Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/27/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: J. H., nar.XX.X.XXXX, bytom v J., D. XX, zastúpenej: JUDr.Ján Čisár, advokát, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 proti odporkyni: E. T., nar.X.X.XXXX, bytom v J., O. X, v konaní o zaplatenie sumy 1.325,78 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 1.328,75 EUR spolu s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania, a to zo sumy 730 EUR od 3.3.2013 až do zaplatenia a zo sumy 595,78 EUR od 1.7.2013 až do zaplatenia.

P o v o ľ u j e odporkyni zaplatiť peňažné plnenie určené v prvom výroku tohto rozsudku v mesačných splátkach po 100 EUR, vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do zaplatenia celého dlhu, s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V časti o zaplatenie poplatku z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 730 EUR od 1.2.2013 do 2.3.2013 návrh z a m i e t a.

V časti o zaplatenie poplatku z omeškania za každý deň omeškania 2 promile zo sumy 730 EUR od 1.2.2013 až do zaplatenia a zo sumy 595,78 EUR od 1.7.2013 až do zaplatenia zastavuje.

P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 256,92 EUR, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr.Jána Čisára, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.425,78 EUR spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 730 EUR od 1.2.2013 až do zaplatenia a zo sumy 595,78 EUR od 1.7.2013 až do zaplatenia. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila skutočnosťami, že ako vlastníčka dvojizbového bytu na 6.poschodí na J. ulici č.X v J. uzavrela dňa 22.1.2011 s odporkyňou zmluvu o nájme predmetného bytu. Dňa 28.2.2013 sa účastníci

konania dohodli na ukončení nájmu a to k uvedenému dňu. Zároveň odporkyňa uznala písomne časť dlhu vo výške 730 EUR titulom nájomného a zaviazala sa zaplatiť dlh z ročného vyúčtovania za rok 2012, ktorý činí 595,78 EUR. Odporkyňa dlh doposiaľ neuhradila.

Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 3.9.2014 navrhovateľka vzala späť návrh v časti príslušenstva pohľadávky, t.j. poplatkov z omeškania a uplatňovala si poplatok z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 730 EUR od 1.2.2013 až do zaplatenia a zo sumy 595,78 EUR od 1.7.2013 až do zaplatenia.

Odporkyňa podaním zo dňa 5.2.2014 uznala nárok v časti istiny v celom rozsahu. Vzhľadom na svoje majetkové a osobné pomery však požiadala, aby jej súd dovolil splácať dlh v splátkach po dobu troch rokov. Nárok v časti uplatnených poplatkov z omeškania neuznala z dôvodu, že tieto neboli dohodnuté a zmluva nebola potvrdená notárom.

Navrhovateľka nesúhlasila s rozložením dlhu na obdobie troch rokov s poukazom na to, že by išlo o veľmi nízku mesačnú splátku - 36 EUR, ako aj vzhľadom na postoj odporkyne, od ktorej doposiaľ neobdŕžala žiadnu finančnú čiastku na úhradu daného dlhu. Súhlasila s tým, aby súd povolil odporkyni splácať dlh v mesačných splátkach po 100 EUR.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z písomnej zmluvy o prenájme bytu súd zistil, že navrhovateľka ako prenajímateľ a odporkyňa ako nájomca uzavreli dňa 15.1.2011 zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka prenajala odporkyni byt vo svojom vlastníctve č.6 na 2.poschodí, nachádzajúci sa v J. na J. ul.č.X, o celkovej výmere 58,73 m2, s príslušenstvom, počnúc dňom 15.1.2011, na dobu neurčitú. V zmysle článku V sa účastníci konania dohodli na výške nájomného 330 EUR mesačne, ktoré sa odporkyňa zaviazala platiť do 25.dňa príslušného mesiaca na účet navrhovateľky.

