Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-109-2021.pdf
PDF · 139.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/109/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: ZUNI Trade s.r.o., Horný Tisovník 191, 962 75 Horný Tisovník, IČO: 50 601 067, zast. JUDr. Dušan Paulík, advokát, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: ASCORP SK, s.r.o., Osloboditeľská 8, 831 07 Bratislava, IČO: 47 010 631, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 5.482,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje sídlo žalobcu v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 tak, že namiesto: „Horný Tisovník 33“ má správne byť: „Horný Tisovník 191“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 potvrdzuje.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, prvým výrokom, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 5.482,97 eur s 8,00 % úrokom z omeškania ročne, a to zo sumy 525,23 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.747,20 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 210,54 eur od 05.08.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 21.06.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.482,97 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu zhotoveného diela. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného žalobca ešte pod obchodným menom TILERBAU s.r.o. vykonával obkladačské práce a ďalšie práce s tým súvisiace na zákazke:
- Rodinný dom Rajka, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 5/2017 vo výške 2.525,23 eur s lehotou splatnosti do 27.03.2017. Žalovaný uhradil dňa 31.03.2017 sumu 2.000 eur, neuhradený zostatok je vo výške 525,23 eur,
- Rodinný dom Ivanka pri Dunaji, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 8/2017 vo výške 4.821,72 eur s lehotou splatnosti 15.05.2017. Žalovaný faktúru neuhradil, ale na jej základe doručil žalobcovi list označený ako „Výzva na predloženie dokumentov“ zo dňa 11.05.2017, v ktorom uviedol, že vystavenú faktúru
odmieta uhradiť, nakoľko v nej boli neodôvodnene účtované navýšenia ceny prác. Na základe toho žiadal predložiť odsúhlasený a podpísaný súpis vykonaných prác, a to buď konateľom alebo stavbyvedúcim žalovaného. Žalobca uznal námietku žalovaného, a navýšenie vo výške 74,52 eur ďalej nevymáhal. Žalovaný sa ale odmietal dostaviť k prekontrolovaniu, prevzatiu a podpísaniu vykonaných prác, na základe čoho bola požiadaná priamo majiteľka nehnuteľnosti, aby tieto práce prevzala. Prevzatie prác podmienila dokončením prác, ktoré neboli fakturované faktúrou č. 8/2017. Potom, ako boli práce dokončené a majiteľke rodinného domu odovzdané, ona ich odkontrolovala a súpisy podpísala. Žalobca následne vystavil faktúru č. 20/2007 vo výške 210,54 eur s lehotou splatnosti 04.08.2017, ktorú žalovaný taktiež neuhradil.
3. Súd rozhodol vo veci dňa 13.08.2018 platobným rozkazom č.k. 25Cb 228/2018-53, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poukazoval na skutočnosť, že faktúra, ktorou boli vyúčtované práce na rodinnom dome Rajka nebola vyhotovená správne vecne ani obsahovo, keďže k nej nebol pripojený odsúhlasený súpis vykonaných prác a navyše žalobca bol niekoľkokrát vyzývaný k odstráneniu rozsiahleho poškodenia - zatopenia novostavby nesprávnou inštaláciou sanitárnych zariadení a k náhrade vzniknutej škody. Pokiaľ ide o nehradenie faktúr za práce vykonané na rodinnom dome Ivanka pri Dunaji, tak dôvodom nezaplatenia bola skutočnosť, že tieto faktúry a súpisy vykonaných prác nekorešpondovali s cenovou ponukou. Počas realizácie diela vznikli rozsiahle poškodenia, závady a nedorobky, ktoré neboli žalobcom odstránené, žalovaný vykonané dielo od žalobcu neprevzal, keďže nebolo vykonané správne a včas, v čase dodania služieb nebol žalovaný prítomný pri preberaní diela, nakoľko nebol k preberaniu písomne prizvaný. Podpis na dodacom liste patrí objednávateľovi stavby, u ktorého žalovaný stavebné práce vykonával. Faktúra bola vystavená na žalovaného ako dôsledok nesprávnej komunikácie medzi žalobcom a objednávateľom stavby v čase dodania služieb, keďže bez predošlej dohody došlo k jej vystaveniu na žalovaného. Na základe podaného odporu súd uznesením č.k. 25Cb 228/2018-68 zo dňa 05.02.2019 platobný rozkaz zrušil.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, § 1 ods. 2 veta druhá, § 275 ods. 4, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 43 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentne 2 zmluvy o dielo. Ohľadne stavby RD v Rajke sám žalovaný potvrdil, že na základe cenovej ponuky zadal objednávku na výkon obkladačských prác, ktorú žalobca akceptoval ako návrh zmluvy o dielo. Objednané práce žalovaný riadne zrealizoval a ich cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 5/2017 sumou 2.525,23 eur s lehotou splatnosti do 27.03.2017, z ktorej žalovaný uhradil dňa 31.3.2017 sumu 2.000 eur. Neuhradený zostatok je teda vo výške 525,23 eur. Žalovaný samotný výkon prác nerozporoval, ale uvádzal, že neuhradený zostatok zadržal, keďže svojho klienta - majiteľa rodinného domu musel odškodniť za vzniknutú škodu, nakoľko žalobca vadným výkonom prác spôsobil zatečenie veľkého rozsahu. Uvedené tvrdenie však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný nepreukázal existenciu ani jedného z predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobca pripustil, že pri montáži sanity došlo k zatečeniu, ktoré však bolo odstránené bez toho, aby zanechalo nejaké škody na majetku majiteľa rodinného domu. Žalobca nepreukázal aká výška škody mu mala týmto zatečením vzniknúť, nepreukázal, či ide o refundáciu nákladov, ktoré musel v dôsledku sanácie tvrdeného zatečenia vynaložiť. Z uvedeného dôvodu súd považoval jeho tvrdenie o uplatnení si „zádržného“ vo výške neuhradeného zostatku faktúry za účelové a nepreukázané.
