Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-25-2013.pdf
PDF · 120.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: A. Z., D.. XX.X.XXXX, N. G., N. X, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporkyni: N. Z., D.. X.X.XXXX, N. G., N. X v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: H. Z., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. I vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Maloletého H. Z., D.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. Z., D.. XX.X.XXXX sumou 200 EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna.
Úpravu styku otca s dieťaťom n e u r č u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2013 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť mal. H. Z. do osobnej starostlivosti matky a na jeho výživu prispievať sumou 150 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. V prípade rozvodu manželstva navrhla mal. dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 20.5.2013 v prípade rozvodu manželstva navrhol mal. H. zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca. Úpravu styku určiť nenavrhol.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu G. L. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. H., D.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v G. D. N. Č.. X.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzavreli po dlhoročnej známosti. Ako partneri žili spolu 2 roky. Manželstvo bolo harmonické, okrem bežných nedorozumení snáď len prvé dva roky. V roku 1997 získal ako profesionálny futbalista angažmán v Prahe v klube AC Sparta Praha. Odporkyňa po narodení syna H. prišla za ním, ale neboli spolu šťastní. Na jej naliehanie sa po roku vrátili bližšie k domovu. Dostal ponuku z Tatrana Prešov. Hoci sa mu profesionálne darilo, ani vtedy odporkyňa nebola spokojná. Po ponuke z 1. FC Košice, ktorú prijal si myslel, že bude všetko v poriadku. K problémom začalo dochádzať v roku 2000, kedy sa zranil a zo zranení sa po viacerých operáciách dal do poriadku po 2,5 roku. V uvedenom období vôbec necítil podporu odporkyne. Hádky boli intenzívnejšie a častejšie. Od roku 2003 pôsobil v Rakúsku, kde chodieval na týždňovky. K prehĺbeniu manželskej krízy došlo v roku 2006 potom, čo začal pracovať ako futbalový tréner mládeže v Košiciach, ktoré zamestnanie je časovo náročné. Zo zamestnania prichádzal domov zväčša večer, často však nebol doma počas víkendov. Uvedené zamestnanie predovšetkým počas víkendov nebolo možné skĺbiť s predstavami odporkyne o trávení voľného času počas víkendov. Z tohto dôvodu dochádzalo medzi nimi k častým hádkam, odporkyňa mu vyčítala jeho neprítomnosť doma, nestabilný pracovný čas. Často vyvolávala hádky bezdôvodne, vyjadrovala sa na jeho adresu vulgárnym spôsobom a to aj v prítomnosti syna. Napriek uvedenému sa snažil o udržanie manželského spolužitia predovšetkým s ohľadom na dieťa. V domácnosti pomáhal. Približne v roku 2008 sa aj citovo odcudzili. Dohodli sa navzájom, že každý bude žiť mimomanželský intímny život sám, aby manželstvo zostalo formálne zachované, vzhľadom na udržanie rodinného prostredia kvôli dieťaťu. Odporkyňa potom začala narúšať jeho súkromie, prezerať e-maily, prehliadať mobilný telefón počas jeho spánku. Kríza vyvrcholila počas vianočných sviatkov, ktoré strávil v byte u svojej mamy. Tento rozvrat manželského spolužitia riešila odporkyňa v apríli 2011 podaním návrhu na rozvod, ktorý však zobrala späť za podmienky, že sa odsťahuje zo spoločnej domácnosti, čo aj urobil. Od uvedeného obdobia býva v byte na ul. U. X S. G.. Má za to, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva sú výrazné povahové rozdiely ako i iné predstavy manželského spolužitia, netolerancia a strata úcty a vzájomnej dôvery. Z uvedeného dôvodu ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne a trvá na rozvode manželstva.
