôkaznej núdzi na strane žalobcu.

Správne v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd poukázal, že pri rozhodovaní o vine obžalovaného musí vyhodnocovať to, či je možné prijať z vykonaného dokazovania jednoznačný záver bez akýchkoľvek pochybností o vine obžalovaného, čo v danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné.

Správne okresný súd poukázal na subjektívnu stránku žalovaného trestného činu, teda že pri trestnom čine sprenevery podľa § 213 Tr. zák. sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre trestnosť sa vyžaduje, aby páchateľ v čase uzavretia zmluvného vzťahu, resp. aj neskôr konal v úmysle, resp. aspoň s vedomím, že svoj záväzok vyplývajúci z tohto zmluvného vzťahu nebude schopný splniť. Ak však po uzavretí takéhoto zmluvného vzťahu nastanú okolnosti, v dôsledku ktorých páchateľ nesplní svoj záväzok, nejedná sa o trestný čin, ale podľa povahy môže ísť o občianskoprávny, resp. obchodnoprávny vzťah. Takýto vzťah však orgány činné v trestnom konaní, resp. súd nie sú oprávnené posudzovať a rozhodovať aj z toho dôvodu, aby svojím rozhodnutím neprejudikovali rozhodnutia iných orgánov, ktoré sú kompetentné na riešenie takýchto sporov.

Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne bolo zistené, že na strane poškodeného došlo ku škode, ktorá zodpovednosť zo strany obžalovaného nie je škodou spôsobenou v súvislosti s trestnou činnosťou, bol správny a zákonný postup okresného súdu, pokiaľ poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody v zmysle odkázal na civilný proces, nakoľko obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.