Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/243/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti odporcovi: I. N., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. XXXX/X, Y., o zaplatenie 439,26 eur s prísl., t a k t o

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 324,26 eur, zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 191,67 od 27. 08. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 266,95 eur od 27. 08. 2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 13 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 47,22 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 439,26 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 191,67 eur od 27. 08. 2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 381,95 eur od 27. 08. 2013 do zaplatenia a na trovy konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 03. 08. 2009 uzatvoril s odporcom v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. G.. Na základe zmluvy o bežnom účte sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet č. 4008711876/7500 v mene eur s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. V zmysle čl. IV. Zmluvy o bežnom účte sa navrhovateľ zaviazal, že na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotí možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia podmienok na povolené prečerpanie účtu uzatvorí navrhovateľ s odporcom zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte boli aj Podmienky vedenia bežného účtu platné v deň uzatvorenia zmluvy o bežnom účte. Na základe žiadosti odporcu vystavil navrhovateľ odporcovi oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003427992R zo dňa 23. 11. 2009, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 003427992R v zmysle bodu čl. I ods. 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní.

Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol navrhovateľ odporcovi povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 200 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 23. 11. 2009. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania bude vo výške 15,00 % p.a. a sadzby úrokov z omeškania bude určená vo VZP pre prečerpanie. V zmysle č. II ods. 5 VZP pre prečerpanie bol odporca k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Odporca

nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho navrhovateľ dňa 30. 11. 2011 určil splatnosť úveru v súlade d čl. VII ods. 2 písm. a) VZP pre prečerpanie a vyzval odporcu na uhradenie celkovej dlžnej sumy vo výške 355,79 eur. Navrhovateľ eviduje k 26. 08. 2013 pohľadávku zo zmluvy o prečerpaní vo výške 439,26 eur. Pohľadávka zo zmluvy o prečerpaní pozostáva z

- prečerpanej istiny vo výške 191,67 eur,

- zo zmluvných úrokov k 26. 08. 2013 vo výške 75,28 eur,

- z úrokov z omeškania k 26. 08. 2013 vo výške 57,31 eur,

- z neuhradených poplatkov vo výške 115 eur.

Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 26. 08. 2013 sadzbu 18,90 % p.a. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 01. 12. 2011 (deň splatnosti úveru) vo výške 9,25 % ročne z dlžnej čiastky.

Odporca sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. G. zo dňa 03. 08. 2009, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 23. 11. 2009, oznámením o zosplatnení úveru, Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, písomným vyjadrením navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 03. 08. 2009 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. G.. Predmetom zmluvy bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu pri vykonávaní obchodov. Banka sa zaviazala začínajúc dňom 03. 08. 2009 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet číslo 4008711876/7500 v mene Eur s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať príkazy len do výšky vlľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V článku IV. Zmluvy sa banka zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu.

Listom zo dňa 23. 11. 2009 navrhovateľ odporcovi oznámil, že na základe jeho žiadosti o povolené prečerpanie banka poskytla povolené prečerpanie bežného účtu odporcu do výške úverového limitu 200 eur. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania bola výška úrokovej sadzby 15 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku II. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu.

Podľa článku II. bod. 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu banka poskytne klientovi po splnení podmienok stanovených Zmluvou úver formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to do výšky úverového limitu. Úverový limit predstavuje maximálnu čiastku, ktorú je klient oprávnený podľa Zmluvy čerpať, pokiaľ boli splnené a sú dodržiavané všetky zmluvné podmienky. Banka otvorí pre klienta úverový účet, z ktorého sa bude povolené prečerpanie poskytovať formou napojenia úverového účtu na bežný účet klienta.

Keďže odporca nezaplatil navrhovateľovi splatný záväzok, ktorý vznikol neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania, banka listom zo dňa 01. 12. 2011 oznámila zosplatnenie úveru a vyzvala odporcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo výške 355,79 eur.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu 439,26 eur, ktorá pozostáva z položiek:

- z prečerpanej istiny vo výške 191,67 eur,

- zo zmluvných úrokov k 26. 08. 2013 vo výške 75,28 eur,

- z úrokov z omeškania k 26. 08. 2013 vo výške 57,31 eur,

- z neuhradených poplatkov vo výške 115 eur.

Výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s Oznámením o povolenom prečerpaní a s čl. II. ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok v zmysle ktorého je úroková sadzba platná, pokiaľ nedôjde k zmene podľa tohto článku. Aktuálna úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch navrhovateľa a na jeho internetovej stránke. Rozsah základu, z ktorého navrhovateľ je oprávnený požadovať úrok, resp. úrok z omeškania vyplýva z čl. III. ods. 1VZP, ktorý predpokladá oprávnenie navrhovateľa úročiť čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu, na základe čoho uplatnil navrhovateľ dohodnutý zmluvný úrok len zo sumy nesplatenej istiny. Vzhľadom na uvedený mechanizmus bol navrhovateľ oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku vo výške:

15 % ročne v období od 24. 11. 2009 do 30. 11. 2009

16,90 % ročne v období od 01.12.2009 do 31. 03. 2013

18,90 % ročne v období od 01. 04. 2013 do 26. 08. 2013. Úrok bol za uverené obdobie vyčíslený na sumu 75,28 eur. Súčasne podľa čl. III. ods. VZP navrhovateľ bol oprávnený úročiť sadzbou úrokov z omeškania všetky čiastky so zaplatením ktorých bol dlžník v omeškaní, t.j. zo súm kapitalizovaných riadnych úrokov, neuhradených poplatkov, prípadne aj ďalších peňažných nárokov vzniknutých v spojitosti so zmluvou. Nevzťahuje sa to na kapitalizované úroky z omeškania, čo by sa priečilo základným zásadám nazerania na úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil len úrok z omeškania, ktorého výška je určovaná v súlade s platnými právnymi predpismi:

9 % ročne v období od 24. 11. 2009 do 30. 04. 2011,

8,25 % ročne v období od 01. 05. 2011 do 26. 08. 2013.

