Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-1168-2022.pdf
PDF · 120.04 KB
Case nature
Subarea
14Ek/1168/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO:37 927 795, proti povinnému: W.H. M., I.: XX.XX.XXXX, U. B. X. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 4934,38 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný so sídlom exekútorského úradu Stráž, 96001 Zvolen, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.05.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4934,38 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 23Up/32/2022 dňa 25.01.2022, právoplatný a vykonateľný dňa 17.02.2022.
2. Súd dňa 02.06.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný so sídlom exekútorského úradu Stráž, 96001 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 478/22. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.06.2022.
3. Povinná odoslala prostredníctvom poštovej prepravy dňa 28.06.2022 návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zo dňa 27.06.2022 a dňa 29.06.2022 doručila súdnemu exekútorovi v listinnej podobe návrh na zastavenie exekúcie. Vo svojom návrhu povinná poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, že nie je v súlade so základným, právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu nepodal odpor. Povinná v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením ÚS SR a poukazom na vydaný exekučný titul dala do pozornosti súdu bod 34 uznesenia SR, v ktorom bolo uvedené: „je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovalo, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil ... Iba taká interpretácia §53 ods.3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní , zodpovedá
naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/ EHS.“ Povinná ďalej poukázala aj na bod 35 Uznesenia ÚS SR, v ktorom bolo uvedené , že všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Následne povinná namietala, že vyšší súdny úradník vydal exekučný titul napriek tomu, že v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v § 3 ods.6 písm. b), f) sú uvedené dôvody, pre ktoré návrh podaný v upomínacom konaní nie je prípustný, teda uvedený platobný rozkaz ani nemal byť vydaný, nakoľko uplatňovaný nárok žalobcu v súdnom konaní je v rozpore s právnymi predpismi. Medzi dôvody, pre ktorý nemal byť platobný rozkaz vydaný povinná uviedla: nedodržanie odbornej starostlivosti veriteľa., ktorý spočíva v tom, že v žiadosti o pôžičku- Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelová, číslo žiadosti: 206817311050617, identifikačné číslo klienta: 101542835, Číslo nákladového strediska: 55300 zo dňa 05.06.2017 (ďalej aj len ako Žiadosť o flexipôžičku), v ktorej je na strane 2 z3 v časti Zamestnanie žiadateľa uvedené nasledovné - zamestnaný od: 02/2016; Hlavný zamestnanecký pomer: Ekonomicky neaktívny; Profesia: Nezamestnaný, študent, dôchodca, materská; Odvetvie: Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo. Uvedená listina nie je povinnou ani podpísaná. Povinná ako dôkaz predložila kópiu - Žiadosť o flexipôžíičku zo dňa 05.06.2017. Potom povinná uviedla, že Zoznam dokladov k Flexipôžičke, s číslom pod čiarovým kódom: 206817311050617, číslo žiadosti: 206817311050617 (ďalej aj len ako Zoznam dokladov k Flexipôžičke č.206817311050617 ), dátum vyhotovenia listiny nie je uvedený, listina nie je podpísaná povinnou. Z uvedenej listiny je možné zistiť nasledovné skutočnosti: v časti Typ dokladu/dokumentácie I. Zmluvná dokumentácia (originály)
