Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_8C-6-2014.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: U. S., A.. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, o zaplatenie sumy 652,07 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 652,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 652,07 eur od 07.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 20.12.2005 uzatvoril odporca so Q. Ú. W. Y..X.., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“) o kreditnej karte ku kartovému účtu č. XXXXXXXXX. Odporca podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporca sa zaviazal úver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť, zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok zmluve dohodnutých.
Odporca na základe Zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V zmysle Zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zaúčtoval na ťarchu kartového účtu. Zmluvou sa zmluvné strany tiež dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví odporcovi výpis všetkých uskutočnených transakcií za kalendárny mesiac, v ktorom bude odporcom realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty. Takto vyhotovený výpis obsahoval sumu minimálnej splátky a lehoty jej splatnosti, číslo účtu, na ktorý bol odporca povinný pohľadávku pôvodného veriteľa uhradiť a výšku celkového úverového rámca. Odporca sa podpisom Zmluvy zaviazal, že za predpokladu existencie pohľadávky zaplatí minimálnu splátku určenú pôvodným veriteľom vo výpise. Nakoľko odporca svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 652,07 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a navrhovateľom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi (vrátane jej príslušenstvá) na navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške istiny 652,07 eur a uplatnil si aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 652,07 eur od 07.01.2014 až do zaplatenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľom požadovanú čiastku považoval za neprimerane vysokú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.., Obchodnými podmienkami Q. Ú. W., Y..X.. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpisom z kartového účtu č. XXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2012, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30.05.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Odporca žiadosťou zo dňa 20.12.2005 o vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.. požiadal pôvodného veriteľa o vydanie flexikarty - nákupná karta. Podpisom odporca potvrdil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami Q., Y..X.. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a Cenníkom Q., Y..X.. a že s nimi súhlasí.
Podľa Článku II., bod 1. Obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet (ďalej len ,,Obchodné podmienky“), predpokladom na vydanie hlavnej karty a k nej prislúchajúcej jednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty a poskytnutie úverového limitu bankou.
Podľa Článku III., bod 15. a 16 Obchodných podmienok, spolu s vydaním hlavnej karty banka automaticky otvára kartový účet. Platnosť karty končí posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Banka si vyhradzuje právo viazať začiatok platnosti karty na bankou vopred určený spôsob jej aktivácie.
Podľa Článku V., body 26. a 27. Obchodných podmienok, poplatky súvisiace so správou a používaním karty sú uvedené v cenníku, ktorý je banka oprávnená jednostranne meniť a ktorý je zverejnený v obchodných priestoroch banky. Úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle zásad úrokovej politiky a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky.
Podľa Článku V., bod 28. Obchodných podmienok, všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a používaním kariet účtuje, sú zaúčtované na ťarchu kartového účtu. Súčasne sú zaúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledovnom poradí - úroky, poplatky, transakcie.
Podľa Článku V., bod 29. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej, resp. dodatkovej karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky úverového limitu. V prípade prečerpania úverového limitu má banka právo kartu zablokovať.
Podľa Článku V., bod 30. a 31 Obchodných podmienok, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu. Výpis obsahuje všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Nedoručenie výpisu z kartového účtu nezbavuje držiteľa hlavnej karty povinnosti uhradiť minimálnu splátku požadovanú bankou.
Podľa Článku V., body 34. a 35. Obchodných podmienok, držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je uvedená vo výpise. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, je držiteľ hlavnej karty povinný dlžnú sumu uhradiť v posledný pracovný deň pred dňom splatnosti. V prípade, že držiteľ hlavnej karty do dátumu splatnosti neuhradí minimálnu splátku, banka má právo za každý deň omeškania splátky účtovať úroky z omeškania a poplatky podľa platného cenníka.
Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX majiteľa U. S. súd zistil, že odporca si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.367,85 eur. V prospech účtu uhradil sumu 1.327,98 eur.