V súlade s ustanoveniami čl. III. ods. 6VZP a Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby- občanov vyúčtoval navrhovateľ odporcovi neuhradené poplatky vo výške 115 eur za:

- upomienka zo dňa 01. 07. 2011 vo výške 10 eur,

- výzva na úhradu zo dňa 13. 07. 2011 vo výške 35 eur,

- výzva na úhradu zo dňa 22. 09. 2011 vo výške 35 eur,

- posledná výzva na úhradu zo dňa 27. 10. 2011 vo výške 35 eur.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako bankou a veriteľom a odporcom ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte a to v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľské zmluvy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o bežnom účte a následne dňa 23. 11. 2009 zmluvu o povolenom prečerpaní. V časti dojednaného povoleného prečerpania sa potom vzťahy medzi navrhovateľom ako bankou a odporcom ako klientom v zmysle § 710 Obchodného zákonníka spravujú zmluvou o úvere, pričom ako súd uviedol vyššie jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu ako aj spotrebiteľský úver.

Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi tak ako boli uplatnené navrhovateľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 439,26 eur, tvorenej jednotlivými zložkami ako boli uvedené vyššie.

Čo sa týka navrhovateľom uplatňovanej sumy 191,67 eur, táto predstavuje nezaplatenú prečerpanú istinu. Tento nárok súd považoval v plnom rozsahu za odôvodnený a preukázaný.

Ďalšou uplatňovanou čiastkou je nárok na vyčíslený úrok z úveru ku dňu 26. 08. 2013 v sume 75,28 eur a od 27. 08. 2013 vo výške 18,90 % ročne z čerpanej istiny 191,67 eur. V tejto súvislosti sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 15 % ročne a následne podľa Obchodných podmienok. Úroková sadzba dohodnutá v zmluve bola platná, pokiaľ nedošlo k jej zmene a to zverejnením aktuálnej úrokovej sadzby v priestoroch navrhovateľa a na jeho internetovej stránke.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2009).

Súd mal za to, že nárok navrhovateľa v časti úrokov je v celom rozsahu dôvodný, keďže odporcovi bol poskytnutý úver pri úrokovej sadzbe 15 % ročne v období od 24. 11. 2009 do 30. 11. 2009, následne pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne v období od 01. 12. 2009 do 31. 03. 2013 a pri sadzbe 18,90 % ročne v období od 01. 04. 2013 do 26. 08. 2013. Vo vzťahu k úrokovej miere v bankách sa nejedná o takú úrokovú mieru, ktorá by podstatne presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase poskytnutia úveru, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel.

Nesplnením peňažného záväzku včas sa odporca dostal do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Keďže navrhovateľom požadovaná výška úroku z omeškania zodpovedá zákonným ustanoveniam, súd zaviazal odporcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 57,13 eur (9 % ročne od 24. 11. 2009 do 30. 04. 2011, 8,25 % ročne od 01. 05. 2011 do 26. 08. 2013) a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne (8 % + základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) zo sumy 266,95 eur (istina 191,67 eur + úrok k 26. 08. 2013

- 75,28 eur) od 27. 08. 2013 do zaplatenia.

Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na neuhradené poplatky vo výške 115 eur. Táto suma pozostáva z poplatkov za upomienku a za výzvy na úhradu peňažného záväzku. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená v písomnej forme. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona musí takáto zmluva okrem všeobecných a ďalších zákonom predpísaných náležitostí obsahovať aj druh a výšku veriteľom požadovaných poplatkov. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže veriteľ požadovať poplatky, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená účastníkmi konania dňa 23. 11. 2009 neobsahuje tieto náležitosti - špecifikáciu požadovaného poplatku a jeho výšku, preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Poplatky boli navrhovateľom účtované v zmysle Sadzobníka veriteľa, ktorý nebol zo strany odporcu podpísaný a teda ho nemožno považovať za zmluvu uzavretú v písomnej forme. Vzhľadom na nepriznanie poplatkov vo výške 115 eur, súd nepriznal navrhovateľovi z tejto sumy ani požadovaný úrok z omeškania.

S poukazom na uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 324,26 eur (istina 191,67 eur + 75,28 eur - úrok, 57,31 eur - úrok z omeškania), zmluvného úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy 191,67 od 27. 08. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 266,95 eur od 27. 08. 2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech vo výške 75 % (priznaná istina spolu s úrokom a úrokom z omeškania vypočítaným ku dňu vyhlásenia rozsudku) a odporca úspech vo výške 25 %. Po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľa vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % (75 - 25= 50).

Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26 eur. Súd priznal navrhovateľovi 50 % z tejto sumy, čo činí 13 eur.

Podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 94,44 eur (2 úkony po 37,85 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd + režijný paušál 2 x 9,37 eur). Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal 50 % zo sumy 94,44 eur, teda čiastku 47,22 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.