Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-375-2013.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/375/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota, samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľky: D. T. rod. T., nar. XX. XX. XXXX, S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti odporcom 1/ O. T., bytom T. XX, 2/ S. T., bytom J., XXXXX U., L. J.. XX, 3/ R. T., bytom P., Š. XXX/XXX, 4/ A. T., bytom Q., D. XXX, 5/ E. H., bytom K. F. D., XXX S. A. Z. T. F..D.. XXXXX, zast. odporkyňou 3/ R. T., 6/ O.. A. P., bytom S. D. XXX a 7/ J. G., bytom E., J., H. Ú. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území T. označené na Geometrickom pláne súkromného geodeta H. G. z M. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19. 03. 2013 ako CKN parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 2343 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 411 m2 patria v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku nadobudla vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka. Návrh odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené označeným geometrickým plánom zabratím v dieloch č. 1 až 18 celkom 2754 m2 pozemku z EKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X vedených na LV č. XXX, XXX, XXX I. XXX kat. územia T.. Na LV XXX ohľadom parc. č. XXXX/X je ako výlučná vlastníčka zapísaná D. T., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona, teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom parc. č. XXXX/XX sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 W. P., t.č. už nebohá, po ktorej ako dedič prichádza do úvahy odporca 6/ a v 1/2 D. T.Á., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona, teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom parc. č. XXXX/XX sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 D. I., t. č. už nebohá, po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy ona, teda navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/ a v 1/2 D. T., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona, teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom parcely XXXX/X sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 Š. P., t. č. už nebohý, po ktorom ako dedička prichádza do úvahy odporkyňa 7/ a v 1/2 D. T., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona, teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Nehnuteľnosti tvoriace predmet konania predstavujú v prírode pridomovú záhradu prislúchajúcu k rodinnému domu súp. číslo XX v Obci T.. Pôvodne pozemnoknižne vedené nehnuteľnosti, výlučnou vlastníčkou resp. podielovou spoluvlastníčkou ktorých bola ešte jej prastará matka, t.č. už nebohá E. R. boli ešte v dávnej minulosti v prírode medzi spoluvlastníkmi reálne rozdelené a na základe tejto deľby potom nimi aj užívané. Na základe predmetnej deľby pripadla potom časť z nich zodpovedajúca v prírode
práve nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania do výlučného vlastníctva jej prastarej matky, t.č. už neb. E. R., ktorá si spolu s manželom postavila na susednom pozemku t.č. CKN parc. č. XXX rodinný dom súp. č. XX a na CKN parc. č. XXX si zriadili dvor a ku ktorým nehnuteľnostiam užívali ako záhradu práve nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania a ktorá ich oprávnená a dobromyseľná držba nebola nikdy nikým rušená ani spochybňovaná. Po smrti jej prastarej matky pripadli predmetné nehnuteľnosti jej jedinej dcére (teda starej matke navrhovateľky), t.č. už nebohej D. T., ktorá následne vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností v nej pokračovala až do svojej smrti. Po jej smrti v roku 1975 uzavreli jej dvaja synovia Š. T. (otec navrhovateľky) a A. T. rodinnú dohodu, na základe ktorej sa preberateľom domového majetku včítane predmetnej záhrady stal jej otec Š. T., ktorý vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby v nej pokračoval tiež až do svojej smrti. Po jeho smrti v roku 2002 ona, teda navrhovateľka uzavrela s matkou (odporkyňou 1/) a bratom (odporcom 2/) taktiež rodinnú dohodu, na základe ktorej sa preberateľom domového majetku včítane predmetnej záhrady stala ona, teda navrhovateľka a vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby v nej pokračuje aj v súčasnosti. Pri svojom výsluchu ďalej navrhovateľka uviedla, že predmetné nehnuteľnosti v podstate užívali ešte jej prastarí rodičia a takto postupne dedením sa dostala do užívania ona a aj dom postavený na nehnuteľnostiach je už asi 100-ročný. Z počutia ešte od starej mamy vie, že niekedy sa nehnuteľnosti podelili medzi spoluvlastníkmi a začali sa užívať podľa reálnej deľby. Táto deľba bola ešte za života prastarej mamy, ktorá zomrela v roku 1971. Ona nehnuteľnosti užíva od narodenia, nikdy si nikto na ne nerobil nárok, platí riadne dane a vždy bola v tom vedomí, že je to riadne usporiadané a až vlani, keď vybavovala prejednanie novoobjaveného dedičstva po prastarej mame zistila, že tieto pozemky nie sú riadne usporiadané.
Odporcovia 1/, 2/, 3/ (ktorá zastupuje aj odporkyňu 5), ako aj odporcovia 4/, 6/ a 7/ písomne prehlásili, že nemajú námietky proti tomu, aby boli predmetné nehnuteľnosti určené v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky, keďže jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nespochybňujú, žiaden nárok si na ne neuplatňujú a uznávajú, že na základe rodinnej deľby jej nehnuteľnosti patria.
Na pojednávanie sa s odporcov dostavil len odporca 6/, ktorý vypovedal, že uznáva tvrdenia navrhovateľky za pravdivé, pretože má informácie od svojho otca o tom, že sa vymieňali čiastka z ich pozemkov s čiastkou z pozemkov predkov navrhovateľky. Jeho otec si vlastnícky veci vybavil, pretože to potreboval k stavbe domu niekedy v roku 1954. V skutočnosti teda došlo k reálnej deľbe resp. výmene a kým oni to čo dostali výmenou majú usporiadané, zo strany navrhovateľky resp. jej predchodcov to dotiahnuté nebolo.
Ostatní odporcovia sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu 6/, oboznámením geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, výpisov z listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX kat. územia T., spisov XD/XX/ XXXX I. XD/XXX/XXXX Okresného súdu S.. J., spisu XD/XXX/XX býv. Štátneho notárstva v Q., potvrdení Obce T. z 12. 08. 2013, prehlásení odporcov 1/ až 4/, 6/ a 7/ a zistil, že skutkové tvrdenia navrhovateľky ako sú uvedené v návrhu zodpovedajú pravde a tieto nepopierajú resp. uznávajú aj odporcovia.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Keď súd mal tvrdenia navrhovateľky ako sú uvedené v návrhu za preukázané ako pravdivé, návrhu podľa § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keďže tieto nadobudla vydržaním.
Navrhovateľka ako úspešný účastník sa vzdala nároku na trovy konania, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Keď súd mal tvrdenia navrhovateľky ako sú uvedené v návrhu za preukázané ako pravdivé, návrhu podľa § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keďže tieto nadobudla vydržaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 7 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Po právoplatnosti tohto rozsudku súd zašle jeho rovnopis Okresnému úradu, odboru katastra nehnuteľností v Rimavskej Sobote na zápis do evidencie nehnuteľností.