Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/182/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci navrhovateľa: Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, so sídlom Rastislavova č. 43, Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpená JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 v konaní o zaplatenie 487,53 eur s prís. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 487,53 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaný od 16.11.2009 do zaplatenia a trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 341,92 eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti uplatneného úroku žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom podaným na Okresný súd Košice II dňa 22.7.2010 domáhal zaplatenia čiastky 487,53 eura s príslušenstvom voči pôvodnému žalovanému označenému ako v 1. rade I. D., nar. XX.X.XXXX ktoré bolo vedené pod pôvodným č. k. . Návrh odôvodnil tým, že žalobca, ako právnická osoba štátna príspevková organizácia poskytujúca zdravotnú starostlivosť a zaradená do sústavy zdravotníckych zariadení sa domáhala náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 420 vzniknutej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanému v 1. rade, ktorý jej túto čiastku neuhradil a nebola hradená ani z verejného poistenia. Žalobca v 1. rade svojím podpisom potvrdil uznanie dlhu z titulu náhrady škody podľa ustanovenia § 558 OZ, na základe ktorého sa zaviazal za svoju hospitalizáciu v čase od 19.2.2008 do 22.2.2008 uhradiť náklady spojené s liečbou. U žalobcu v 1. rade išlo o fyzickú osobu, ktorá sa nepreukázala platným preukazom poistenca EÚ. V zmysle odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR 67/2005 článok 9 bod. 1, písm. b/1, pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľ požiada o získanie nárokového dokladu Slovenskú zmluvnú poisťovňu, ktorú si poistenec EÚ vybral ako inštitúciu v mieste pobytu. Túto podmienku si žalovaný v 1. rade nesplnil a nevybral si zdravotnú poisťovňu, ale podpisom uznal svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa ho uhradiť.

V priebehu vedeného konania žalovaný v 1. rade zomrel a žalobca požiadal o pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane odporcu a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Súd o pripustení vstupu rozhodol uznesením -57 zo dňa 8.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.8.2011.

Žalobca podaním doručeným súdu 4.6.2013 navrhol súdu, aby súd konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavil.

Súd uznesením konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil a v zostávajúcej časti vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod číslom 22C/182/2013.