- nie sú vyznačené výberom žiadne možnosti, v časti l. Doklady k žiadosti za účastníkov úverového vzťahu, 1) Doklady k identifikácii klienta je vyznačená možnosť „Fotokópia dokladu totožnosti (platný občiansky preukaz", v časti 2) Doklady o príjme nie je vyznačená žiadna z možností! Povinná ako dôkaz vyššie uvedených tvrdení predložila kópiu - Zoznam dokladov k Flexipôžičke č. 206817311050617. Potom povinná ešte uviedla, že Zoznam dokladov k Flexipôžičke, s číslom pod čiarovým kódom: 2345769 zo dňa 15. júna 2017 (ďalej aj len ako Zoznam dokladov k Flexipôžičke č. 2345769), je podpísaná len poverenými zamestnankyňami VÜB, a.s., podpis povinnej na nej nie je uvedený. Z uvedenej listiny je možné zistiť nasledovné skutočnosti: v časti Typ dokladu/dokumentácie I. Zmluvná dokumentácia (originály) - nie sú vyznačené výberom žiadne možnosti, v časti II. Doklady žiadosti za účastníkov úverového vzťahu, 1) Doklady k identifikácii klienta je vyznačená možnosť v riadku: Fotokópia dokladu totožnosti (platný občiansky preukaz", v stĺpci „,žiadateľ", v časti 2) Doklady o príjme nie je vyznačená žiadna z možností, rovnako ani v časti III. Špecifické doklady! Ako dôkaz súdu vyššie uvedeného tvrdenia povinná predložila Dôkaz: Zoznam dokumentov pre Flexipôžičku č. 2345769 z 15. júna 2017- kópia. Povinná na základe vyššie uvedených skutočnosti uzavrela, že odborná starostlivosť pôvodným veriteľom nebola dodržaná a pokiaľ ide o odbornú starostlivosť veriteľa, súd je povinný vziať na vedomie zákon č. 129/2010 Z. z. v časovom znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017, a to ustanovenia § 7 ods. 1, 4, 16 a 17, pričom podľa odseku 16 písm. b) je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, a odseky 19 až 21. Povinná Ďalej tiež uviedla, že v čase podpisu predmetnej zmluvy bola na rodičovskej dovolenke a už mala jedno dieťa. Ako dôkaz predložila kópiu rodný list dieťaťa Vivien Vilhanová. Potom ešte s poukazom na vyššie uvedené povinná poukázala na skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mala vlastný príjem len vo výške okolo 230 Eur mesačne, čo preukázala kópiami -Detail domácej transakcie zo dňa 15.05.2017,14.06.2017 snímka obrazovky. Teda povinná uzavrela, že keby pôvodný veriteľ zisťoval len verejne dostupné údaje, ako je životné minimum dlžníka a vyživovanej osoby, ktoré v čase čerpania úveru predstavovalo napr:198,09 EUR mesačne, ak ide o plnoletú slobodnú fyzickú osobu 90,42 EUR mesačne, ak ide o nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa, tak by v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a ustanoveniami o odbornej starostlivosti veriteľa by veriteľ nemohol predmetnú pôžičku poskytnúť a musel by žiadosť o pôžičku zamietnuť, avšak bola poskytnutá. Povinná tiež poukázala na ustanovenia §11 ods.2 zákona č. 129/20010, podľa ktorého veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové spoplatnenie spotrebiteľského úveru v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.1 sa úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov a napriek tomu OS BB v upomínacom konaní predmetný Platobný rozkaz vydal. Pôžička bola poskytnutá vo výške 6 100 EUR. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že dlžník (žalovaný v súdnom konaní) po postúpení pohľadávky (12.4.2021) zaplatil ešte 40 EUR, avšak zoznam platieb predložený žalobcom končí platbou zo dňa 14.03.2019. Povinná predložila doklady o platbách, ktoré vykonala po postúpení pohľadávky plnenia do 06.06.2022, pričom celková výška platieb v tomto období predstavuje 369 EUR. Ako dôkaz predložila screenshoty transakcíí - bezhotovostná platba vo výške 10 Eur zo dňa 14.07.2021; 10 Eur zo dňa 13.10.2021, 10 Eur zo dňa 26.10.2021; 10 Eur zo dňa 15.11.2021; 20 zo dňa 19.01.2022, 103 Eur zo dňa
20.02.2022, 103 Eur zo dňa 21.03.2022; 103 Eur zo dňa 06.06.2022. Uviedla, že nakoľko má byť úvere bezúročný a bez poplatkov rozdiel medzi istinou vo výške 6100 Eur a úhradami v celkovej uhradenej výške do 06.06.20222 je 2356,40 Eur, teda suma na úhradu do výšky istiny je 3743,60 Eur.