Navrhovateľ pracuje ako profesionálny tréner mládeže na živnosť. Príjem má 1.000 €, po odpočítaní a zaplatení zdravotného, sociálneho poistenia 800 € mesačne. Venuje sa zdravej výžive, príjem má nestabilný, z uvedenej činnosti 300-500 € mesačne. K výdavkom patrí: splácanie leasingu na auto 278 € mesačne, výdavky na bývanie 100 € mesačne, výživné posielal odporkyni 145 € mesačne. Ďalšie výdavky telefón, internet 90 € mesačne, benzín 130 € mesačne, životné a úrazové poistenie, stavebné sporenie, v ktorom je zahrnutý aj mal. H. 100 € mesačne, strava 100 € mesačne, členstvo Forma klub, kde je aj mal. H. členom 79 € mesačne, hygienické potreby, drogéria 30 € mesačne, synovi platil školskú jedáleň 20-25 € mesačne, kúpil mu okuliare, tréningové veci mesačne asi 20 €. Okrem toho mal ešte výdaje s poradenstvom, za prenájom nejakého priestoru, občerstvenie 50 €. Synovi platil poplatok do Centra voľného času 50 € ročne.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že skutočnosti týkajúce sa uzavretia manželstva sú sčasti pravdivé, sčasti zavádzajúce. Má za to, že manželstvo počas prvých rokov bolo harmonické a funkčné aj vzhľadom na výkon povolania navrhovateľa. Jedným z dôvodov rozpadu manželstva nebola len jeho časovo náročná práca. Počas 18 rokov manželstva sa táto zaneprázdnenosť a časová náročnosť neustále stupňovala a akýkoľvek voľný čas, ktorý mal venoval záľubám. Navrhovateľ sa len minimálne venoval rodine, pričom s rodinou netrávil takmer žiaden voľný čas. Domov prichádzal večer okolo 20.00 hod. a počas víkendov na malé výnimky bol pracovne mimo domova. Okrem približne 15 dní za kalendárny rok si nepamätá spoločný víkend. Navrhovateľ aj napriek naliehaniu a prosbám, aby zo svojich aktivít poľavil, nakoľko to nie je nutné ani z finančného hľadiska, naopak ešte prijal ponuku hrávať vo futbalovom klube Haniska, čím úplne vyplnil aj posledné voľné chvíle, ktoré mohol venovať rodine. Z jej strany narastala nespokojnosť, ktorá viedla k častým hádkam a citovému ochladeniu. Neskôr k tomu prispela aj nevera navrhovateľa. Citovému odcudzeniu predchádzali dve nevery zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ po
prvej nevere sľúbil, že sa to už nebude opakovať a že chce s ňou zotrvať v manželstve. Keďže sa snažila o udržanie manželstva, odpustila mu jeho neveru. Kríza v manželstve však neprešla, čo vyústilo do podania návrhu na rozvod v apríli 2011. Navrhovateľ s týmto návrhom na rozvod nesúhlasil a argumentoval narušením psychiky mal. syna. Po zrelej úvahe prehodnotila svoje rozhodnutie a napokon návrh zobrala späť za podmienky, že poskytne dostatočný časový priestor, aby zistil, či vôbec rodinu k svojmu životu potrebuje. Z dôvodu, aby syna nevystavovali stresu a neustálymi hádkami, dohodli sa, že sa odsťahuje na určitý čas zo spoločnej domácnosti, čo aj v septembri 2011 urobil. Od uvedenej doby sa navrhovateľ zdržiaval v spoločnej domácnosti asi 4 dni v týždni, pričom manželstvo aj naďalej plnilo spoločenskú funkciu, dokonca ako rodina v roku 2012 strávili spoločnú dovolenku. Výrazná zmena nastala v spolužití v septembri 2012, kedy obmedzil návštevy v domácnosti a prestali sa intímne stýkať, čoho dôvodom bola nová známosť navrhovateľa. Jeho správanie sa voči nej a synovi veľmi zmenilo a začal spomínať rozvod. Snažila sa celú zmenenú situáciu riešiť pokojným spôsobom a dúfala v obnovenie manželského spolužitia. V decembri 2012 počas vianočných sviatkov sa navrhovateľ vrátil ku nej s otázkou, či sa môže presťahovať. Zistila však, že vzťah s mimomanželskou známosťou neukončil, čo viedlo k tomu, že opäť spoločnú domácnosť opustil. Po odsťahovaní sa navrhovateľa niekoľkokrát poprosila, aby sa vrátil a obnovili manželské spolužitie, no navrhovateľ odmietol. Uviedla, že vzťahy medzi nimi sú vážne rozvrátené, má za to, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie, preto súhlasí s návrhom na rozvod.