Postupca listom zo dňa 23.08.2012 adresovaným odporcovi oznámil, že ku dňu 20.08.2012 postúpil svoje pohľadávky z predmetných zmlúv uzatvorených medzi ním ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na navrhovateľa a upozornil ho, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje
záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2012, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Q. Ú. W., Y..X.. na postupníka - navrhovateľa, čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
V písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2014 navrhovateľ uviedol, že v zmysle platne uzavretej žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Q., Y..X.. zo dňa 20.12.2005 sa prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany Q., Y..X.. táto žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty Q., Y..X.., uzatvorenej medzi držiteľom karty a VÚB, a.s. V zmysle čl. 5 bodu 30 VOP, banka jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaví výpis z kartového účtu. Možno konštatovať, že odporca súhlasil so všetkými skutočnosťami, ktoré výpis obsahuje, pretože banke nebola doručená žiadna písomná reklamácia. Prehľad histórie transakcií na kartovom účte č. XXXXXXXXX pozostáva z položiek: Debetné operácie, ktoré po sčítaní predstavujú sumu 2.543,31 eur a Kreditné operácie, ktoré predstavujú sumu vo výške 1.327,98 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácii je vo výške 1.215,33 eur. Predmetom konania je nárok navrhovateľa len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 652,07 eur.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bola odporca oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca . Pohľadávka zo zmluvy bola na navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Ďalej súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Pri závere o tom, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 20.12.2005, č. úverového účtu XXXXXXXXX, si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 652,07 eur, t.j. sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporcovi, ktoré odporca následne navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nesplatil. Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.
Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXX súd mal za preukázané, že odporca si prostredníctvom kreditnej karty z bankomatu vybral celkovo finančné prostriedky vo výške 1.367,85 eur. V prospech účtu uhradil sumu 1.327,98 eur.
Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že odporca v prospech navrhovateľa uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca navrhovateľ časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku V. bod 28. Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka, vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Odporca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal navrhovateľovi splatiť celkovo sumu 1.367,85 eur, t.j. sumu, ktorú reálne prostredníctvom kreditnej karty vybral jednotlivými výbermi z bankomatu,
resp. vyčerpal prostredníctvom bezhotovostných platieb. Táto suma predstavuje istinu úveru. Odporca v prospech pôvodného veriteľa realizoval úhrady vo výške 1.327,98 eur. Nakoľko postup právneho predchodcu navrhovateľa ohľadom započítania úhrad zo strany odporcu na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na jednotlivé dlžné sumy istiny a teda po takomto započítaní, vznikol na istine nárok na zaplatenie sumy 39,87 eur.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby, na ktorú je súd povinný z úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru, t.j. finančných prostriedkov reálne poskytnutých odporcovi vo výške 39,87 eur nie je dôvodný.
Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty odporca čerpal finančné prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledný výber realizoval dňa 15.03.2009 a po tomto dátume už nerealizoval žiadne výbery a ani platby prostredníctvom kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok sa zaviazal jedenkrát mesačne, v deň uzávierky, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal obsahovať všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa najneskôr ku dňu 31.03.2009, t.j. v deň uzávierky, ako to vyplýva z výpisu z úverového účtu, takýto výpis z kartového účtu vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol odporca mu povinný uhradiť. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie dlžnej bol oprávnený uplatniť súdnou cestou už dňa 01.05.2009, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac 03/2009, nakoľko súd nemal za preukázané či odporcovi bola právnym predchodcom navrhovateľa stanovená kratšia lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kedy mu bol výpis doručený, pričom súd podotýka, že nedoručenie výpisu v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť odporcu uhradiť dlžnú sumu najmenej v rozsahu minimálnej splátky a preto týmto dňom začala plynúť premlčacia doba v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 01.05.2012. Zo strany navrhovateľa bol žalobný návrh podaný na tunajšom súde dňa 12.01.2014, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pre úplnosť súd podotýka, že z objektívneho hľadiska pre možnosť uplatnenia nároku navrhovateľa nebolo podstatné či si svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil včas, resp. či si ho uplatnil vôbec voči odporcovi, reálna možnosť na uplatnenie jeho nároku mu vznikla už dňom 01.05.2009, t.j. dňom nasledujúcim po uzávierke, kedy mu bola už známa výška pohľadávky odporcu. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Nakoľko sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na úrok z úveru, na poplatky).
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrh v celom rozsahu zamietol a preto odporcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.