4. Povinná ďalej namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti s nedodržaním odbornej starostlivosti veriteľa. Povinná dala do pozornosti súdu, že oprávneným v tomto konaní je inkasná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá mala pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudnúť Rámcovou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020. Povinná v súvislosti s vyššie uvedeným, poukazuje na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa uvádza: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa §7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že pri postúpení pohľadávky možno postúpiť len splatnú pohľadávku, avšak nedodržaním odbornej starostlivosti pôvodného veriteľa VÚB, a.s. veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, t.j. postúpenie pohľadávky nie je v súlade s právnymi predpismi, žalobca v súdnom konaní nebol aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný z vyššie uvedených dôvodov, nie je aktívne vecne legitimovaný ani v exekučnom konaní. Povinná preto žiadala, aby súd exekúciu zastavil.
5. Povinná ešte namietala Neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, spočívajúce v skutočnosti, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zabezpečená poistením (bod 8. Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať Flexipôžičku Zmluvy o spotrebiteľskom úvere), avšak uvedené poistenie v čase podpisu predmetnej zmluvy povinná nemohla prijať alebo odmietnuť, o poistení nebola oboznámená, pričom v tom čase vôbec nevedela, že úver sa dá poistiť. Poverená zamestnankyňa banky, ktorá bola prítomná pri uzavretí predmetného veru o poistení počas jej poradenstva nič nevysvetľovala. Povinná v súvislosti s vyššie uvedeným poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co 35/2011 z 13.09.2012, v ktorom sa uvádza: Odvolací súd považuje praktiku, podľa ktorej na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku.
6. Na záver svojho podania povinná uviedla, že ak by sa súd zaoberal otázkou, že po prevzatí platobného rozkazu mohla podať odpor proti platobnému rozkazu v lehote na to určenej, povinná uviedla, že po prevzatí platobného rozkazu ihneď telefonicky kontaktovala žalobcu - spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.. Uvedenú spoločnosť kontaktovala na telefónnom čísle 02/321632 12, kde si poverený zamestnanec overil jej totožnosť podľa mena a rodného čísla. Povinná opísala skutočnosti v súvislosti s doručeným platobným rozkazom a žiadala pomoc, nakoľko nevedela, na koho sa má obrátiť a čo s tým urobiť. Poverená zamestnankyňa žalobcu sa jej spýtala, či by vedela splácať väčšie splátky. Povinná uviedla, že sa len nedávno zamestnala a nemá postačujúci prijem, ale bola ochotná pristúpiť na splátky po 100 eur. Poverená zamestnankyňa žalobcu na to uviedla, že ten platobný rozkaz je v tom prípade neplatný a nemusí nič riešiť. Na základe uvedeného povinná verila, že to bude v poriadku. Povinná sa vyjadrila, že sa sama nevyzná do právnych predpisov a v čase doručeného platobné- ho rozkazu nemala k dispozícii ani informáciu o tom, kto by jej v danej veci mohol byť nápomocný, odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný. Povinná dáva do pozornosti súdu, že suma, ktorou bola zaviazaná súdom na úhradu a ktorá je uvedená v Platobnom rozkaze je 5 160,38 eur s pr.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 02.06.2022 a v Upovedomení o začatí exekúcie, č. konania 350 EX 478/22 zo dňa 07.06.2022 je uvedené: vymoženie nároku 4 934,38 eur s prísl. Povinná dáva do pozornosti súdu, že dňa 06.06.2022 uhradila splátku vo výške 103 eur, ktorá ešte nebola v Upovedomení o začatí exekúcie zohľadnená a žiada o jej započítanie. Povinná na základe uvedeného žiadala, aby súd preskúmal, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR, PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022.Z vyššie uvedených dôvodov povinná navrhuje súdu, aby návrhu povinnej o odklad a zastavenie exekúcie vyhovel.
