Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-922-2014.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/922/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/ A, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený advokátska kancelária URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, I. I., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 4220,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/122/2013-257 zo dňa 31.03.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 788,50 Eur s 9,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 10.06.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa na okresnom súde žalobou zo dňa 09.05.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4220,23 Eur s príslušenstvom ako ceny za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému a zmluvnej pokuty. Súd v prejednávanej veci zistil, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu vo výške 1394,25 Eur za poskytnuté služby, čím porušil zmluvnú povinnosť v zmysle čl. 2.1 a 2.3 dodatku k zmluve, časť následky nesplnenia si zmluvných povinností, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2826 Eur. Žalobca si vyčíslil úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy od 10.06.2011 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku). Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.05.2011 vyzval žalovaného na plnenie zmluvných povinností v dodatočnej lehote. Na pokus o pokonávku žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou, preto žalobca ukončil platnosť predmetnej zmluvy odstúpením od zmluvy o poskytovaní služieb. Žalovaný sa k návrhu vyjadril, že žalobca mu predal 17 telefónov, bez toho, aby si overil či ich reálne bude vedieť splácať. Súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným za rok 2009-2011 17 zmlúv o pripojení. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že súčasťou zmlúv o pripojení sa stali sa stali v zmysle zmluvného dojednania aj Všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorých bol žalobca povinný umožniť žalovanému prístup do telekomunikačnej siete a užívanie služieb v rámci zvoleného programu, a žalovaný bol povinný uhrádzať poplatky za poskytované služby v zmysle 2.1 Dodatku. Z výpisov úhrad za telefónne čísla k zmluvám, súd zistil, že žalovaný dlhuje celkovo sumu 1394,25 Eur za poskytnuté telekomunikačné služby. Nakoľko súdu nebol predložený dôkaz o úhrade žalovaným čo i len časti dlžnej sumy titulom neuhradených služieb, súd návrh v časti zaplatenia 1394,25 Eur považoval za dôvodný. Žalobca si v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa čl. 1 Dodatku bolo záväzkom žalovaného platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou pripojení, Všeobecnými podmienkami, platným cenníkom služieb a týmto dodatkom. Podľa čl. 2.5 dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 a 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny podľa 2.1) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 2826 Eur (ako náhradu škody). V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako bola uplatnená,
považoval súd za neprimeranú sankciu. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov a osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to § 52 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd preto využil moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi zmluvnú pokutu do výšky istiny, t.j. sumu 1394,25 Eur. Keďže žalovaný sa s plnením istiny dostal do omeškania, žalobcovi v zmysle § 517, ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý súd priznal, tak ako si vyčíslil žalobca, v zákonnej výške 9,25 % ročne od 10.06.2011 do zaplatenia.
Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný. Poukázal v ňom na to, že žalobca využíva nekalé obchodné praktiky, ktorými má na mysli predaj výrobkov adresovaných určitej skupine spotrebiteľov, bezdomovcom bez trvalého pobytu, ako aj spotrebiteľom, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy. Odvolateľ má za to, že žalobca zneužil osobné nešťastie alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa - napr. bezdomovca. Podľa názoru odvolateľa agresívna obchodná praktika spôsobila, že ako spotrebiteľ urobil rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil - napr. akciové ceny. V odvolaní argumentuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, napr. predaj 17 telefónov v priebehu cca 1-2 mesiacov, neschopnosť splácať, spotrebiteľ nespĺňal podmienky podľa osobitných predpisov. V závere podaného odvolania uviedol, že od roku 1992 trpí duševnou poruchou, je invalidným dôchodcom a cca od roku 2009 je bez trvalého pobytu - evidovaný na meste I. I..
K odvolaniu podanému žalovaným sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, a to v celom rozsahu, tak s tvrdeniami ako aj s jeho odôvodnením. Do pozornosti dal skutočnosť, že žalovaný sa na pojednávaní nedal zastupovať, a tak má za preukázané, že jeho zdravotný stav dovoľuje rozlišovať úkony, ktoré žalovaný vykonáva, pričom v deň uzatvorenia zmlúv jednoznačne a preukázateľne mal trvalý pobyt, ktorý je uvedený v predmetných zmluvách a dodatkoch. Uviedol, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný ani nútený so žalobcom uzavrieť tak zmluvy o pripojení, ako aj dodatky k nim. V odvolaní v súvislosti so zmluvnou pokutou uviedol, že z hľadiska reparačnej funkcie je jej zmyslom náhrada prípadnej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného platiť za cenu žalobcom poskytnutých služieb riadne a včas, ako aj zotrvať v záväzkovom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby. Je zrejmé, že táto škoda predstavuje minimálne škodu rovnajúcu sa sume rozdielu medzi aktuálnou trhovou cenou poskytnutých telekomunikačných zariadení a ich zľavnenou cenou, za ktorú bolo toto zariadenie žalovanému odpredané.
Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,79 Eur.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento podľa § 221 ods. 1, písm. h) O. s. p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal svojich nárokov od žalovaného na základe platne uzatvorených zmlúv o pripojení a ich dodatkov. Vytýčeného pojednávania na okresnom súde sa žalovaný zúčastnil, pričom vo svojej výpovedi poukazoval na svoj zdravotný stav - duševné ochorenie, pre ktoré je psychiatricky liečený, a to aj v súvislosti s uzatváranými zmluvami o pripojení. Na túto okolnosť poukazoval aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu. Súdu doložil pred pojednávaním aj lekárske potvrdenie od psychiatra, v ktorom sa poukazuje na viacero ochorení.