Žalobca v podaní doručenom súdu 15.6.2011 uviedol, že na základe Nariadenia Rady ES č. 1408/71, ktoré má prednosť pred zákonmi SR sa zdravotná starostlivosť poistencom EÚ poskytuje a posudzuje podľa toho, akým nárokovým dokladom sa poistenec preukáže. Ak tento nepredloží platný preukaz EÚ, respektíve zdravotnej poisťovne na Slovensku, avšak z iného dokladu je nepochybné, že sa jedná o občana členskej krajiny EÚ, predpokladá sa, že si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Avšak ak sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 9 ods. ods. 3,4 z. č. 580/2004 Z. z. a zdravotnícke zariadenie je povinné si uplatňovať tieto náklady u zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov, t.j. u Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Žalobca si tento nárok uplatnil listom zo dňa 11.11.2009, ktorým požiadal o potvrdenie, respektíve uplatnenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom EÚ. Všeobecná zdravotná poisťovňa listom zo dňa 24.11.2009 oznámila, že v prípade žalovaného v 1. rade nebola splnená podmienka v zmysle odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 67/2005 článok 9, bod. 1 písm. b/, nakoľko poistenec si nevybral zdravotnú poisťovňu, ale podpisom uznal dlh voči poskytovateľovi a zaviazal sa uhradiť náklady. V zmysle Nariadenia Rady ES č. 1408/71 zo dňa 14.6.1971, ako aj Charty základných práv a slobôd EÚ sa každej osobe s bydliskom na území členského štátu EÚ zabezpečuje rovnaké právo na prístup k zdravotníckym službám bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby, alebo prístupu k zdravotnej starostlivosti. V danom prípade sa jednalo o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti a teda nie je možný iný postup, ako je uvedený v ustanovení § 9 ods. 3 z č.580/2004 Z. z., teda, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhrádza Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 9.8.2011 označeným, ako odvolanie proti uzneseniu súdu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania. Uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá dostatok pasívnej legitimácie na jej strane. Podľa právneho názoru Všeobecnej zdravotnej poisťovne si žalobca nesprávne vyložil ustanovenie § 9 ods. 3, 4 z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Ustanovenie sa vzťahuje na poistenca povinne zdravotne poisteného na území Slovenskej republiky. Preukázanie sa neplatným Európskym preukazom zdravotného poistenia nezakladá nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 9 ods. 3, nakoľko sa nejedná o dôsledok nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení z. č. 580/2004. Pre právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným je potrebné použiť ustanovenia právnych noriem platných v čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktoré upravujú podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti poistencom EÚ na území Slovenskej republiky. V zmysle platnej právnej úpravy sa poistenec EÚ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti na území SR preukazuje platným nárokovým dokladom. V danom prípade poistenec disponoval len neplatným Európskym preukazom zdravotného poistenia. Poistenec, respektíve žalovaný v 1. rade, v tomto prípade mohol dodatočne požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu, poistenca o zaslanie príslušného nárokového dokladu. V čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti sa uvedený prípad vzťahoval článok 9 ods. 1 písm. b/ odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 67/2005 podľa ktorého, ak sa na poskytovateľa obráti poistenec EÚ, ktorý sa nepreukáže žiadnym platným nárokovým dokladom formulárom E 111, E 112, E 123, EPZP, ani náhradným certifikátom k EPZP je potrebné odlíšiť, či ide o ambulantnú starostlivosť, alebo ústavnú starostlivosť. Pokiaľ ide o ústavnú zdravotnú starostlivosť platili v danom období pravidlá pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ požiada o získanie nárokového dokladu Slovenskú zmluvnú poisťovňu, ktorú si poistenec EÚ vybral, ako inštitúciu v mieste pobytu. Slovenskú zdravotnú poisťovňu, ako inštitúciu v mieste pobytu by si mal vybrať poistenec EÚ sám, na účely obstarania nárokového dokladu by mal poskytovateľ zistiť, v ktorej inštitúcií je pacient v príslušnom štáte poistený. Ak to nie je možné, je potrebné zistiť aspoň meno, priezvisko a adresu pacienta. Na urýchlenie postupu si poskytovať môže príslušný nárokový doklad zo zahraničia obstarať sám, buď priamo, alebo prostredníctvom rodiny, priateľov, alebo osôb sprevádzajúcich pacienta. Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa

zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou. Postup zúčtovania so Slovenskou zdravotnou poisťovňou je analogicky, ako v článku VIII. Podľa bodu 5. tohto ustanovenia Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou, čo sa v danom prípade nestalo, preto nevznikol žiadny právny titul na základe ktorého by mala poskytnutú zdravotnú starostlivosť navrhovateľovi uhradiť Všeobecná zdravotná poisťovňa. Z rovnakého dôvodu nie je ani žiadny dôvod, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola účastníkom konania. Pokiaľ poistenec EÚ uhradí poskytnutú zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ v hotovosti, môže si následne uplatnil nárok refundáciu nákladov za poskytnú zdravotnú starostlivosť vo svojej príslušnej zdravotnej poisťovni a to po predložení príslušných dokladov.

O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením -88 tak, že odvolanie odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ako odvolanie podané niekým, kto na podanie nie je oprávnený.

V prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz -14, ktorý bol zrušený uznesením -25 z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010.

Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi

- Rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Fakultnej nemocnice L. Pasteuera, uznaním dlhu z titulu náhrady škody, prepúšťacou správou, internou poštou, vyúčtovaním hospitalizácie pacienta, vyúčtovaním platenej služby, preukazom poistenca, uplatnením úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom EÚ, uplatnením úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom EÚ - odpoveď, odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva SR pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti poskytovania a úhrady vecných dávok podľa nariadenia Rady ES č. 1408/71 a č. 574/72 formulármi na priznanie nároku a zistil skutkový stav v prejednávanej veci.

