Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CbZm/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátna občianka SR, o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22,71 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na súde dňa 17.04.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy za dobu omeškania vymedzenú navrhovateľom od 1.11.2010 do 14.11.2012, vyčísleného žalobcom spolu v sume 2.113,20 EUR, 6% ročného úroku z dlžnej sumy za dobu omeškania od 20.12.2010 do 14.11.2012, vyčísleného žalobcom spolu v sume 128,54 EUR, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 4,40 EUR a na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie svojej žaloby uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých je majiteľom vlastnej vista zmenky, ktorú nadobudol indosáciou a ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 28.4.2010 na zmenkovú sumu 1.320,57 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 1.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.595,87 EUR. Z toho na zmenkovú sumu uhradil 1.320,57 EUR a na úroky uhradil 275,30 EUR. Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítaval na úrok v sadzbe 0,25 % denne, a to na úrok najskôr vyčíslený a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne započítaval platby na úrok v sadzbe 6 % ročne, a to na úrok najskôr vyčíslený. Žalobca navrhol, aby súd zrealizované úhrady na úroky od vyčíslených úrokov odpočítal. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal predloženie zmenky zistiť verejnou listinou. Podľa tvrdenia žalobcu disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky.

Žalobca uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: Osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „Nariadenie č. 861/2007“): Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007: Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike a žalovaný je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaný má pobyt na území Slovenskej republiky, tunajší súd mohol s poukazom na článok 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach skonštatovať právomoc na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania sú z dvoch rôznych štátov Európskej únie, pričom žalobca je subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, táto vec zodpovedá aj definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007. Zároveň predmet tohto konania patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, nakoľko žalobcom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 ods. 1 kapitoly I tohto nariadenia.

Žalobcom uplatnený nárok posudzoval súd podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s Čl. I, § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, podľa ktorého forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené, v spojení s Čl. I, § 93 ods. 1 a 2 tohto zákona, podľa ktorých účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na

odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Súd postupom podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a toto doručil žalovanému spolu s vyhotovenou fotokópiou návrhu žalobcu s prílohami a s fotokópiou zmenky. Na základe týchto písomností doručil žalovaný súdu vyplnené tlačivo na odpoveď, v ktorom uviedol, že uplatnenú pohľadávku neakceptuje, nakoľko poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 600 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 576 EUR (spolu 1.176 EUR) uhradil dňa 15.11.2012. Vo svojej odpovedi zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a na uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo toto uznesenie potvrdené. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na Zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného od 1.1.2008, podľa ktorého sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom, na , a , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a na veta prvá , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z odôvodnenia spomenutého uznesenia Okresného súdu Žilina žalovaný uviedol, že zmluvu o úvere zo dňa 28.4.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 EUR a dohodnutý poplatok vo výške 576 EUR, vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň že výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Obe rozhodnutia žalovaný k tlačivu C pripojil. Nariadenie ústneho pojednávania žalovaný nežiadal.

Odpoveď žalovaného zaslal súd žalobcovi, ktorý sa k podaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 1.8.2014. V tomto podaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2008, podľa ktorého „z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššie súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp. zn. , podľa ktorého „zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku.“ Uviedol, že má k dispozícii len indosovanú zmenku, podpísanú žalovaným a inými listinami nedisponuje. Na doplnenie zdôraznil, že vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky, a preto predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Pritom zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Zmenku súdu predložil, jedná sa o platnú zmenku, voči ktorej forme a obsahu neboli vznesené námietky a ktorou dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Ako majiteľ zmenky, ktorú indosoval, nie je účastníkom spotrebiteľského vzťahu. Žalobca taktiež s poukazom na Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, uviedol, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať voči majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho žalovaný, ktorý by vzniesol voči majiteľovi zmenky kauzálne námietky, musel by znášať dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Záverom žalobca spomenul uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 21.11.2013, z odôvodnenia ktorého citoval časti potvrdzujúce jeho argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení.

Podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 12 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Súd alebo tribunál nevyžaduje od strán, aby vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.

Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd považuje za potrebné uviesť, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, keď to považuje za potrebné (s cieľom preskúmania nároku, ak nie je určitý alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku), alebo ak o to požiada niektorá zo strán (napr. žalovaný v rámci svojej obrany proti žalovanej pohľadávke, ktorú vznesie na tlačive C v rámci odpovede, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď). V tomto konaní ani žalobca ani žalovaný nariadenie ústneho pojednávania nepožadovali, pričom tunajší súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné, keďže žalobca uplatnený nárok dostatočným spôsobom preukázal - predloženým originálom zmenky.

V nadväznosti na uvedené posúdil súd nárok žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom vo veci rozhodol postupom podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 9.9.2014. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol súdom v súlade s ustanovením zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalobca ani žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.

Súd sa oboznámil s predloženou zmenkou a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný ako vystaviteľ vystavil dňa 28.4.2010 v Žiline zmenku na zmenkovú sumu 1.320,57 EUR, ktorú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 1.11.2010 sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka je splatná v Bratislave a bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Podľa zápisu na zmenke na platenie sa mala predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka obsahuje bydlisko vystaviteľa (žalovaného) a jeho rodné číslo spolu s podpisom. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Jedná sa o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Z. P..

Podľa Čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon zmenkový a šekový“): Vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I, § 5 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového: Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I, § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I, § 16 ods. 1 veta prvá Zákona zmenkového a šekového: O tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I, § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I, § 33 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa Čl. I, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového: Vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti, 4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I, § 76 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

Podľa Čl. I, § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa Čl. I, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa : Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

Podľa : Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

Podľa : Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Žalobca uplatnil v tomto konaní práva vyplývajúce z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným, ktorú vo fotokópii predložil spolu so žalobou (originál je uložený v trezore tunajšieho súdu). Zmenka bola

vystavená žalovaným na rad subjektu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Zmenka bola prevedená nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika (žalobca). V zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom tak došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na žalobcu. Žalobca je preto v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zmenky voči žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.

Žalovaným vystavená zmenka, predložená v tomto konaní, je zmenka vystavená na videnie (tzv. vistazmenka). Uvedené vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového splatná pri predložení. Toto ustanovenie týkajúce sa vistazmeniek zároveň stanovuje zákonnú lehotu na ich predloženie, a to do jedného roku odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota. Žalovaný v tejto veci lehotu na predloženie zmenky predĺžil, keď určil, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia.

Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového. Jedná sa teda o platnú zmenku, z ktorej vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu s postihovými právami podľa Čl. I., § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že požaduje 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 20.12.2010, na základe ktorého údaja možno s poukazom na Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a Čl. I, § 48 ods. 1 bod 2 Zákona zmenkového a šekového skonštatovať, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie a že tento deň bol zároveň dňom splatnosti zmenky. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, majiteľ zmenky nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri jej predložení overiť vo forme verejnej listiny

- protestom. Súd tak považoval za preukázané, že dňom predloženia zmenky, t.j. 20.12.2010 vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný v tento deň svoj záväzok zo zmenky riadne nesplnil.

Žalovaný v rámci svojej obrany voči nároku uplatnenému žalobcom poukázal na skutočnosť, že právny vzťah stojaci za vystavenou zmenkou, založený zmluvou o úvere, má spotrebiteľskú povahu. Zároveň uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté v sume 600 EUR, vrátil spolu s poplatkom z omeškania v sume 576 EUR. Svoje tvrdenia dokladoval uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -11 zo dňa 18.10.2012 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.1.2013, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené. Okrem uvedeného predložil súdu aj svoje vyjadrenie k odvolaniu voči uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -11 zo dňa 18.10.2012, datované dňa 17.12.2012, v ktorom bolo uvedené, že istinu 600 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 576 EUR, spolu v sume 1.176 EUR, žalovaný dňa 15.11.2012 uhradil.

