Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5T-5-2022.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: K. B. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. februára 2023 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaný: K. B., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom Z.. X. XXX/XX, G.
je vinný, že
dňa 28.6.2019 v čase okolo 9,00 hod. budove F. B. so sídlom na adrese B. X v Z., z priestoru za barom reštaurácie hotela, vzal z tam voľne položenej zatvorenej dámskej kabelky koženú peňaženku značky Gucci červenej farby, obsahujúcu finančnú hotovosť 900 eur, bankomatovú kartu Unicredit banky, kartičku poistenca presne nezistenej poisťovne v Slovenskej republike, čipovú kartu, hygienickú kartičku s povolením na prácu v kuchyni, kartičku na pobyt cudzinca vydanú SR, všetky doklady vydané na meno poškodenej B. N., čím spôsobil poškodenej celkovú škodu krádežou vo výške 1250 eur a skutok spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T/89/2017 zo dňa 25.8.2017, právoplatným dňa 26.4.2018 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, trestným rozkazom Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T/137/2017 zo dňa 20.6.2018, právoplatným dňa 1.12.2018 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,
teda
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, odsek 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019 s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému B. N., nar. XX.X.XXXX v F., M. E., trvale bytom Y., M. E., prechodne bytom B. X, Z. škodu vo výške 1250 eur (slovom tisíc dvestopäťdesiat eur)
odôvodnenie:
Dňa 1.2.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava obžalobu na menovaného K. B. na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom. Súd bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vychádzajúc zo skutkového stavu spoľahlivo preukázaneho dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, o ktoré prokurátor oprel obžalobu, rozhodol vo veci trestným rozkazom sp. zn. 5T/5/2022 zo dňa 21.2.2022 tak, že obžalovaného uznal vinným na skutkovom a právnom základe obžaloby a uložil tomuto trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň ho zaviazal na náhradu škody poškodenej v sume 1250 eur. Tento trestný rozkaz v zákonnom stanovenej lehote napadol odporom obžalovaný čo do výroku o treste.Trestný rozkaz bol zrušený prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.2.2023.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného pri splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. por.“). Súd uzavrel, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorému bola riadne doručená obžaloba dňa 18.4.2022 ako aj predvolanie dňa 16.1.2023 fikciou doručenia podľa § 66 ods. 4 Tr.por., mal možnosť v prípravnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby na výsluchu dňa 22.11.2021, boli dodržané ustanovenia o vyŠetrovaní , obžalovaný bol dňa 20.12.2021 upozornený na možnosť preštudovať si spis a pri jeho preštudovaní nebol prítomný. Obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie. Obžalovaný na zápisnicu o obvinenom v prípravnom konaní uviedol ako adresu pre doručovanie adresu K. O. XX, G. a trvalé bydlisko ul. Z.. X. XXX/XX, G.. Obžaloba a výzva bola doručovaná obžalovanému prostredníctvom OO PZ Levice na adresu trvalého pobytu, v rámci doručovania policajti súdu oznámili, že obžalovaný sa nachádza bez prihlásenia na adrese Z. č... ( č. l. 115). Súd doručoval opakovane predvolanie na hlavné pojednávanie na všetky adresy uvedené obžalovaným t. j. adresa trvalého pobytu, adresa, ktorú uviedol pri výsluchu obvineného v prípravnom konaní K. O. XX, G., ako aj posledná adresa jeho pobytu Z. X, G., avšak s negatívnym výsledkom, a preto súd pri doručení predvolania na hlavné pojednávanie konané dňa 8.2.2023 uplatnil fikciu doručovania podľa § 66 ods. 4 Tr. por. a teda predvolanie sa pokladá za doručené obžalovanému dňom vrátenia na súd t. j. dňa 16.1.2023 (č. l. 131). Vykonaniu hlavného pojednávania v neprítomosti obžalovaného nebránila ani zákonná prekážka v zmysle § 252 ods. 3 Tr. por. keďže v danej veci sa prejednáva prečin a ku dňu konania hlavného pojednávania sa obžalovaný nenachádzal vo výkone trestu ani vo výkone väzby ( č. l. 135).