6. Pokiaľ ide o výkon obkladačských prác a montáž sanity na rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji, existencia písomnej objednávky alebo zmluvy o dielo preukázaná nebola. Ústnu objednávku týchto prác zo strany žalovaného u žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil svedok J., bývalý konateľ žalobcu ako aj súčasná konateľka žalobcu J.. X. E. X. a taktiež aj svedkyňa W.. E. J., majiteľka rodinného domu, ktorá jednoznačne poprela, že by si výkon prác objednala priamo u žalobcu. Z výsluchu uvedených osôb mal súd taktiež za preukázané, že pri realizácii prác v Ivanke pri Dunaji nastali problémy spočívajúce v nedostatku materiálu, riešili sa finančné prostriedky, pán G. nechcel za už vykonané práce zaplatiť, platbu podmieňoval dokončením všetkých objednaných prác, čo však nebolo možné, lebo chýbal materiál, ktorý mal na stavbu zabezpečiť podľa vyjadrenia pána J. žalovaný alebo priamo majiteľka
rodinného domu, keďže povinnosťou žalobcu bol iba výkon prác, nie samotná dodávka materiálu na stavbu. Nakoľko žalovaný neposkytol žiadne preddavkové platby v priebehu realizácie diela, požadoval žalobca už vykonané dielo uhradiť, a preto vystavil faktúru č. 8/2017 na sumu 4.821,72 eur, voči ktorej namietal žalovaný listom zo dňa 11.05.2017, v ktorom uviedol, že ceny uvedené vo faktúre sa nezhodujú s cenami uvedenými v cenovej ponuke vystavenej a zaslanej pánom J. konateľom žalobcu do emailovej schránky žalovaného. Uviedol, že žiada o vyhotovenie faktúry až po protokolárnom odovzdaní dokončeného diela bez akýchkoľvek závad. Žalobca akceptoval námietky ohľadne navýšenia ceny oproti cenovej ponuke, a preto mu oznámil, že uznané navýšenie vo výške 74,52 eur si ďalej nebude vymáhať. Žalobca z dôvodu nemožnosti odovzdať doposiaľ vykonané dielo žalovanému, nakoľko pán G. sa v tom čase už vyhýbal odovzdaniu stavby, a teda aj úhrade faktúry, opakovane presúval dohodnutý termín stretnutia na odovzdanie diel, preto požiadal o prevzatie diela priamo majiteľku rodinného domu pani E. J., ktorá podmienila zaplatenie faktúry dokončením prác. Potvrdila, že podpísala súpis vykonaných prác bez toho, aby ho odkontrolovala, keďže nie je stavebník a nemá potrebné stavebné vzdelanie. Potvrdila tiež, že žalobca podmieňoval pokračovanie v stavebných prácach zaplatením faktúry, odkázala ho však na pána G., konateľa žalovaného, ktorému ona všetky objednané práce uhradila. Faktúra č. 20/2017 bola vystavená za práce uvedené v súpise vykonaných prác potvrdených majiteľkou rodinného domu a boli ňou doúčtované tzv. dorábky na stavbe súvisiace s faktúrou č. 8/2017. Súd mal uplatnený nárok žalobcu za preukázaný, k faktúram č. 8/2017 a 20/2017 bol pripojený Súpis vykonaných prác potvrdený majiteľkou rodinného domu, keďže konateľ žalovaného sa odmietol na stretnutie dostaviť a dielo prevziať. V tejto súvislosti súd poukázal na judikatúru, podľa ktorej má dohoda o tom, že predpokladom vzniku nároku na cenu diela je až podpísanie preberacieho protokolu, povahu odkladacej podmienky podľa ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka. Ak objednávateľ napriek riadnemu vykonaniu diela protokol nepodpíše, môže ísť o zámerné zmarenie tejto podmienky zo strany objednávateľa, keďže jemu je nesplnenie podmienky nepodpísanie protokolu na prospech, pretože nemusí plniť povinnosť zo zmluvy zaplatiť cenu diela. Potom je možné neprihliadať na podmienku o fakturácii až po podpísaní protokolu a objednávateľ bude povinný zaplatiť cenu diela po ukončení prác (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Obdo 19/2006).
7. Súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že vo vzťahu k rodinnému domu v Ivanke pri Dunaji nie je pasívne legitimovaným, keďže žiadnu objednávku na práce žalobcovi nezadal, bol iba akýmsi „sprostredkovateľom“ medzi W.. J. a žalobcom, ktorého priviedol na stavbu s tým, aby sa žalobca priamo s majiteľkou rodinného domu dohodol na výkone prác. S takouto argumentáciou žalovaný prišiel až cca 1,5 roka po začatí konania a zrejme súvisí s rozsudkom č.k. 23Cb 304/2018-73 zo dňa 05.06.2019, v ktorom súd žalobu voči nemu zamietol. Predmetom žaloby bol nárok dodávateľa tovaru na stavbu rodinného domu W.. E. J., avšak v predmetom spore pani J. jednoznačne potvrdila, že si tovar, o zaplatenie ceny ktorého v konaní išlo sama objednala, prevzala v sklade žalobcu, priviezla na stavbu a prostredníctvom ňou objednaných remeselníkov si tento tovar sama nainštalovala na komín a fasádu domu, čiže ide o diametrálne odlišný skutkový stav ako je v prejedávanej veci, v ktorej pani J. jednoznačne poprela objednanie akýchkoľvek prác od spoločnosti žalobcu, potvrdila, že jej zmluvným partnerom pri výkone obkladačských prác bol žalovaný. Doslova uviedla, že spoločnosť ZUNI Trade s.r.o. ani pod jej pôvodným názvom Tilerbaum nepozná, nikdy s ňou nespolupracovala, žiadne práce si od nej neobjednala a táto spoločnosť jej nič nefakturovala. Výnimkou bola vonkajšia terasa, ktorej vydláždenie si dohodla s pánom J. v čase, kedy už nebol konateľom žalobcu a práce na vydláždení terasy neboli zahrnuté vo faktúre č. 8/2017 a ani č. 20/2017. O účelovosti tvrdenia žalovaného o tom, že nie je pasívne legitimovaný, vypovedajú jeho vyjadrenia ako aj listinné dôkazy založené do spisu, z ktorých je zrejmé, že jeho pôvodná argumentácia ohľadne nezaplatenia faktúr č. 8/2017 a č. 20/2017 vychádzala z toho, že tieto práce neprevzal, a preto mu nevznikla povinnosť platiť. Súd poukázal na to, že z listu žalovaného zo dňa 11.05.2017 vo veci „Výzva na predloženie dokumentov“ jednoznačne vyplýva, že dôvodom nezaplatenia faktúry bolo nepodpísanie odovzdávacieho protokolu, vadné vykonanie prác, nesúlad cien na faktúre s cenovou ponukou. Ak by žalovaný nebol zmluvným partnerom žalobcu, tak by to uviedol v uvedenom liste po obdržaní faktúry. Taktiež v odpore ako argument nezaplatenia ceny uvádzal jednak nesúlad vyúčtovaných cien s cenovou ponukou, ako aj neodovzdanie diela, keďže nebol písomne vyzvaný na jeho prevzatie, poukazuje na to, že dielo bolo odovzdané priamo majiteľke rodinného domu. Taktiež vo svojom vyjadrení zo dňa 17.05.2019 žalovaný nenamietal, že si dielo u žalobcu neobjednal, ale opätovne poukazoval na skutočnosť, že dielo neprebral protokolom o prevzatí a odovzdaní diela, a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať uhradenie faktúry. Súd mal za to, že v kontexte ďalších dôkazov a výpovedí svedkov sa javí obrana žalovaného o tom, že nie je objednávateľ diela, a preto mu nevznikla povinnosť dielo zaplatiť ako účelová a nepravdivá, takéto
tvrdenie poprela nielen svedkyňa J., svedok J. a konateľka žalobcu, ale toto tvrdenie je v absolútnom rozpore s listom žalovaného zo dňa 11.05.2017, ktorým reagoval na doručenú faktúru č. 8/2017. Čiže ani v čase bezprostredne po doručení faktúry neargumentoval tým, že nie je objednávateľom diela a faktúru nevrátil. Z vykonaných dôkazov mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný si na základe doručenej cenovej ponuky u žalobcu objednal obkladačské práce na rodinnom dome W.. J., ktoré po ich zrealizovaní neprevzal, vyhýbal sa stretnutiu za účelom ich prevzatia, preto bol žalobca nútený odovzdať ich priamo majiteľke rodinného domu, ktorá potvrdila ich prevzatie podpisom súpisu vykonaných prác a odkázala žalobcu so zaplatením faktúr na žalovaného, s ktorým mala uzatvorený zmluvný vzťah a ktorému predmetné práce zaplatila. Žalovaný v tomto smere nežiadal súd o vykonanie dôkazov za účelom preukázania, resp. vyvrátenia tvrdenia W.. J. o úhrade týchto prác.
8. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, od ktorej bol zakúpený tovar na stavbu, a to s poukazom na § 153 CSP, nakoľko tieto prostriedky procesnej obrany mohol použiť žalovaný už skôr a ich vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho dokazovania.
9. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy a taktiež priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana plne úspešný.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a teda napadnutý rozsudok je nezákonný v celom rozsahu. Žalovaný v prvom rade poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Namietal, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi argumentmi, resp. na námietky žalovaného neprihliadal, a to bez toho, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol konkrétne, vecné a presvedčivé dôvody. Žalovaný mal za to, že súd v priebehu prvostupňového konania nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že: „žalovaný v tomto smere nežiadal súd o vykonanie dôkazov za účelom preukázania resp. vyvrátenia tvrdenia W.. J. o úhrade týchto prác.“ Naproti tomu v bode 34. odôvodenia napadnutého rozsudku súd uviedol, že: „Súd nevykonal dokazovanie výsluchom pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, od ktorej bol zakúpený tovar na stavbu a to s poukazom na § 153 CSP, nakoľko tieto prostriedky procesnej obrany mohol použiť žalovaný už skôr a ich vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho dokazovania.“ Žalovaný dal v tejto súvislosti do pozornosti, že po svedeckej výpovedi pani J. navrhol vypočutie vyššie uvedených svedkov, a to presne za účelom vyvrátenia tvrdení pani J., ktoré považuje za účelové až nepravdivé. Namietal, že napriek tomu, že tieto dôkazy neboli vykonané zo strany súdu, súd uvedenú skutočnosť prezentuje, ako keby žalobca nenavrhol žiadnych svedkov, čo však nie je pravda. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia týchto prostriedkov procesnej obrany, žalovaný poukázal na to, že vyššie uvedení svedkovia logicky mohli byť navrhnutí iba po vypočutí pani J.. Pokiaľ ide o vyjadrenie p. C. J. (ktorý v predmetnom súdnom konaní vystupuje ako svedok) zo dňa 08.03.2020, žalovanému nebolo zrejmé, k akej nahrávke sa pán J. vyjadruje a zároveň mal za to, že si nahrávku zo súdneho spisu z titulu svojej pozície svedka osobne nevypočul (čo preukazuje printscreen k súdnemu spisu) a ani prostredníctvom tretej osoby, zrejme prostredníctvom žalobcu, nemal vypočuť, pričom táto skutočnosť spochybňuje jeho dôveryhodnosť a nestrannosť v konaní, a teda nemožno jeho tvrdenia považovať za vierohodné. Vzhľadom na skutočnosť, že p. J. v uvedenom konaní vystupuje ako svedok a nie ako sporová strana, podľa názoru žalovaného nemá právne relevantným spôsobom bez vyzvania konajúcim súdom (napr. prostredníctvom analogicky aplikovateľnej tzv. konfrontácie) možnosť vyjadrovať sa k svedeckej výpovedi ďalších svedkov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 199 ods. 1 CSP. Mal za to, že vyjadrenie p. J. je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením ako aj účelom svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku. V prípade, že súd vyhodnotí svedecké výpovede ako protichodné, svedkovia môžu byť vyslúchnutí/konfrontovaní vzájomne a spoločne, avšak návrh na takýto výsluch nebol predložený ani z jednej strany. Odhliadnuc od vyššie uvedeného procesného posúdenia uviedol, zo svedeckých výpovedí, ako aj z písomného vyjadrenia p. J. vyplýva, že práce organizovala a prevzala p. W.. E. J.. Žalovaný zdôraznil,
že práce zo strany žalobcu neobjednával a neprevzal on, ale práve p. W. E. J.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní, keďže žalobca dostatočne nepreukázal, že žalovaný objednal uvedené práce a prevzal ich, pričom naopak nebolo vylúčené, že by išlo o zmluvný vzťah medzi žalobcom a p. J., ktorá práce prevzala, ale neuhradila. Uvedené podľa názoru žalovaného vyplýva aj zo svedeckých výpovedí a je nesporné, že práce boli organizované a prevzaté W.. E. J.. Navyše svedkyňa W.. E. J. za takéto práce žalovanému nikdy neplatila a žalovaný ich nefakturoval, ale v rozpore so skutkovým stavom, ako aj závermi vykonaného dokazovania, požaduje plnenie od žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.12.2020. Všetky