7. Oprávnený sa podaním doručeným súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 22.08.2022 vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí.
8. Dňa 14.07.2022 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7.
8.
9.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Podľa §53 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb.(Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
18. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
19. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
20. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z. účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
21. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené, preto nemôžu obstáť tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie o vydaní exekučného titulu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom, keďže oprávnený v konaní predložil rozhodnutie súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom, a ktoré bolo vydané v súlade s prísl. ustanoveniami zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
22. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že exekučný titul nemal byť vydaný, pretože uplatňovaný nárok je v rozpore s právnymi predpismi, konkrétne s § 3 ods.6 písm. b), f ) zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní. Vo svojom návrhu povinná poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, že nie je v súlade so základným, právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu nepodal odpor. Konkrétne namietala, v základnom konaní bol vydané rozhodnutie aj napriek tomu, že pôvodný veriteľ pohľadávky pri poskytovaní úveru nepostupoval v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v časovom znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)konkrétne nedodržal ustanovenia § 7 ods. 1, 4, 16,17,18,19 a 20 pričom podľa odseku 16 písm. b) je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, čo nesplnil. Povinná namietala, že pôvodný veriteľ nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povinnej poskytol úver napriek tomu, že bola v čase poskytovania úveru ekonomicky neaktívna, mala vlastný príjem v čase podpisu úveru len okolo 230 Eur mesačne a súčasne bola na rodičovskej dovolenke, teda pri poskytovaní úveru nedodržal odbornú starostlivosť. Ako dôkaz týchto tvrdení predložila súdu Žiadosť o flexipôžíičku zo dňa 05.06.2017, Zoznam dokladov k Flexipôžičke, s číslom pod čiarovým kódom: 206817311050617, Zoznam dokladov k Flexipôžičke, s číslom pod čiarovým kódom: 2345769 zo dňa 15. júna 2017. Potom povinná ešte namietala, že keďže jej bol poskytnutý úver a pôvodný veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa v zmysle §11 ods. 2 predmetného zákona jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a taktiež takto poskytnutý úver sa následne považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd v nadväznosti na povinnou uvedenými skutočnosťami a poukázané rozhodnutie Ústavného súdu SR, musí zaujať stanovisko, že exekučný súd pozná aktuálnu judikatúru týkajúcu sa exekučných konaní vedeným na podklade právoplatných platobných rozkazov vydaných spotrebiteľských veciach vyššími súdnymi úradníkmi a teda aj nové povinnou spomínané zjednocujúce rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR č. PLz. ÚS1/2002-9 zo dňa .15. 06. 2022, v ktorom reagoval na prax tunajšieho súdu vo väzbe na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-488/17, z 20.09.2018. Je potrebné skonštatovať, že z uvedenej judikatúry ÚS SR i SDEÚ nevyplýva, že ak platobný rozkaz vydaný spotrebiteľskej veci vyšším súdnym úradníkom, tak tento automaticky je neprávoplatný a nevykonateľný a teda počas celého konania môže exekučný súd z tohto dôvodu zastaviť exekúciu. Z uvedenej judikatúry vyplýva iba to, a je to dané princípom ochrany práva spotrebiteľa garantovaného Chartou EÚ, že exekučný súd nie je v takomto ojedinelom prípade viazaný princípom záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Môže napriek právoplatnosti platobného rozkazu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, teda skutočnosti majúce svoj pôvod samotnom hmotno-právom vzťahu, existujúce pre vydaním súdneho rozhodnutia., čo má inak exekučný súd zakázané robiť. Ak ich zistí, exekúciu čiastočne alebo v celom rozsahu zastaví, ak ich nezistí exekúcia beží ďalej na základe predložené platobného rozkazu. Inak povedané v takomto prípade exekučný súd iba nie je viazaný časovými medzami právoplatnosti súdneho rozhodnutia a nie, že exekučný titul ako taký je chybný. Treba dodať, že toto oprávnenie exekučného súdu