Žalovaný v 1. rade bol prijatý na ošetrenie a hospitalizovaný v dňoch 19.2.2008, až 22.2.2008 z dôvodu poranenia si hlavy a straty vedomia, pričom na okolnosti úrazu si nepamätal. Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonal potrebné vyšetrenia, boli realizované CT mozgu a zahájená konzervatívna terapia, podávané analgetiká. Počas hospitalizácie pacient uznal dlh z titulu náhrady škody, ktorú spôsobil žalobcovi tým, že bol hospitalizovaný pre otras mozgu, túto škodu uznal vo výške 14.687,- Sk, čo do dôvodu a výšky. Zaviazal sa ju zaplatiť do 10 dní po prepustení z ústavnej starostlivosti. Žalovaný v 1. rade škodu neuhradil. V priebehu vedeného konania žalovaný v 1. rade zomrel. Podľa vyjadrenia Obvodného súdu v Žorách, číslo úmrtného listu 25/2010. Žalobca si svoj nárok sa poskytnutú zdravotnú starostlivosť uplatnil u žalovaného v 2. rade a to listom zo dňa 11.11.2009. Žalovaný v 2. rade túto úhradu odmietol s odôvodnením, že Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou, ktorú žalobca v danom prípade nezískal.

Žalobca vo svojej výpovedi prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že istinu si uplatnil v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou pre pôvodného žalovaného v 1. rade, ktorému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ten sa však nepreukázal platobným preukazom poistenca EÚ, pričom z iných dokladov bolo zistené, že žalovaný bol občanom krajiny EÚ. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal o úhradu nákladov najväčšiu zdravotnú poisťovňu v súlade s ustanovením § 9 ods. 3, 4 z. č. 540/2004 Z. z., ktorú však žalovaný v 2. rade nerealizoval.

Žalovaný sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne a uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 3, 4 z. č. 580/2004 si žalobca nesprávne interpretuje, pričom žalobca poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť a toto ustanovenie spadá pod poistenca, ktorý je poistencom Slovenskej republiky. Žalovaný však nebol poistený a nemal platný doklad, nebolo preukázané, aby mal platný poistný vzťah na území EÚ. Uviedla, že žalobca mal postupovať v súlade s interným nariadením č. 67/2005 odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva, v ktorom je popísaná možnosť úhrady ústavnej starostlivosti poskytnutej na území SR poistencovi EÚ. ´

Vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti mohol pacient požiadať o refundáciu zaplatenej sumy vo svoje poisťovni. Žalobca nesplnil základnú podmienku na to, aby mu táto úhrada bola vykonaná a to nepredložil nárokový doklad na úhradu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že neexistuje žiaden právny titul na poskytnutie úhrady v súlade s ustanovením § 9 ods. 3,4 citovaného zákona.

Rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Fakultnej nemocnice L. Pasteuera, ktorým sa mení meno Fakultnej nemocnice na Univerzitnú nemocnicu L. Pasteura Košice.

Z uznania dlhu z titulu náhrady škody je zrejmé, že pacient D. I. uznal dlh z titulu škody, ktorú spôsobil Fakultnej nemocnici L. Pasteura tým, že bol hospitalizovaný pre otras mozgu. Škoda bola vyčíslená vo výške 14.687,--Sk. Pacient sa túto zaviazal uhradiť do 10 dní po prepustení z ústavnej starostlivosti na účet nemocnice. Uznanie dlhu z titulu náhrady škody je zo dňa 22.2.2008 podpísané D.om I..

Z prepúšťacej správy je zrejmé, že D. I. bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura, neurochirurgickej klinike v období 19.2.2008 do 22.2.2008 a prijatý po úraze - spadol a udrel si hlavu, na úraz si nepamätal a údajne bol v bezvedomí. Pre príznaky otrasu mozgu bol prijatý na kliniku na pozorovanie. Boli mu vykonané potrebné vyšetrenia, realizované CT mozgu a podané analgetiká.