výroky napadnutého rozsudku považoval za vecne správne a konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, považoval za riadne a zákonné, pričom súd prvej inštancie pri vydávaní rozsudku dodržal všetky procesnoprávne predpisy a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalobcu, žalovaného na jeho procesných ani hmotnoprávnych právach nepoškodil a ani mu neodňal právo na spravodlivý proces. Podotkol, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku v zásade uvádza len tie skutočnosti, ktoré už uvádzal aj pred súdom prvej inštancie, pričom s takýmito žalovaným tvrdenými skutočnosťami sa súd právne správne, logicky, zrozumiteľne a dostatočne podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že žalovaný v časti I. odvolania neuvádza, s ktorými skutkovými okolnosťami a právnymi argumentmi sa súd prvej inštancie podľa neho nevysporiadal. Uviedol, že dôkazy - výsluch pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, neboli súdom prvej inštancie vykonané s poukazom na § 153 CSP, pričom výsluch pani W.. E. J. sa uskutočnil už na pojednávaní uskutočnenom 20.01.2020, po tomto výsluchu sa do 21.09.2020, až kedy žalovaný navrhol vykonať výsluch pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, uskutočnilo aj ďalšie pojednávanie, a to 01.06.2020, na ktorom žalovaný ale uvedené výsluchy vykonať nenavrhol, pričom poukázal na skutočnosť, že na záver pojednávania 01.06.2020 súd stranám uviedol, že na ďalšom pojednávaní dá priestor na záverečné reči, z čoho muselo byť žalovanému zrejmé, že s prihliadnutím na inštitút sudcovskej koncentrácie konania jeho ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemusia byť súdom akceptované. Je teda naozaj logické, ako to aj žalovaný uvádza v odvolaní, že žalovaný mohol chcieť navrhnúť vykonať vyššie uvedené dôkazy až po výsluchu pani J., avšak toto mohol urobiť už na pojednávaní 20.01.2020 alebo na pojednávaní 01.06.2020 alebo písomne kedykoľvek od 20.01.2020 do 21.09.2020 a keď tak neurobil, určite nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ohľadne vyjadrenia svedka C. J. z 08.03.2020 poukázal na to, že vo vyjadrení žalobcu z 10.03.2020 je neprehliadnuteľne uvedené, že „po výpovedi svedkyne pani W.. J. sa konateľ žalobcu obrátil na bývalého konateľa žalobcu C. J., ktorý k jej výpovedi predložil svoje stanovisko a vysvetlenia, ktoré súdu prikladáme v prílohe tohto vyjadrenia“. Mal za to, že na ust. § 199 CSP žalovaný poukazuje nesprávne, keďže písomné stanovisko C. J. nebolo ovplyvnené jeho prítomnosťou na pojednávaní, keďže už ako svedok vypovedal (čím bola dodržaná veta prvá ust. § 199 ods. 1 CSP) a samotný súd mu po jeho vypočutí ponúkol zostať ako verejnosť na pojednávaní uskutočnenom 20.01.2020 a zároveň C. J. a S. W.. E. J. už v tomto súdnom konaní boli vypočutí (čím bola dodržaná veta druhá ust. § 199 ods. 1 CSP), pričom im obidvom súd po ich vypočutí ponúkol zostať ako verejnosť na pojednávaní uskutočnenom 20.01.2020. Uviedol, že konateľ žalobcu sa v danej veci na C. J. obrátil v záujme hospodárnosti konania, pričom poukázal na to, že C. J. bol ako svedok súdom na pojednávaní uskutočnenom 20.01.2020 poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať a aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by na danú listinu z 08.03.2020 súd prvej inštancie prihliadol pri svojom rozhodovaní v tejto veci. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného v časti II. odvolania sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z výpovedí svedkov C. J. a W.. E. J. je nepochybne zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by si žalobca dohodol alebo že by na dome W.. J. realizoval niečo na základe osobitných objednávok pani W.. J.; žalobca vykonával a vykonal len dielo, ktoré si na dome pani W.. J. objednal žalovaný u žalobcu ako u svojho subdodávateľa. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť svedka C. J. uviedol, že hoci je C. J. bývalým konateľom žalobcu, od júla 2017, kedy konateľom žalobcu prestal byť, nemá so žalobcom žiadny vzťah. Skutočnosť, že si práce u žalobcu objednal samotný žalovaný, vyplýva aj z listu žalovaného adresovaného žalobcovi, datovaného 11.05.2017 a nazvaného „Výzva na predloženie dokumentov“, v ktorom okrem iného žalovaný u žalobcu reklamuje faktúru č. 8/2017 z 09.05.2017 „z dôvodu neodôvodneného prevýšenia ceny prác“ - tento rozdiel „prevýšenia“ vo výške 74,52 eur