Z písomnej dohody o skončení nájmu bytu súd zistil, že účastníčky konania sa dohodli na ukončení nájmu predmetného bytu k 28.2.2013. Z obsahu dohody vyplýva, že odporkyňa sa zároveň zaviazala pravidelnými splátkami splácať dlh, ktorý vznikol na nájomnom v celkovej výške 730 EUR a zároveň prehlásila, že je si vedomá prípadného dlhu z ročného vyúčtovania, ktoré je povinná uhradiť do dvoch mesiacov od jeho vyhotovenia v roku 2013.

Z listu odporkyne adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľky zo dňa 16.12.2013 súd zistil, že táto uznala svoj dlh voči navrhovateľke na základe zmluvy o nájme bytu za obdobie nájmu od 22.1.2011 do 28.2.2013 vo výške 730 EUR titulom nájomného.

Z ročného vyúčtovania služieb a médií za byt za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 súd zistil, že bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 595,78 EUR. Vyúčtovanie bolo vyhotovené Stavebným bytovým družstvom Košice III v máji 2013.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že predmetný byt nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy v roku 2005. Zotrvala na skutočnostiach uvedených v návrhu na začatie konania. Vyúčtovanie za rok 2012 bolo vykázané s nedoplatkom vo výške 595,78 EUR a po tom, čo jej bolo doručené od správcu bytu, predložila ho odporkyni.

Podľa ustanovenia / ods.1 , ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa ustanovenia / ods.3 , rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa ustanovenia , v odôvodnení rozsudkov podľa , / ods.1 a / ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

V predmetnej veci vo vzťahu k istine súd rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia / ods.1 Uznanie nároku je procesným úkonom odporcu. Uznanie nároku je účinné, ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V danom prípade bolo uznanie nároku zo strany odporkyne uskutočnené v platnej procesnej forme.

V prípade uznania nároku súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Súd sa obmedzí iba na konštatovanie, že odporca uznal nárok uplatnený žalobou a v nadväznosti na ust. uvedie iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Predmet konania súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Predmetnú vec v časti uznanej istiny súd rozhodol podľa nasledujúcich hmotnoprávnych ustanovení zákona.

Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy (odkaz na ust. a nasl. ).

Podľa ust. , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa ust. , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa ust. , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.

Podľa ust. , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Zhrnúc vyššie uvedené súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie uplatnenej istiny v celom rozsahu spolu vo výške 1.325,78 EUR.

Navrhovateľka sa domáhala aj priznania poplatkov z omeškania. Poplatok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky v súlade s ust. .

Povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania ako zákonná sankcia za omeškanie vyplýva z ust. , podľa ktorého ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu

za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní po splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Povinnosť nájomcu zaplatiť poplatok z omeškania je aj jedným z prípadov, ktoré predvída ust. , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2009; podľa ust. citovaného nariadenia je výška poplatku z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 EUR za každý i začatý mesiac omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že navrhovateľke vznikol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj nárok na poplatok z omeškania. Obrana odporkyne, že nájomná zmluva nebola uzavretá pred notárom a že poplatok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, je irelevantná. Úroky z omeškania, ako aj poplatok z omeškania predstavujú zákonom ustanovenú sankciu za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu a na jeho uplatnenie nie je potrebná dohoda zmluvných strán. Tento nárok vyplýva totiž priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či zmluvné strany tento nárok do zmluvy zakotvili alebo nie. Taktiež je irelevantné, či zmluva o nájme bola potvrdená alebo uzavretá pred notárom alebo nie. Pre platnosť právnych úkonov tohto charakteru sa takáto forma nevyžaduje.

Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Čo sa týka nájomného, navrhovateľka si uplatňovala poplatok z omeškania zo sumy 730 EUR počnúc od 1.2.2013. Vzhľadom k tomu, že nevedela špecifikovať konkrétne, za ktoré obdobie vznikol tento dlh odporkyne, súd vychádzal z dohody účastníkov konania obsiahnutej v článku V zmluvy o nájme, podľa ktorej bola odporkyňa povinná zaplatiť nájomné vždy k 25.dňu príslušného mesiaca a z posledného mesiaca nájmu, ktorým bol február 2013. Nájomné za posledný mesiac nájmu bolo splatné 25.2.2013. Keďže odporkyňa ho nezaplatila ani do piatich dní, ktoré je potrebné pripočítať podľa ust. , t.j. do 2.3.2013 (mesiac február 2013 mal 28 dní), prvým dňom omeškania je 3.3.2013. Zhrnúc uvedené súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie poplatku z omeškania zo sumy 730 EUR, vo výške ustanovenej v nariadenia vlády č., počnúc od 3.3.2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Čo sa týka nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, navrhovateľka si uplatňovala poplatok z omeškania zo sumy 595,78 EUR počnúc od 1.7.2013. Vyúčtovanie bolo vyhotovené správcom bytu v máji 2013 a odporkyňa sa prípadný nedoplatok v dohode o skončení nájmu zaviazala zaplatiť v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota teda uplynula 30.6.2013 a prvým dňom omeškania je 1.7.2013. Súd preto navrhovateľke priznal poplatok z omeškania v súlade s jej návrhom.

Podľa ust. , a súd konanie zastavil v späťvzatej časti príslušenstva istiny, na základe dispozičného návrhu navrhovateľky.

V súlade s ust. súd určil, že odporkyňa môže uložené plnenie zaplatiť v mesačných splátkach; ich výšku a zročnosť súd určil vo výroku tohto rozsudku. Súd prihliadol nielen na odporkyňou tvrdené majetkové, osobné a sociálne pomery, ale aj na súhlas navrhovateľky, ktorá bola ochotná pristať na splácanie dlhu v splátkach, hoci nie v takej výške, ako to navrhovala odporkyňa. Súd sa stotožnil s dôvodmi, uvádzanými navrhovateľkou a teda, že odporkyňa bola povinná dlh zaplatiť už počas trvania nájmu a to posledné nájomné v mesiaci február 2013 a nedoplatok z vyúčtovania v júli 2014, pričom od uvedenej doby až do rozhodnutia súdu v septembri 2014, teda po dobu vyše jedného roka nezaplatila z dlhu žiadnu čiastku, ani samotnou odporkyňou navrhované splátky vo výške 36 EUR mesačne, čím by prezentovala svoju ochotu dlh splatiť.

Podľa ustanovenia , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením a navrhovateľke, ktorá mala vo veci takmer plný úspech (neúspech mala len v nepatrnej časti návrhu, týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky), priznal plnú náhradu trov proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 80 EUR (podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania, teda zo sumy 1.325,78 EUR), ako aj odmena za zastupovanie navrhovateľky v tomto konaní advokátom.

Trovy právneho zastúpenia súd určil podľa ust. , a vyhl.MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, činí 71,37 EUR. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto úkony: prevzatie a príprava zastúpenia (5.12.2013), písomné podanie vo veci samej na súd - žaloba (30.12.2013) a účasť na pojednávaní konanom dňa 8.9.2014, spolu vo výške 214,11 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv.režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, ktorý v roku 2013 predstavoval sumu 7,81 EUR a patrí za 2 úkony právnej služby a v roku 2014 - 8,04 EUR a patrí za 1 úkon právnej služby. Režijný paušál spolu činí 23,66 EUR. Odmena spolu s režijným paušálom činí 237,77 EUR. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia len vo výške 176,92 EUR, súd mu priznal trovy v uplatnenom rozsahu.

Trovy, ktoré navrhovateľka účelne vynaložila v tomto konaní, sú spolu vo výške 256,92 EUR (súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia).

V súlade s ust. súd uložil odporkyni, aby priznanú náhradu trov zaplatila navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods.1 O.s.p). V takomto prípade možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno podať proti výroku o povinnosti zaplatiť príslušenstvo istiny (poplatok z omeškania), výroku o náhrade trov konania, ako aj proti výroku, ktorým bolo odporkyni povolené vykonať peňažné plnenie v splátkach a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.