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Tr. por., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne - poškodenej na návrh prokurátora podľa § 263 ods. 2 Tr. por., prečítaním odborného vyjadrenia k výške škody podľa § 252 ods. 5 Tr. por. per analogiam v spojení s § 268 ods. 5 Tr. por.. prečítaním relevantných listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.: zápisnica o vydaní veci na č. l. 40, uznanie dlhu a dohoda o splátkách na č. l. 64, potvrdenie od Unicredit banky na č. l. 65-66, trestný rozkaz Okresného súdu Levice na č. l. 70 -72, záznam z prezretia kamerového systému + fotodokumentácia na č. l. 41, odpis z registra trestov zo dňa 8.2.2023, lustrácia v ZVJS zo dňa 8.2.2023, výpis z CESDAP na č. l. 85. a zistil tento skutkový stav veci.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nasvedčujú záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah na hlavnom pojednávaní čítaných výpovedí obžalovaného, svedkyne, odborného vyjadrenia a vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu a náhrade škody. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich získaných, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.
K výroku o vine obžalovaného. Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaný sa v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní, ktorá bola do sústavy dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní vnesená na návrh prokurátora, k skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom vyjadril aj svoju úprimnú snahu o náhradu ním spôsobenej škody v sume 1250 eur, čo preukazuje aj prečítané uznanie dlhu a dohoda o splátkach, ktoré podpísal obžalovaný s poškodenou dňa 20.12.2021. Z trestnej činnosti bol v ďalšom obžalovaný usvedčovaný okrem svojej vlastnej výpovede aj záznamom z prezretia kamerového systému s fotodokumentáciou, ktorý kamerový záznam z miesta činu bol do trestného konania vydaný na zápisnicu o vydaní veci dňa 3.7.2019. Poškodená v zhode s obžalovaným sa vyjadrila k miestu, času a okolnostiam spáchaného trestného činu, pričom taktiež uviedla, že jej bola odcudzená peňaženka značky Gucci, ktorá podľa odborného vyjadrenia mala hodnotu ku dňu krádeže 350 eur a v penaženke sa nachádzala finančná hotovsť v sume 900 eur.
Súd odmietol vykonať dôkaz obžaloby a to prehratie kamerového záznamu postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por., keď skutočnosti, ktoré by sa jeho prehratím zistili vyplývali z dôkazov už skôr vykonaných na hlavnom pojednávaní.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Tu prejednávaný trestný čin je úmyselným prečinom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až 3 roky.
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, teda, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže bol už v minulosti odsúdený. S poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1 súd v ďalšom postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Nakoľko bol však obžalovaným spáchaný prečin, pri ktorom Trestný zákon obligatórne neukladá súdu povinnosť uložiť trest odňatia slobody, súd zvažol, či je pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa postačujúce uložiť tomuto alternatívny trest eventuálne, či je nevyhnutné tohoto potrestať trestom odňatia slobody s okamžitým výkon, eventuálne či je priestor na to, aby mu bol trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nespojeného s jeho okamžitým výkonom a to najmä s poukazom na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, fakt, že prejavil úprimnú snahu po náprave, keď s poškodenou uzavrel uznanie dlhu a dohodu o splátkach, ktorú začal aj plniť.
Súd zároveň obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) súdom upozorňuje, že počas celých troch rokov bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu , a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
K výroku o náhrade škody.
Pokiaľ ide o náhradu škody, súd poškodenému priznal škodu v sume 1250 eur, nakoľko z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mu vyplynulo, že obžalovaný spôsobil trestným činom, za ktorý bol uznaný vinným, škodu práve v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby výslovne nevzdali práva na podanie odvolania. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).