si žalobca ani neuplatňuje v tomto súdnom konaní, keďže tak nerobil už od mája 2017 v záujme rýchlejšieho získania peňazí od žalovaného. Dodal, že je pravdou, že žalovaný od žalobcu neprevzal dielo, ktoré si u žalobcu objednal a ktorého zaplatenie ceny je predmetom tohto súdneho konania, avšak toto bolo spôsobené výlučne tým, že konateľ žalovaného sa žalobcovi po vystavení faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania, vyhýbal a po vystavení uvedených faktúr žalovaný žalobcu nikdy písomne ani telefonicky nevyzval na odovzdanie prác, pričom vzhľadom na výsluch svedkyne W.. E. J. je zrejmé, prečo tak neurobil - jej samotnej žalovaný nikdy stavbu nedokončil a ani neodovzdal, hoci od nej dostal vopred zaplatené všetky peniaze. Vykonané dielo nakoniec od žalobcu namiesto žalovaného prevzala pani W.. E. J., pričom sa tak stalo za použitia analogia legis k ust. § 555 ods. 4 OBZ. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.02.2021. Upozornil, že z výpovede pani J. vyplývajú mnohé nezrovnalosti a rozpory, na ktoré bolo poukázané aj na súdnom pojednávaní zo dňa 20.01.2020. Mal za to, že navrhovaný výsluch pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, od ktorej bol zakúpený tovar na stavbu, by mohol objasniť sporné skutočnosti, ktoré boli obsahom výpovede pani J.. Opätovne poukázal na to, že pani J. vykonané práce neuhradila žalovanému (pričom z tohto dôvodu nebola vystavená ani faktúra a cenová ponuka), pričom žalovaný žiadnym spôsobom nebol prizvaný k odovzdaniu a prevzatiu prác. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého „je nepochybne zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by si žalobca dohodol alebo že by realizoval niečo na základe osobitných objednávok pani W.. J.“. Zo svedeckých výpovedí vyplýva že žalobca a W.. J. spolu k dodávkam, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania komunikovali a boli medzi nimi určité dohody. Vyjadrenie žalobcu považoval za účelové s cieľom vynútenia finančných prostriedkov od žalovaného, napriek tomu že by ich zrejme mala uhradiť W.. E. J.. Ďalej mal žalovaný za to, že súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s problematikou rozsudku sp. zn. 23Cb/304/2014 na Okresnom súde Bratislava III, pričom trval na tom, že sa jedná o skutkovo značne podobný, resp. identický prípad. Uvedený rozsudok vychádza z skutkových okolností ktoré súvisia s rovnakou stavbou, v rovnakom čase. Z tohto hľadiska mal tiež za to, že pani J. účelovo modifikuje svoje výpovede za účelom zbavenia sa svojej zodpovednosti.
13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.05.2021. Zdôraznil, že žalovaným navrhovaný výsluch svedkýň pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG sa má podľa vyjadrení konateľa žalovaného a aj právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní uskutočnenom 21.09.2020 týkať dodania stavebného materiálu na stavbu W.. E. J., čo však nemá žiadny súvis s predmetom tohto súdneho konania. Tvrdil, že výpovede W.. E. J. a C. J. neobsahujú vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania žiadne relevantné rozpory a žalovaný vo svojom vyjadrení z 09.02.2021 ani neuvádza, v čom takéto rozpory podľa jeho názoru majú spočívať. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/304/2018 z 05.06.2019, žalobca konštatoval, že tu nejde o skutkovo obdobný prípad, keďže ako vyplýva z bodu 28. uvedeného rozsudku, svedkyňa W.. J. uviedla, že „svedkyňa J. si priamo u žalobcu objednala rovnaké ozdobné tehly“, čo vonkoncom nie je prípad ako v tomto súdnom konaní. Podotkol, že relevantným zistením z vyššie označeného rozsudku je však skutočnosť, na ktorú podľa bodu 32. daného rozsudku poukazoval právny zástupca žalobcu v uvedenom súdnom konaní, a to, že žalovaný je žalovaným vo viacerých sporoch týkajúcich sa ním nezaplatených faktúr svojim dodávateľom, čo v spojitosti s tým, čo v tomto súdnom konaní vyšlo najavo, žalobca nepovažoval za náhodu. Dal do pozornosti, že na pojednávaní 20.01.2020 aj svedok C. J. uviedol, že na stavbe v Ivanke pri Dunaji „boli tam aj pracovníci od pána G., ktorí hovorili, že majú problém s peniazmi“ od pána G..