Z internej správy vo veci vyúčtovania hospitalizácie pacienta I. D. je zrejmé, že celkové náklady za hospitalizáciu boli vo výške 14.688,20 Sk.

Vyúčtovaním platenej služby Neurochirurgická klinika vyúčtovala celkom čiastku 14.687,-- Sk.

Z Európskej karty poistenca je zrejmé, že D. I. sa preukázal preukazom, ktorý bol platný do 4.10.2007.

Z listu zo dňa 11.11.2009 je zrejmé, že žalobca si uplatnil úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom EÚ vo vzťahu k D. I.. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 24.11., v ktorom uviedol, že v prípade poľského občana D. I. vychádzajúc z usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR 67/2005 článok 9 bod. 1 písm. b/ pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti poskytovateľ požiada o získanie nárokového dokladu Slovenskú zmluvnú poisťovňu, ktorú si poistenec EÚ vybral ako inštitúciu v mieste pobytu. Táto podmienka nebola splnená, nakoľko poistenec si nevybral zdravotnú poisťovňu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale podpisom uznal dlh voči poskytovateľovi a zaviazal sa ho uhradiť. Z pohľadu vyhodnotenia vykázaných vecných dávok nakoľko nebola predložená lekárska správa len prepúšťacia správa a vyúčtovanie hospitalizácie, žalovaný nevedel potvrdiť, či išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Súd v prejednávanej veci právne vychádzal zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení , z. č. 576/2004 Z. z. a z. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve

Podľa ust. § 3 ods. 3 z. č. 580/2004 Z. z. povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len "členský štát") a a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy 3a) alebo medzinárodná zmluva, b) vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem prípadov, ak sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy 3a) alebo medzinárodná zmluva, c) je azylant,

d) je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo žiak alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike, e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, f) je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky, g) je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, h) je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte, i) je nezaopatrený rodinný príslušník, ktorého za takého považujú právne predpisy členského štátu jeho bydliska.

Podľa ust. § 9 ods. 3 poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 až 4) alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

Podľa ust. § 9 ods. 4 cit. zák., náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 5, ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať a) meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná starostlivosť; ak ide o bezdomovca podľa odseku 4, údaje umožňujúce jeho identifikáciu, b) dátum poskytnutia neodkladnej starostlivosti, c) výšku úhrady za poskytnutú neodkladnú starostlivosť, d) údaj o potvrdení žiadosti zdravotnou poisťovňou podľa odseku 6.

Podľa ust. § 9 ods. 6, skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 7, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2, b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4.

Podľa z. č. 576/2004 Z. z. ust. § 2 ods. 3, neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len "neodkladná starostlivosť") je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

Podľa z. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve ust. § 9 ods. 8 pri prepustení osoby z ústavnej starostlivosti ošetrujúci lekár c) vyhotoví lekársku prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti, ktorú bezodkladne odošle príslušnému všeobecnému lekárovi a d) založí rovnopis lekárskej prepúšťacej správy do zdravotnej dokumentácie.

Podľa Charty základných práv Európskej únie č. 2007/C/303/01 článku 35 zdravotná starostlivosť, každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činnosti Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