Z predloženého rozhodnutia exekučného oddelenia tunajšieho súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti povinnému, ktorý je v tomto konaní označený ako žalovaný, vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.320,57 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.320,57 EUR od 20.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej dňa 28.4.2010, vystavenej povinným. Súd na základe tohto exekučného titulu poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, nakoľko hlavný kauzálny vzťah stojaci za zmenkou posúdil ako spotrebiteľský, v nadväznosti na ktorú skutočnosť považoval dojednanie rozhodcovskej doložky v úverovej (spotrebiteľskej) zmluve za neprijateľnú podmienku brániacu tomu, aby bol na jej základe rozhodcovský rozsudok vydaný. Výkon práv oprávneného podľa tejto rozhodcovskej doložky považoval súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu 28.4.2010 (ďalej ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“): Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch: Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch: V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch: Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa : Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa : Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa : Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Podľa : Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa : Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa veta prvá : Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Napriek tomu, že súd je rovnako ako žalovaný názoru, že žalovaný má v tomto konaní postavenie spotrebiteľa, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyvíja podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, pričom žalovaný - vystaviteľ zmenky je fyzickou osobou nepodnikateľom, obrana žalovaného nie je spôsobilá spochybniť oprávnenosť nároku žalobcu. Súd by mohol posudzovať právny vzťah medzi žalovaným a remitentom

- POHOTOVOSŤ, s.r.o., len za splnenia podmienky obsiahnutej v Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, t.j. keby žalovaný preukázal, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

žalovaného. Uvedené však žalovaný nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, pričom z obsahu spisu nie je možné konanie indosatára (žalobcu) na škodu spotrebiteľa vyvodiť. Preto skutočnosti uvádzané žalovaným týkajúce sa úverového vzťahu medzi ním a remitentom nemohol súd vyhodnotiť ako kauzálne námietky a následne na ich základe nemohol ani posudzovať platnosť ustanovení zmluvy o úvere, ktorú mala predmetná zmenka zabezpečovať. Námietku, že žalovaný dlh splnil, a to dňa 15.11.2012, nemohol súd považovať za relevantnú námietku vzhľadom na jej neurčitosť, nakoľko tvrdenia žalovaného ohľadom úhrady dlhu v sume 1.176 EUR (600 EUR + 576 EUR) nekorešpondovali s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorého žalovaný uhradil celkovo sumu 1.595,87 EUR a taktiež z dôvodu, že realizáciu tejto platby žalovaný nepreukázal. Navyše žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na plnenie zo zmenky, avšak z obsahu námietky úhrady dlhu je zrejmé, že žalovaný namietal, že plnil dlh z úverovej zmluvy, avšak nenamietal, že plnil na základe predloženej zmenky.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie peňažných prostriedkov ako nárok zo zmenky

- abstraktného cenného papiera, ktorý žalovaný podpísal a ktorý pôvodný majiteľ previedol rubopisom na žalovaného. V takomto prípade je skúmanie kauzálneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, značne obmedzené (v prípade prevodu zmenky rubopisom možno vzniesť kauzálne námietky tákajúce sa vzťahu pôvodného majiteľa zmenky a dlžníka len v zmysle Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda dlžník musí najskôr preukázať, že nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka- žalovaného).

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť žalovaného zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Tým zároveň berie na seba riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky je prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, pričom táto prekážka môže byť prelomená len v prípade, že dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, napr. ak preukáže, že ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi

- remitentovi kauzálne námietky (pravidlo obsiahnuté v Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového). Toto pravidlo slúži na ochranu zmenkového dlžníka pred nepoctivým nadobúdateľom zmenky, a to bez ohľadu na to, či dlžník je alebo nie je spotrebiteľom a nemôže ho prelomiť ani pravidlo spotrebiteľského práva, že pri vyhodnotení právneho vzťahu ako spotrebiteľského preskúmava súd neprijateľné zmluvné podmienky ex offo.

