Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-84-2014.pdf
PDF · 72.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/84/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti žalovanej: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. J. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 104,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 2.5.2014 č. k. 17C/52/2014-31, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 17C/52/2014-31 žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšieho účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 104,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 26.5.2013 do zaplatenia titulom uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300029165, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 330,- eur. Úver mal byť zaplatený v 42 mesačných splátkach po 17,68 eur. Keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou už prvej splátky, do skončenia splatnosti úveru nakoniec zaplatila 512,72 eur. Žalobca určil okamžitú splatnosť úveru s odkazom na § 565 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a ku dňu 26.5.2013 je neuhradená splátka 159,12 eur.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý žiadal žalobu zamietnuť. Zmluvný vzťah je spotrebiteľský úver, kde žalovanej podľa Karty klienta bola vyplatená suma 282,41 eur a ten mala zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 17,68 eur, čo predstavuje úrok vo výške 75,12 % ročne. Neprimerane vysoký úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Má charakter úžery. Žalovaná vrátila žalobcovi 567,72 eur oproti požičanej čiastke 282,41 eur. Žalobca je preto nedôvodná.
Súd v konaní mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver 330,- eur. Pre omeškanie s úhradou splátok žalobca požiadal o predčasné splatenie úveru s postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka v čiastke 159,12 eur. Súd vychádzal z toho, že revolvingový úver je spotrebiteľská zmluva, kde spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Samotná žalovaná z úverovej zmluvy vyčerpala 282,41 eur a zaplatila v splátkach 567,72 eur. Úverový vzťah sa rieši podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky. Súd konštatuje, že pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy bol spotrebiteľ v nevyváženom postavení k profesionálnemu dodávateľovi úverov, kde boli uzatvárané formulárové zmluvy s podmienkami, ktoré dlžník nemohol ovplyvniť. Podľa Smernice Rady č. 93/13/ EHS sa jednalo o fakticky nerovnovážnu situáciu. Smernica Rady č. 93/13/EHS ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážil, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje nekalé podmienky a či obstojí ako celok. Vyžadovaný úrok vo výške 70 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je v rozpore s citovanou úpravou, keďže dojednaná výška úrokov je neprimerane vysoká. V máji 2010 v čase uzavretia zmluvy sa ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver pohybovala na úrovni 14,83 až 15,35 %, a tak dohodnutý úrok 70 % je neprimerane vysoký a prevyšuje úroky bánk skoro o 500 %. Takéto dojednanie úroku je neprimerané a v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd zamietol nárok žalobcu, pokiaľ vychádza z úroku zo zmluvy o revolvingovom úvere.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodované podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania, pretože jej v konaní trovy nevznikli. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pri zastupovaní advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Keď súd zamietol návrh, postupoval v rozpore so zákonom, a to § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj s obsahom uzavretej zmluvy z 18.5.2010. Odvolateľ poukázal na § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku stanovenú Nariadením vlády. Konkrétne § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. stanovuje výšku odplaty za spotrebiteľský úver. Preto je chybou súdu, ak aplikuje dobré mravy na predpis, ktorý stanovuje maximálnu hranicu odplaty. Súd ponecháva nepovšimnuté zákonné ustanovenia, ktoré popierajú zákonnosť, vecnú oprávnenosť a opodstatnenosť jeho postupu a samotné rozhodnutie vo veci. Nie je zrejmé, prečo sa súd nezaoberal ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Výška odplaty za úver je nižšia ako maximálne povolená odplata, pričom to mal žalobca na úvahe a v úverovej zmluve nepredtlačil maximálnu výšku odplaty stanovenú nariadením. Účastníci si dohodli odplatné poskytnutie úveru a dojednanie výšky úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere.
Žalobca namieta priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi, pretože tento v spore nemal úspech alebo neúspech. To sa dá hovoriť len pri žalovanom a žalobcovi. Žalobca popiera nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, kde účasť vedľajšieho účastníka je motivovaná len dosiahnutím prospechu vo forme náhrady trov konania v súdnom konaní. Vedľajší účastník neprezentoval účelnosť vynaložených trov, pričom samotné občianske združenie prakticky funguje len za účelom generovania trov právneho zastúpenia v konaní. Sú pochybnosti o tom, či združenie ako subjekt spĺňa zákonné podmienky pre účasť v konaní. Tu poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 23C/27/2012, kde vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania pre neúčelnosť vynaložených trov a zbytočné zastupovanie advokátom v súdnom konaní.
Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že odporca bude zaviazaný k náhrade zvyšku nároku, ktorý bol zamietnutý, resp. zruší sa rozsudok súdu prvého stupňa a vec sa vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalobca v konaní uplatnil právo z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 18.5.2010. Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľský úver, na ktorý platí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 ods. 1 písm. a/) a podľa písm. b/ veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V čase uzavretia tejto zmluvy platilo ale Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., zrušené 11.6.2010, ktoré upravovalo výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľských úverov. Okresný súd vo veci vychádza len z povinnosti ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, pričom bližšie právne neposúdil nárok žalobcu ako nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Revolvingový úver nie je vymedzený právnym hodnotením súdu, a naviac, je nárok zamietnutý s poukazom na to, že rozhodujúca pre posúdenie nároku je Smernica Rady č. 93/13/EHS, pričom sa opomína Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z., platné a účinné ku dňu uzavretia revolvingového úveru, ktoré rieši otázku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozhodnutiu
súdu prvého stupňa chýba správne právne posúdenie nároku žalobcu z hľadiska určenia o aký typ zmluvy ide, a jeho právne zhodnotenie podľa platnej právnej úpravy. Nie je zdôvodnené, prečo úrok 70 % je neprimeraný z hľadiska Nariadenia vlády č. 238, V spise chýbajú doklady o tom, ako súd dospel k záveru, že priemerné úročné sadzby sa pohybujú na úrovni 14,83 až 15,55 % ročne. Je možné konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa je z toho hľadiska pre nedostatočne právne zhodnotenie rozhodnutím nepreskúmateľným, pre ktorý je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere.
Keď súd právne zhodnotí nárok žalobcu, môže riešiť otázku dobrých mravov či primeranosti RPMN a zmluvnej odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver a novo rozhodnúť vo veci.
V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania účastníkov.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.