Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. A. B. v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. D., nar. X.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F. o zaplatenie 238,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 62,89 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12,89 eur od 7.4.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,99 eur od 8.5.2018 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,01 eur od 7.6.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.08.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 42,89 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 195,44 Eur a na náhradu trov konania.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto konania v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. . Žalobca v súvislosti s návrhom na zaplatenie istiny ďalej uviedol, že Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. z.č. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil. Na cenu dodaných verejných služieb v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému: faktúru č. 8205713467 s dátumom splatnosti dňa 06.04.2018 na sumu 12.89 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 8207709185 s dátumom splatnosti dňa 07.05.2018 na sumu 14.99 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. 8209716017 s dátumom splatnosti dňa 06.06.2018 na sumu 15.01 € ku dňu postúpenia pohľadávky,

ktorých úhradu žalovaný neuskutočnil. Žalobca si v žalobe ďalej uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 195,44 € vyúčtovaná faktúrou č. 8221726513 bola v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil, preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 238.33 € spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017 spolu s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Výzva na zaplatenie, Podací hárok, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 19.12.2016, Súhlas na inkaso v SEPA, Zmluva k Súhlasu na inkaso v SEPA, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 25.06.2019, faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom konania, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb.

Súd vo veci nariadil na deň 09.02.2023 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal.

Žalovaný na nariadenom termíne pojednávania uviedol, že nespochybňuje uzatvorenie zmluvy, ale čerpanie zmluvy. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola žalovanému doručená zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorú prevzal a podpísal. Žalovaný však na konanom pojednávaní rozporoval čerpanie služieb, ku ktorému podľa jeho tvrdení z jeho strany nikdy nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že túto mal preukázanú z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 (č. l. 10) adresovanú žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003).

Podľa o elektronických komunikáciách platného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa , 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa , podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa , i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Tak, ako bolo uvedené vyššie v rozsudku, žalobca na predloženie svojich tvrdení priložil k žalobe Zmluvu o poskytnutí verejných služieb zo dňa 19.09.2017, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 19.12.2016 a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 25.06.2019. Zo súdu predložených faktúr, ktorých zaplatenie žaluje žalobca v predmetnom konaní vyplýva, že žalobca nimi vyúčtoval žalovanému poskytnutie služby – Happy XL Volania. Na poskytnutie služby – Happy XL Volania sa právny predchodca žalobcu zaviazal uzatvorením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017. Ďalšou, súdu predloženou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 19.12.2016 a Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 25.06.2019 sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť služby – Magio Internet L – ADSL, Magio Televízia M – Sat, Magio Sat Box s HDD, nezaplatenie predmetných služieb však nie je predmetom tohto konania tak, ako to vyplýva zo súdu predložených faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby.

Súd mal teda po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu preukázané, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017, keď predmetom zmluvy bolo poskytovanie služby – Mobilný Hlas, program služby: HAPPY XL volania, pre telefónne číslo: XXXXXXXXXX, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo stranami podpísanej a súdu predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženej v žalobe, ktorej uzatvorenie žalovaný na pojednávaní nespochybnil. Z charakteru záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa jedná o vzťah podnikateľského subjektu (veriteľa – právneho predchodcu žalobcu) a spotrebiteľa – žalovaného. Predmetnou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb zaviazal aktivovať žalovanému program služieb HAPPY XL a to s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvolených programov služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou vrátane Dodatkom, Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom služieb.

Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Právu žalovaného na poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovaného uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou. V predmetnom konaní žalovaný neučinil sporným uzatvorenie zmluvy, ktorá predstavuje základ nároku v predmetnom konaní.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb faktúrami a to faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.04.2018 na sumu 12,89 €, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 07.05.2018 na sumu 14,99 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.06.2018 na sumu 15,01 €. Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačné poplatky za poskytnuté služby k zvolenému programu služby Happy XL volania.

Žalovaný na nariadenom termíne pojednávania rozporoval nárok žalobcu, keď uviedol, že z jeho strany nedošlo k využitiu služieb tak, ako ich právny predchodca vyúčtoval žalovanému a teda žalobcovi nevznikol nárok na ich zaplatenie. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam súd uvádza, že žalovaný dobrovoľne uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, túto podpísal a preto sa stal zmluvne zaviazanou osobou. Podpisom zmluvy sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb (bod 1, písm. b) zmluvy zo dňa 19.09.201) a to po dobu 24 mesiacov. Skutočnosť, že žalovaný poskytované služby reálne nevyužíval neznamená, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k plneniu zo zmluvy tak, ako sa na to právny predchodca žalobcu zaviazal. Pokiaľ žalovaný nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, bolo jeho právom využiť právne prostriedky smerujúce k ukončeniu zmluvy z jeho strany. Nezáujem zo strany žalovaného čo do poskytovania služieb zo strany právneho predchodcu žalovaného však nezakladá jeho oprávnenie za poskytnuté služby v súlade so zmluvou nezaplatiť. Z výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že právny predchodca žalobcu mu doručil SIM kartu, na ktorú mu poskytoval služby, avšak bolo vôľou žalovaného SIM kartu nepoužívať a služby, ktoré si zmluvne vymienil, využívať.

Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným a to uhradiť cenu za objednané služby (potvrdil sám žalovaný). Uvedené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný čo do tej skutočnosti, že by mu boli služby dodávané nepoprel ani nerozporoval, keď iba uviedol, že z jeho strany služby využívané neboli. Žalovaný však neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu o reálnom nároku na zaplatenie dlžnej sumy, preto súd z nich vychádzal. Zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené v bode 24 tohto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predložených zmlúv, obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu a vyúčtovaných v zmysle cenníkov právneho predchodcu žalobcu.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa , ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Okrem vyššie zmienených nárokov si právny predchodca žalobcu faktúrou č. 2671000802 vyúčtoval sumu 195,44 Eur titulom degresívnych pokút za porušenie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane Dodatku. Vo vzťahu k uvedenému nároku súd žalobu zamietol. V tomto prípade totiž uvedenému nároku nezodpovedá (absentuje) opis rozhodných skutočností, a to s uvedením a konštatovaním platného dojednania o zmluvnej pokute, porušenia povinnosti zo strany žalovaného a vyjadrením nároku. Zmluvná pokuta nie je zhodná so zmluvnými nárokmi zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a vyúčtovanie takéhoto nároku faktúrou je úplne irelevantné, pretože sa nejedná o plnenie na základe služieb. Nárok na zmluvnú pokutu môže vzniknúť len v prípade platne dojednanej dohody o zmluvnej pokute podľa a násl. . Uzavretie takejto dohody žalobca skutkovo netvrdil, netvrdil jej výšku a ani porušenie povinnosti. Nároky vyjadrené v petite žaloby musia mať svoj základ v opise skutočností podľa . Nakoľko takýto opis úplne absentoval, jeho doplnenie by predstavovalo zmenu žaloby ( ), ktorá je však k sporoch so slabšou stranou zo strany žalobcu neprípustná ( ). Súd v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že mu boli predložené dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých len Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017 upravovala povinnosť právneho predchodcu žalobcu poskytnúť služby tak, ako boli žalovanému fakturované. V predmetnej zmluve pritom absentuje dojednanie o zmluvnej pokute. Vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 19.12.2016 a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 25.06.2019 súd konštatuje, že uvedené zmluvné základy sa netýkali služieb, ktoré boli fakturované a ktorých zaplatenie si žalobca v predmetnom konaní nároku. Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že v žalobe absentuje popis skutkových okolností vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uvádza, že pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 19.12.2016 a/alebo z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb – balík služieb zo dňa 25.06.2019, žaloba mala obsahovať skutkové tvrdenia týkajúce sa dohody o zmluvnej pokute, ktorú žalovaný porušil, v čom spočítalo porušenie a ako konkrétne bola vyčíslená výška zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017 súd konštatuje, že táto neobsahuje dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, avšak aj vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2017 súd konštatuje, že ani pre prípad jej porušenia žalobca v žalobe skutkovo netvrdil nárok, ktorý mal byť odôvodnený platným dojednaním o zmluvnej pokute, porušením povinnosti žalovaného a konkretizovaním jej výšky (keď súd si musí byť schopný overiť tvrdenú dojednanú výšku, pretože nemôže priznať žalobcovi vyšší nárok ako ten, na ktorom sa zmluvné strany prípadne dohodli – predpokladom pre ustálenie v prípade degresívnej výšky by bolo aj uvedene dátumu, ku ktorému došlo k porušeniu povinnosti, resp. ukončeniu zmluvy, ako predpokladu pre výpočet tvrdenej výšky zmluvnej pokuty). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemal inú možnosť ako žalobu v tomto rozsahu zamietnuť.

Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 42,89 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil ako dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by ukončil zmluvu pred poskytnutím služieb). Súd vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 195,44 Eur vyhodnotil nárok ako nedôvodný, keď zo strany žalobcu nebol tento v súlade s ustanoveniami skutkovo vymedzený a dostatočným spôsobom preukázaný.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom konania, dostal sa nasledujúcim dňom po dni splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády č. . Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa v spojení s ustanovením . S ohľadom na skutočnosť, že žalobe žalobcu vyhovel iba v rozsahu zaplatenia istiny 42,89 Eur, pričom jeho nárok čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 195,44 Eur súd zamietol, je z hľadiska čistého úspechu vo veci úspešný žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovanému trovy konania nevznikli, rozhodol súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).