Podľa článku 9 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR, poistenec EÚ sa nepreukáže formulárom E 111, EPZ, alebo náhradným certifikátom k EPZ, podľa písmena b/ ústavná starostlivosť, Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnú zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou. Postup zúčtovania so Slovenskou zdravotnou poisťovňou je analogicky, ako v článku VIII. Podľa článku VIII. poistenec EÚ sa preukáže formulárom E 111, EPZ, alebo náhradným certifikátom k EPZ P podľa odseku 2, ak je vzhľadom na zdravotný stav pacienta možné, poskytovateľ požiada poistenca EÚ o voľbu zmluvnej zdravotnej poisťovne, ktorá sa stane jeho Slovenskou inštitúciou v mieste pobytu, ak to vzhľadom na zdravotný stav pacienta nie je možné, poskytovateľ určí, ktorá zdravotná poisťovňa Slovenskej republike sa stane Slovenskou inštitúciou v mieste pobytu pre poistenca EÚ. Podľa bodu 6. Poskytovateľ vyúčtuje zdravotnú starostlivosť podľa dohodnutých zmluvných podmienok tej Slovenskej zdravotnej poisťovni, ktorú si poistenec vybral ako inštitúciu v mieste pobytu. Poskytovateľ vystavuje za každého poistenca EÚ osobitnú faktúru, zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi EÚ vykazuje v samostatných dávkach. Prílohy k faktúre tvoria kópia formulára E 111 platné do 31.12.2005 EPZ, alebo náhradného certifikátu k EPZ, alebo vyplnené tlačivo, z ktorého budú opísané údaje z uvedeného dokladu, lekárska správa/záznam o ošetrení, ak pracovisko spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek účtuje výkony k úhrade priamo zdravotnej poisťovní, lekársku správu/záznam o ošetrení nepredkladá.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že poskytovateľ po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientovi si vyúčtoval za zdravotnú starostlivosť v Slovenskej poisťovni, ktorú určil podľa ustanovenia § 9 ods. 3 Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, teda žalovaného. V konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatnil to formou faktúry, ktorej prílohou bola lekárska správa, záznam o ošetrení, predložená vo forme prepúšťacej správy. Námietka žalovaného, že žalobca nepredložil lekársku správu len prepúšťaciu správu je nedôvodná pretože podľa ust. § 9 ods. 8 z. č. 578/2004 Z.z. je prepúšťacia správa forma lekárskej správy. Podľa článku 9 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR bodu 5. Slovenská zdravotná poisťovňa uhradí poskytovateľovi poskytnutú zdravotnú starostlivosť, len ak získa zo zahraničia príslušný nárokový doklad potvrdený zahraničnou inštitúciou. Z uvedeného nie je jednoznačne zrejmé, či tento nárokový doklad má získať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, alebo zdravotná poisťovňa, alebo pacient, pričom pri poskytnutí neodkladného úkonu je zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá priestor na to, aby pred poskytnutím neodkladnej zdravotnej starostlivosti takýto doklad získal, ak sa ním sám pacient nepreukáže. Súd je toho názoru, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti teda žalobca nemôže znášať náklady, ktoré vynaložil pri poskytovaní bezodkladnej zdravotnej starostlivosti sám len z toho dôvodu, že pacient zanedbal povinnosť a nepreukázal sa platným nárokovým dokladom a rovnako nebol prihlásený v Slovenskej poisťovni a nedisponoval Slovenským preukazom poistenca, čo by bolo aj v rozpore s ust. § 9 ods. 3 a 4 ale aj ust. § 9 ods. 7, podľa ktorého si zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2, b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4. Členské štáty si môžu zachovať všeobecné podmienky kritéria oprávnenosti a regulačné a administratívne náležitosti týkajúce sa prijímania zdravotnej starostlivosti a preplácania nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako konzultácie so všeobecným lekárom pred konzultáciou s odborníkom, alebo poskytnutím nemocničnej starostlivosti, ktorá sa má uplatňovať v prípade pacientov, ktorí sa uchádzajú o zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte za predpokladu, že tieto podmienky sú potrebné a primerané cieľu, nie sú svojvoľné, alebo diskriminačné, tento postup môže zahŕňať posúdenie, ktoré vykoná zdravotnícky pracovník, alebo administratívny pracovník v oblasti starostlivosti týkajúcej