14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 23.06.2021. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výsluch pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG nemá súvis s uvedeným sporom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že je irelevantné odkiaľ bol na stavbu dodaný stavebným materiál. Opätovne poukázal na skutočnosť, že práce zo strany žalobcu neobjednával a neprevzal žalovaný, ale práve W.. E. J.. Navrhnuté svedecké výpovede by mali svedčiť práve o tejto skutočnosti. Navyše aj zo svedeckých výpovedí vyplýva a je nesporné, že práce boli organizované a prevzaté W.. E. J., pričom svedkyňa W.. E. J. za takéto práce žalovanému nikdy neplatila a žalovaný ich nefakturoval. Zo svedeckých výpovedí vyplýva že žalobca a W.. J. spolu k dodávkam, ktoré sú predmetom tohto súdneho
konania komunikovali a boli medzi nimi určité dohody. Vyjadrenie žalobcu je účelové s cieľom vynútenia finančných prostriedkov od žalovaného, napriek tomu že by ich zrejme mala uhradiť W.. E. J..
15. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
17. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
18. Odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 uviedol nesprávne adresu sídla žalobcu ZUNI Trade s.r.o., keď namiesto „Horný Tisovník 191“ uviedol „Horný Tisovník 33“. Odvolací súd preto v súlade s § 224 CSP prvým výrokom tohto rozhodnutia opravil sídlo žalobcu v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 tak, že namiesto: „Horný Tisovník 33“ má správne byť: „Horný Tisovník 191“.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
22. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.482,97 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval cenu zhotoveného diela. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 5.482,97 eur spolu s úrokom z omeškania ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, keď nevykonal dokazovanie výsluchom pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, od ktorej bol zakúpený tovar na stavbu odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevykonal takto navrhované dokazovanie s poukazom na ustanovenie § 153 CSP. Podľa čl. 8 CSP, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 153 ods. 1 CSP, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať
význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.02.2019). Ak žalovaný tvrdil, že vyššie uvedení svedkovia mohli byť vyslúchnutí až po vypočutí pani J., žalobca dôvodne poukazoval na to, že výsluch W.. E. J. sa uskutočnil už na pojednávaní uskutočnenom 20.01.2020 a po tomto výsluchu sa do 21.09.2020, kedy žalovaný navrhol vykonať výsluch pani T. a zamestnankyne spoločnosti MAAG, uskutočnilo aj ďalšie pojednávanie dňa 01.06.2020, na ktorom žalovaný dokazovanie uvedenými výsluchmi vykonať nenavrhol, pričom toto nenavrhol ani písomným podaním adresovaným súdu. Vzhľadom na to, že žalovaný mohol navrhnúť výsluch uvedených svedkov už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný tento prostriedok procesného útoku a procesnej obrany uplatnil včas. V odôvodnení rozsudku vo veci samej pritom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 CSP vysvetlil z akých dôvodov na predmetné návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania neprihliadol. Naviac, žalovaným navrhovaný výsluch svedkov sa mal podľa jeho vyjadrení týkať dodania stavebného materiálu, a teda nie je dôvod považovať za zmätočné konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 33. rozsudku, ktorý uviedol, že žalovaný nežiadal súd o vykonanie dôkazov za účelom preukázania resp. vyvrátenia tvrdenia pani J. o úhrade prác. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.
24. Čo sa týka namietaného vyjadrenia pána J., bývalého konateľa žalobcu, zo dňa 08.03.2020, odvolací súd v prvom rade uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd pri rozhodovaní v danej veci z písomného vyjadrenia C. J. datovaného 08.03.2020 nevychádzal, vychádzal z výpovede uvedeného svedka. Predmetné vyjadrenie teda nebolo podstatné pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu uplatneného žalobou. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že predloženie písomného vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti žalobcu do konania, nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, žalobca v konaní môže predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení a ich vyhodnotenie je na úvahe súdu, ktorý hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Čo sa týka výsluchu svedkov C. J. a E. J., odvolací súd nezistil žiadny rozpor s ust. § 199 ods. 1 CSP. Z úradného záznamu z pojednávania uskutočneného dňa 01.06.2020 vyplýva, že ako prvý bol na tomto pojednávaní vyslúchnutý C. J., následne mu bolo umožnené odísť a pojednávanie pokračovalo výsluchom svedkyne E. J., pričom v súlade s ust. § 199 ods. 1 veta druhá CSP, každého svedka súd vyslúchol samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že z výpovede pani J. vyplývajú mnohé nezrovnalosti a rozpory, odvolací súd dodáva, že ide o tvrdenie neurčité, z ktorého nie je zrejmé, aké konkrétne nezrovnalosti a rozpory má žalovaný na mysli.