Odporkyňa je zamestnaná s príjmom vo výške 668 € mesačne ako učiteľka ekonomických predmetov. Výdavky na domácnosť sú nasledovné: nájomné za byt 145 € mesačne, inkaso 60 € mesačne, UPC internet 24 € mesačne, poistka za byt 25 € ročne, daň za byt 30 € ročne, údržba a poistenie motorového vozidla 230 € ročne, pohonné hmoty 70 € mesačne, poplatok za komunálny odpad 120 € ročne. Ďalšie výdavky mala vo výške 500 € spojené so zvyšovaním kvalifikácie, splácala bezúčelový spotrebný úver vo VÚB banke 87 € mesačne.
Výdavky na mal. H., ktorý navštevuje 2. ročník športového gymnázia sú nasledovné: pravidelné mesačné položky sú: výdavky na stravu v domácnosti 120 € mesačne, strava v školskej jedálni 27 € mesačne, výdavky na ošatenie, obuv 30 € mesačne, hygienické potreby, drogéria 20 € mesačne, lieky, liečivá 10 € mesačne, mobilný telefón 10 € mesačne, čipová karta MHD 10 € mesačne, doučovanie z anglického jazyka 80 € mesačne, vreckové 40 € mesačne, výdavky na kultúrne podujatia 10 € mesačne, nepravidelné položky: sporenie, poistné 165 € ročne, výdavky u zubára 40 € ročne, školské potreby 50 € ročne, učebnice z anglického jazyka 30 € ročne, športové potreby, oblečenie 200 € ročne, športové zápasy 100 € ročne, poplatok v Centre voľného času 50 € ročne, dioptrické okuliare 50 € ročne, výdavky na syna H. predstavujú mesačne sumu 415 €.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že príjmy navrhovateľa sú podstatne vyššie ako ich prezentuje a to z dôvodu, že z výpisov z účtov banky, ktoré chodili boli vklady vyššie, napr. vložená suma 3.234 €, v marci 2013 6.340 €, vo februári 2013 1.459 €, v januári 2013 2.113 €, v decembri 2013 896 €.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 5/12 do 4/13 bol vo výške 668,82 € netto.
Z pripojeného daňového priznania daňového subjektu Z. A. za rok 2012 bolo zistené, že základ dane činil 3.794,80 €, príjmy predstavovali 16.922,26 € a výdavky 13.127,46 €.
Z oznámenia spoločnosti C. &. N. Z. vyplýva, že navrhovateľ s uvedenou spoločnosťou spolupracuje a za obdobie 9/12-08/13 mu vyplatené provízie vo výške 2.717,18 €.
Z oznámenia zamestnávateľa odporkyne bolo zistené, že jej príjem za obdobie 5/13-4/14 bol vo výške 709,97 € netto, za obdobie 1/14-9/14 vo výške 779,09 € netto.
Z pripojeného daňového priznania daňového subjektu Z. A. za rok 2013 bolo zistené, že jeho príjem zo živnosti predstavoval 16.382,95 €, výdavky vo výške 12.464,80 €, základ dane činil 3.918,15 €.
Odporkyňa predložila súdu listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania ( § 18, § 19 ods. 1,2, veta prvá Zákona o rodine ).
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o
úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má dieťa vytvorené u odporkyne. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako aj odporkyne, odôvodnené potreby dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane navrhovateľa, odporkyne, na osobnú starostlivosť odporkyne o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určení výšky výživného zohľadnil tú skutočnosť, že mal. H. M.e študentom strednej školy, venuje sa športovým aktivitám, futbalu, vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, ktoré zabezpečuje matka, pričom prihliadol aj na to, že niektoré výdavky zabezpečuje aj otec, hlavne týkajúce sa športovej činnosti. Prihliadol aj na zárobkové pomery a schopnosti tak navrhovateľa ako aj odporkyne. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a zohľadňuje aj odôvodnené potreby dieťaťa. Súdom stanovené výživné vo výške 200 € mesačne predstavuje základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňujú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové pomery, tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že navrhovateľ mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania
a pracovných skúseností organizovať si svoje pracovné, prípadne podnikateľské aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 € mesačne je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.