Okresný súd mal uvedenú okolnosť a tvrdenie žalovaného vziať do úvahy a vzhľadom na ochorenie žalovaného, v dôsledku ktorého je aj invalidný, posúdiť dosah jeho ochorenia jednak na to, či je sám spôsobilý v súdnom konaní vystupovať samostatne (teda, či má a v akom rozsahu procesnú spôsobilosť
- § 20 O. s. p.). Uvedená otázka závisí od toho, v akom rozsahu má žalovaný spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Vzhľadom na psychické ochorenie žalovaného, ktoré trvá dlhú dobu a v dôsledku ktorého je od roku 2007 úplne invalidný, mal preto okresný súd skúmať, či tento vzhľadom na svoje ochorenie bol v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov schopný posúdiť dosah uvedených právnych úkonov a v akom rozsahu. Uvedená otázka je dôležitá z hľadiska posúdenia platnosti právnych úkonov (zmlúv o pripojení a ich dodatkov) podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž bolo preukázané, že žalovaný vzhľadom na duševnú poruchu nebol schopný posúdiť dosah právnych úkonov, lebo ho pre dané úkony robila nespôsobilou, išlo by o absolútnu neplatnosť právnych úkonov, čo by malo vplyv na postup podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o uzatvárané zmluvy, tak už ich počet (17) by mohol poukazovať na to, či žalovaný vedel posúdiť dosah svojho konania. Pritom žalovaný uzatváral zmluvy u niektorých predajcov viackrát s tým istým pracovníkom a v krátkom časovom úseku po sebe. Vzhľadom na duševnú poruchu preto okresný súd bude musieť posúdiť, či žalovaný nesie zodpovednosť za svoje konanie, teda išlo o výlučne účelové konanie z jeho strany alebo či v daných prípadoch nebol schopný posúdiť dosah svojho konania. Okresný súd v uvedenom smere mohol vykonať dokazovanie s ohľadom na § 120 ods. 1 veta tretia O. s. p. Pokiaľ by sa preukázalo, že duševná porucha žalobcu nemala vplyv na platnosť uzatvorených zmlúv, tak sa bude musieť okresný súd zaoberať námietkami žalovaného o neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Je potrebné poznamenať, že z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvy, ktoré účastníci konania uzavreli sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri uzatváraní predmetných zmlúv vystupoval v pozícii spotrebiteľa, nakoľko ich neuzatváral v rámci svojej obchodnej činnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Jednou z úloh súdu v prvostupňovom konaní preto nepochybne bolo preskúmanie obsahu predmetných zmlúv podľa § 53 Občianskeho zákonníka. K preskúmaniu zmlúv z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok musel pristúpiť aj odvolací súd vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní namietal nekalé obchodné praktiky žalobcu. V predmetnej veci si však žalobca neuplatňoval nárok titulom zmluvnej pokuty, uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ktorú predstavujú právoplatné rozsudky vo vzťahu k žalobcom formulovaným ustanoveniam o zmluvnej pokute v Dodatkoch k zmluve o pripojení, ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou ako neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov si uplatnil nárok na náhradu škody, pričom jej výšku vyčíslil ako rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavnenou cenou mobilného zariadenia.
Pozornosti prvostupňového súdu pritom ušlo, že žalobca si vo svojom návrhu uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 4220,23 Eur titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a titulom náhrady škody. Uvedené je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom uviedol, že žalobca sa na súde domáhal zaplatenia predmetnej sumy ako ceny za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému a zmluvnej pokuty. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný si riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, nakoľko nezaplatil cenu poskytnutých služieb, v čoho dôsledku došlo k ukončeniu platnosti zmluvy odstúpením a žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Následne prvostupňový súd pristúpil k uplatneniu inštitútu moderačného práva upraveného v § 545a Občianskeho zákonníka, keďže usúdil, že dojednaná zmluvná pokuta predstavuje neprimeranú sankciu a žalobcovi ju priznal len vo výške istiny, t.j. sumy 1394,25 Eur.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd sa zaoberal zmluvnou pokutou, ktorú však žalobca žalobou neuplatnil a ani v konaní pred súdom prvého stupňa sa nevyjadril, že by taký nárok uplatňoval. Uplatnená suma 2.826 Eur nepredstavuje zmluvnú pokutu, ale náhradu škody medzi akciovou cenou telefónu a jeho trhovou hodnotou podľa vyčíslenia žalobcu v podanej žalobe. Týmto nárokom sa preto okresný súd v ďalšom konaní bude musieť zaoberať, posúdiť ho a o ňom rozhodnúť a svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.
Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na začatie konania požadoval náhradu škody, ktorá mu vznikla z rozdielu medzi trhovou hodnotou mobilných telefónov a ich akciovou cenou, avšak súd mu priznal zmluvnú pokutu, ktorú navyše moderoval, má odvolací súd za to, že takýmto postupom došlo zo strany prvostupňového súdu tak k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Ak by aj činnosťou prvostupňového súdu došlo k zisteniu, že žalobca si uplatňuje
nárok na zmluvnú pokutu, jeho výsledným rozhodnutím malo byť vyslovenie absolútnej neplatnosti a jej nepriznanie, a nie moderovanie výšky zmluvnej pokuty, v ktorej ju priznal.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.