25. Ohľadne žalovaným namietaného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní sa odvolací súd plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne účelovosti argumentácie žalovaného v tomto smere. Súd prvej inštancie sa v bode 33. rozsudku podrobne vysporiadal s uvedenou námietkou, na ktoré odôvodnenie odvolací súd zároveň odkazuje. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal na skutočnosť, že s argumentáciou, v zmysle ktorej žalovaný žiadnu objednávku na práce žalobcovi nezadal, bol iba akýmsi „sprostredkovateľom“ medzi W.. J. a žalobcom, ktorého priviedol na stavbu s tým, aby sa žalobca priamo s majiteľkou rodinného domu dohodol na výkone prác, žalovaný prišiel až cca 1,5 roka po začatí konania, pričom o účelovosti tvrdenia žalovaného o tom, že nie je pasívne legitimovaný, vypovedajú jeho vyjadrenia ako aj listinné dôkazy založené do spisu, z ktorých je zrejmé, že jeho pôvodná argumentácia ohľadne nezaplatenia faktúr č. 8/2017 a č. 20/2017 vychádzala z toho, že tieto práce neprevzal, a preto mu nevznikla povinnosť platiť. Z listu žalovaného zo dňa 11.05.2017 vo veci „Výzva na predloženie dokumentov“ vyplýva, že dôvodom nezaplatenia faktúry bolo nepodpísanie odovzdávacieho protokolu, vadné vykonanie prác, nesúlad cien na faktúre s cenovou ponukou. Čiže ani v čase bezprostredne po doručení faktúry žalovaný neargumentoval tým, že nie je objednávateľom diela a faktúru nevrátil. Je logické, že ak by žalovaný nebol zmluvným partnerom žalobcu, tak by to uviedol v uvedenom liste po obdržaní faktúry. K objednávke ako aj prevzatiu predmetných prác sa podrobne vyjadril konajúci súd v bode 32. a 33. odôvodnenia rozsudku, na ktoré odvolací súd taktiež odkazuje. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčali o opaku a odôvodňovali odlišný právny záver. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v kontexte dôkazov a výpovedí svedkov sa javí obrana žalovaného o tom, že nie je objednávateľ diela, a preto mu nevznikla povinnosť dielo zaplatiť ako účelová a nepravdivá, takéto tvrdenie poprela nielen svedkyňa J., svedok J. a konateľka žalobcu, ale toto tvrdenie je v rozpore s listom žalovaného zo dňa 11.05.2017, ktorým
reagoval na doručenú faktúru č. 8/2017. Naopak, z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si na základe doručenej cenovej ponuky u žalobcu objednal obkladačské práce na rodinnom dome W.. J., ktoré po ich zrealizovaní neprevzal, vyhýbal sa stretnutiu za účelom ich prevzatia, preto bol žalobca nútený odovzdať ich priamo majiteľke rodinného domu, ktorá potvrdila ich prevzatie podpisom súpisu vykonaných prác a odkázala žalobcu so zaplatením faktúr na žalovaného, s ktorým mala uzatvorený zmluvný vzťah a ktorému predmetné práce zaplatila.
26. Za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď tvrdil, že súd sa nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi argumentmi, resp. na námietky žalovaného neprihliadal, a to bez toho, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol konkrétne, vecné a presvedčivé dôvody. Žalovaný v tomto smere poukazoval na viaceré súdne rozhodnutia zaoberajúce sa právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, avšak svoje všeobecné tvrdenia bližšie nekonkretizoval, neuviedol s akými konkrétnymi okolnosťami a právnymi argumentmi žalovaného sa súd podľa jeho názoru nevysporiadal a na ktoré námietky žalovaného neprihliadal. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd dostatočne zaoberal a riadne vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za zrozumiteľné, logické, konzistentné a presvedčivé. Zistenia súdu prvej inštancie majú podľa názoru odvolacieho súdu vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaný nedôvodne namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s problematikou rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/304/2014, pretože súd prvej inštancie sa uvedeným rozhodnutím v potrebnom rozsahu zaoberal v bode 33. rozsudku poukazujúc na diametrálnu odlišnosť skutkového stavu daného prípadu vo vzťahu k prejednávanej veci. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.
27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
28. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/228/2018-244 zo dňa 19. októbra 2020 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).