sa služby, zákonnému systému sociálneho zabezpečenia, alebo národnému systému zdravotníctva členského štátu, v ktorom je pacient poistený, ako je napríklad všeobecný lekár, alebo lekár prvého kontaktu u ktorého je pacient prihlásený, ak je potrebné na určenie individuálneho nároku pacienta na zdravotnú starostlivosť. Preto je vhodné vyžadovať, aby tieto všeobecné podmienky kritéria a náležitosti uplatňovali sa objektívne, transparentne a nediskriminačným spôsobom, aby bolo vopred známe, že sa zakladajú hlavne na lekárskom zvážení a nepredstavujú pre pacientov uchádzajúcich sa o zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte ďalšie zaťaženie v porovnaní s pacientmi, ktorým sa poskytuje ošetrenie v členskom štáte v ktorom je pacient poistený a aby tieto rozhodnutia prijímali, čo možno najrýchlejšie. Touto požiadavkou by nemali byť dotknuté práva členských štátov, stanoviť kritéria, alebo podmienky predchádzajúceho povolenia v prípade pacientov, ktorí sa uchádzajú o zdravotnú starostlivosť v ich členskom štáte v ktorom sú poistení. Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora je skutočnosť, že zákonný systém sociálneho poistenia, alebo národný systém zdravotníctva podmieňuje prevzatie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte predchádzajúcim povolením, je prekážkou voľného pohybu služieb. Člensky štát, v ktorom je pacient poistený preto vo všeobecnosti by nemal podmieňovať prevzatie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte predchádzajúcim povolením, ak by sa náklady na túto starostlivosť v prípade, žeby sa poskytovala na jeho území uhrádzali prostredníctvom jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, alebo národného systému zdravotníctva.

Súd je toho názoru, že vyjadrené stanovisko žalovaného, že „...preukázanie sa neplatným Európskym preukazom zdravotného poistenia nezakladá nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti tak, ako to má na mysli zákonodarca v § 9 ods. 3, nakoľko sa nejedná o dôsledok nesplnenia oznamovacej povinnosti v zmysle príslušných ustanovení z. č. 580/2004...“ je v rozpore s Ústavou SR a platným predpismi, pretože je nemožné, aby žalobca odmietol poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre nepreukázanie sa platným dokladom poistenca resp. nárokovým dokladom.

Súd v prejednávanom spore postupoval podľa ustanovenia § 9 ods. 3 a ustanovenia § 9 ods. 4 z. č. 540/2004 Z.z., za predpokladu, že žalobca si splnil svoju povinnosť a o úhradu nákladov požiadal. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby v prejednávanom spore nešlo o poskytnutie bezodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Z uvedeného dôvodu súd je toho názoru, že žalobcovi nárok na náhradu uplatnených nákladov vznikol a preto žalovaného zaviazal túto sumu uhradiť. Je pravdou, že pacient, teda pôvodne žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh. Súd však vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zomrel uznanie dlhu nemôže vyhodnotiť z hľadiska platnosti, teda či pacient vedel, čo týmto svojím prejavom koná, či jeho zdravotný stav mu to umožňoval a rovnako, či rozumel obsahu tohto prejavu s poukazom na tú skutočnosť, že uznanie dlhu je vyhotovené v slovenskom jazyku a nie je možné dodatočne zistiť v akom rozsahu žalovaný tomuto uznaniu porozumel. V prípade, ak by aj uznanie dlhu bolo platné, v konaní bolo preukázané, že pacient, pôvodne žalovaný v 1. rade svoj dlh neuhradil v žiadnej čiastke, teda žalobcovi vznikol nárok vymáhať si túto sumu od žalovaného.

O príslušenstve súd rozhodol tak, že žalovaný sa dostal do omeškania v deň nasledujúci po doručení, žiadosti o úhradu nákladov, t.j. 17.11.2009, preto súd v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva žalobu s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 zamietol. Výšku príslušenstva určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p, pričom v časti v ktorej návrh zamietol išlo o nepatrí nárok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky. Žalobcovi priznal náhradu za uplatnené trovy konania, ktoré vznikli právnej zástupkyni žalobcu v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to za prevzatie a prípravu, pojednávanie 17.5.2011, návrh na vydanie platobného rozkazu, návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, stanovisko k odvolaniu, účasť na pojednávaní 18.2.2014 a 9.9.2014, pričom jeden úkon právnej pomoci bol vo výške 33,20 eur a režijný paušál 3 x po 7,21 eura, 2 x po 7,41 eura a 2 x 8,04 eura, spolu s 20% - ným DPH, spolu vo výške 341,92 eura, ktoré žalovaný je povinný v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. uhradiť na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v Tatrabanke a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).