nie je neobmedzené a po udelení poverenia, môže tak súd učiniť iba vtedy ak o takúto ochranu s týmito dôvodmi povinný požiada včas. Teda na základe uvedeného musí exekučný súd konštatovať, že súd môže skúmať v zmysle § 53 ods. 2 písm e) Exekučného poriadku po právoplatnosti Platobného rozkazu len neprijateľné zmluvné podmienky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a povinnou uvedené hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 v súlade s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je možné subsumovať pod zákonné ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmysle § 53 Ods.1 a nasl. Občianskeho zákonníka z toho dôvodu sa povinnou namietanou skutočnosťou exekučný súd nezaoberal. Nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru mala povinná namietať v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul podaním odporu, čo povinná nespravila. Naviac exekučný súd dodáva, že nesplnenie povinnosti veriteľa posúdiť príjem spotrebiteľa nemá za následok neplatnosť zmluvy. Tiež povinná namietala aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného uvedeného v exekučnom titule, ktorú odôvodnila tým, že pri postúpení pohľadávky možno postúpiť len splatnú pohľadávku, avšak nedodržaním odbornej starostlivosti pôvodného veriteľa VÚB, a.s. veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, t.j. postúpenie pohľadávky nie je v súlade s právnymi predpismi a žalobca v súdnom konaní nebol aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný z vyššie uvedených dôvodov, nie je aktívne vecne legitimovaný ani v exekučnom konaní. K vyššie uvedenému súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu taktiež mala namietať povinná v základnom konaní podaním odporu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov,
respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
23. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
24. Na záver povinná namietala neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, konkrétne má jednať o bod 8.- Typ zabezpečenia: Pristúpenie k poisteniu splácať flexipôžičku, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 05.06.2017. Povinná uviedla, že uvedené poistenie nemohla prijať alebo odmietnuť a o poistení povinná nebola oboznámená, pričom v tom čase vôbec nevedela, že sa úver dá poistiť. Súd nahliadnutím do spisového materiálu súdneho dodelenia UP, v ktorom bol vydaný exekučný titul, má za preukázané zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 05.06.2017, konkrétne bodu 8. že : „ zvolením si jedného zo súborov poistenia, súhlasím, aby ma VÚB (ďalej tiež „poistník“ alebo „banka“) zahrnula medzi poistené osoby v zmysle Rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver - spotrebiteľský úver (RZSSUVUBSU2016.1“ , mala povinná možnosť zvoliť si poistenie z jedného z 2 súborov poistenia uvedených v dokumente -„Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu“ zo dňa 05.06.2017, čiže mala možnosť voľby vybrať si z viacerých druhov poistenia a vybrala si povinná súbor poistenia: Dlžník: Základný súbor poistenia (poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity v rozsahu nad 70% a poistenie práceneschopnosti nad 30 dní) z čoho vyplýva, že prejavila vôľu aktívnym výberom z viacerých poskytnutých možností výberu poistenia a súd musí konštatovať, že neobstojí jej tvrdenie o nemožnosti prijať alebo odmietnuť poistenie, a že s poistením nebola oboznámená, keďže sa aktívne podieľala na výbere jedného z druhov poistenia, čo zahŕňa aj možnosť nepoistiť spotrebiteľský úver, čo vyplýva aj z dokumentu -Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom, konkrétne v ods.I. Všeobecné ustanovenia bod 2. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 05.06.2017, ktorú podpísala povinná prostredníctvom biometrického podpisu, tak neobstojí pred súdom ani tvrdenie povinnej, že sa nenachádza na dokumentoch o uzavretí predmetnej zmluvy jej podpis. Súd na záver uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ako tvrdila povinná.
25. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
26. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Keďže povinný súdu nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností.
27. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému nárok na vymoženie pohľadávky vo výške 4934,38 Eur s príslušenstvom, priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa len domáha toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie v
súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 1. Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.