Vzhľadom na uvedené súd podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového nebol oprávnený skúmať spotrebiteľský vzťah, ktorý zmenka pôvodne mala podľa tvrdenia žalovaného zabezpečovať a posudzovať podmienky tohto vzťahu. Preto súd po tom, čo preskúmal zmenku a zistil, že zmenka podpísaná žalovaným je platná, že obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového, a že o jej pravosti niet pochybností, posudzoval nárok žalobcu podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového a pre absenciu relevantných námietok žalovaného, opierajúc sa o Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového, nevyhodnocoval prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Rovnako tak sa súd nemohol zaoberať ani skutočnosťou, či vyplnenie zmenkovej sumy nebolo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by súd však takéto porušenie zákona aj zistil, toto porušenie by oprávňovalo žalovaného len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý ani nie je účastníkom tohto konania, uplatniť náhradu škody. Na platnosť zmenky by však uvedená skutočnosť vplyv nemala.

Podľa tvrdenia žalobcu obsiahnutého v žalobe, žalovaný zaplatil do dňa podania žaloby viacerými platbami sumu 1.595,87 EUR. Na tvrdenie žalovaného týkajúceho sa úhrady jeho dlhu spolu v sume 1.176 EUR súd neprihliadal, keďže žalovaný túto úhradu nepreukázal a zároveň neobjasnil, o akú platbu sa jednalo a akým spôsobom mala byť zrealizovaná. Preto súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaný

uhradil 1.595,87 EUR. Tým bola uhradená celá zmenková suma 1.320,57 EUR a okrem toho zaplatil 275,30 EUR. Keďže žalovaný uhradil celú zmenkovú sumu až 14.11.2012 (do tohto dňa si žalobca uplatnil nárok na úroky), teda po dni splatnosti zmenky, žalobca mal právo na úroky a právo na zaplatenie odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 4,40 EUR.

Čo sa týka úroku vo výške 6 % ročne, ktorý žalobca počítal zo zmenkovej sumy, resp. z jej nezaplatenej časti, a to odo dňa splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy, zohľadniac vykonané platby zo strany žalovaného, na tieto mal žalobca právo v celom uplatnenom rozsahu, teda v sume 128,54 EUR.

Úroku vo výške 0,25 % denne sa žalobca touto žalobou domáhal od 1.11.2010 až do 14.11.2012, teda do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy. Nakoľko sa jedná o zmenku splatnú na videnie, pričom táto úroková miera 0,25 % denne je uvedená priamo na zmenke, v zmysle Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového sa úročenie zmenkovej sumy v tomto prípade umožňuje. Z ustanovenia Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky, okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V predloženej zmenke sa stanovilo, že úrok 0,25 % denne sa počíta od 1.11.2010. Možno preto skonštatovať, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku 0,25 % denne z nezaplatenej zmenkovej sumy od 1.11.2010.

Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového pripúšťa úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke len pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní. Ak by bol uvedený úrok na zmenkách vystavených s iným časom zročnosti, úroková doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. Uvedené však neznamená, že len zmenková suma uvedená na vistazmenke môže byť úrokovaná. V prípade zmeniek splatných v určitý deň alebo určitý čas po vystavení Zákon zmenkový a šekový predpokladá, že úroky, pokiaľ boli dohodnuté, sú zahrnuté v zmenkovej sume, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky ku dňu splatnosti zmenky vyčísliť a tieto pripočítať k istine, keďže dátum splatnosti im bol v čase vystavenia zmenky známy. Pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní takýto postup nie je možný, nakoľko v čase vystavenia zmenky nie je deň zročnosti známy (stanovený) a je závislý od konania majiteľa zmenky. Preto zákon dáva možnosť, aby pri týchto zmenkách bolo úročenie zmenkovej sumy uvedené na zmenkovej listine.

Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať, pričom uvedené priamo nevyplýva ani z Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 1 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca ohraničil dobu, za ktorú požaduje zaplatenie úroku v sadzbe 0,25 % denne dňom uvedeným na zmenke a dňom úplného zaplatenia zmenkovej sumy. Podľa názoru súdu však tieto úroky možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia Čl. I, § 48 Zákona zmenkového šekového. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu uvedeného na zmenke) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže navyše požadovať zmenkový zákonom stanovený úrok vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky (t.j. zmenky s vyznačenou úrokovou sadzbou), čo nemá oporu v zákone a bolo by v rozpore s účelom sledovaným ustanovením § 5 Zákona zmenkového a šekového ( obdobne Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn. zo dňa 16.10.2003 ). Všetky postihové nároky po splatnosti zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje ustanovenie Čl. I, § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové práva, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy.

Zohľadniac tieto úvahy mal žalobca nárok na úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy len odo dňa určeného na zmenke do dňa jej splatnosti, t.j. od 1.11.2010 do 20.12.2010, čo podľa prepočtu súdu predstavuje 165,07 EUR.

Celkovo bol žalovaný podľa názoru súdu povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.320,57 EUR, úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do 20.12.2010, t.j. 165,07 EUR, úrok vo výške 6 % ročne počítaný z dlžnej časti zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky až do zaplatenia zmenkovej sumy, vyčíslený na 128,54 EUR a zmenkovú odmenu 4,40 EUR. Spolu tak mal žalovaný uhradiť žalobcovi na základe zmenky predloženej v tomto konaní 1.618,58 EUR. Podľa tvrdenia žalobcu mu pritom do dňa uplatnenia žaloby na súde zaplatil spolu 1.595,87 EUR. Preto mohol súd priznať žalobcovi len právo na zaplatenie sumy 22,71 EUR, čo je suma zodpovedajúca súčtu priznaných úrokov vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.320,57 EUR od 1.11.2010 do 20.12.2010 ( čo predstavuje sumu 165,07 EUR) a úrokov vo výške 6 % ročne v sume vyčíslenej žalobcom v tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky (spolu v sume 128,54 EUR), znížená o sumu 275,30 EUR, ktorú sumu žalovaný uhradil nad zmenkovú sumu, zvýšená o sumu 4,40 EUR (zmenková odmena). Vo zvyšnej časti posúdil súd žalobu za nedôvodnú a žalobu v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri čiastočnom plnení dlhu je dlžník oprávnený určiť spôsob započítania vykonanej úhrady. V prípade, že tak neučiní, ako je tomu v tejto veci, platí zákonná úprava podľa , v zmysle ktorého zákonného ustanovenia sa pri čiastočnom plnení započítava úhrada najprv na istinu a potom na úroky.

O trovách konania rozhodol súd podľa článku 16 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ustanovením , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V tomto prípade mal žalobca úspech len celkom nepatrný, keďže súd žalobu z prevažnej časti zamietol (žalobca sa návrhom domáhal priznania práva na zaplatenie sumy 1.970,84 EUR / 0,25% denný úrok v sume 2.113,29 EUR, 6% úrok ročne v sume 128,50 EUR, 4,40 EUR ako zmenková odmena po odpočítaní zaplatenej sumy 275,30 EUR/ pričom súd nevyhovel jeho žalobu v rozsahu 1.948,13 EUR / 1.970,84 EUR mínus 22,71 EUR/ ). Preto súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania popri článku 16 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 aj ustanovenie . V nadväznosti na uvedené je žalobca povinný znášať všetky trovy konania žalovaného. Nakoľko však žalovaný v rámci svojej odpovede na návrh žalobcu výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, rozhodol súd o trovách konania tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania v súlade s jeho návrhom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( v znení zmien a doplnkov).

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Podľa článku 15 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľa článku 18 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.

Podľa článku 21 ods. 1 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, strana, ktorá požaduje výkon, predloží: a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala: a) oprávneného zástupcu alebo b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní

vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že: a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 23 kapitoly III Nariadenia č. 861/2007, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.