Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., F. S. XX, t. č. bytom Z. I. W. H., H., G. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti odporcom: 1/ O. C., nar. XX.X.XXXX a 2/ R. C., rod. S., nar. X.X.XXXX, obaja bytom H., N. XXXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Andreou Čechovičovou, advokátkou, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 28. novembra 2012 č. k. -133, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania vo výške 265,28 €.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a naliehavosťou právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení, i keď svoj záver o ňom explicitne nevyslovil, možno ho však dovodiť z toho, že sa zaoberal vecou samou v merite. Predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu vlastníctva k nehnuteľnostiam posúdil platnosť darovacej zmluvy z 1.8.2001 a dospel k záveru o jej platnosti. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 51 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 35 ods. 1, § 37 ods. 1 a 2, § 41, , § 48 ods. 1 a § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že darovacia zmluva je platná a zaopatrovacia zmluva, ktorá sa nachádza na jednej listine s darovacou zmluvou, je neplatná. Vychádzal z toho, že 1.8.2001 (v znení dodatku zo dňa 13.2.2002) uzavrela navrhovateľka darovaciu zmluvu, ktorou darovala polovicu ňou vlastneného podielu, t. j. 1/4-nu vzhľadom k celku, každému z obdarovaných (Ing. O. C.

- otcovi odporcu 1/ a svokrovi odporkyne 2/ a Ing. M. C.), na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H., v k. ú. H., zapísaných na LV č. XXXX vedeným Správou katastra Trnava ako pozemok parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 870 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XX. Dospel k záveru, že ide o darovaciu zmluvu, čo vyplýva z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“, „darkyňa“ a obdarovaný/í“ sa uvádza v jej označení, v záhlaví, v článku II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a X. zmluvy), ale aj z prejavenej vôle a správania sa jej účastníkov; o tom že by išlo o darovanie nemal pochybnosti. Názor navrhovateľky prezentovaný v návrhu (nie však už v jej samotnej výpovedi!) že malo ísť o zmluvu opatrovaciu, resp. kombinovanú, resp. inú zmluvu, považoval účelovým tvrdením, vykonštruovaným až v súvislosti s podaním návrhu a pre účely jeho zdôvodnenia. O správnosti tejto úvahy svedčí tiež skutočnosť, že od augusta 2001 do októbra

2011 (t. j. viac ako desať rokov) uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili. Dospel k záveru, že medzi navrhovateľkou a Ing. O. C. bola uzavretá darovaciu zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľností (a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti so zmenami vlastníctva). Záväzok Ing. O. C., uvedený v článku IV. darovacej zmluvy, nemohol a nemôže byť platný, nakoľko nie je zrozumiteľný a určitý, nie je vykonateľný (formulácie sú veľmi všeobecné a vágne, nevyplýva z nich konkretizovateľná právna povinnosť pre Ing. O. C.), dokonca toto ujednanie nebolo urobené ani vážne (potvrdila to sama navrhovateľka, keď uviedla že „darovaciu zmluvu považovala len za formálnu, avšak dali do nej klauzulu, že jej syn Ing. O. C. sa o ňu doživotne postará a zaopatrí ju“, „úmyslom uvedeným v darovacej zmluve bolo to, že Ing. O. C. ju dochová a pochová, pričom však navrhovateľka bola ochotná všetky náklady mu hradiť, mala odložené aj financie na pohreb. Pri formulovaní darovacej zmluvy a dohody o opatrovaní nemyslela, že by mohla nastať situácia, že Ing. O. C. zomrel“). Následne dospel k záveru, že článok IV. je oddeliteľnou časťou darovacej zmluvy, jeho neplatnosť nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nakoľko v právnej praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať zmluvy a dohody (resp. ich časti) v platnosti; nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa navrhovateľky a Ing. O. C. (a Ing. M. C.) bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že niektoré dojednanie je neplatné. Dospel k záveru, že išlo o osobný záväzok, nakoľko niet žiadnej opory v zákone ani právnej teórii a praxi, na základe ktorej by sa dalo usudzovať na záväzok vecno právny. Je totiž nemožné, aby Ing. O. C. dokázal splniť po svojej smrti opatrovanie navrhovateľky (čo napríklad v prípade jeho náhlej a okamžitej smrti v prípade úrazu?). Mimo elementárnu logiku a právne princípy považoval, aby nadobúdatelia vlastníctva po Ing. O. C. boli zaťažení - dokonca pod sankciou straty vlastníctva - opatrovaním navrhovateľky (čo napríklad v prípade prevodu nehnuteľností na úplne cudzie tretie osoby?). Keďže 22.3.2009 Ing. O. C. zomrel, záväzok opatrovať navrhovateľku (aj kedy bol platný) zanikol, neprešiel ani na právnych nástupcov Ing. O. C., ani na nadobúdateľov jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý Ing. O. C. predtým získal titulom darovacej zmluvy od navrhovateľky. Posúdil aj hodnotu daru (podiel Ing. O. C.), ktorú zmluvné strany v darovacej zmluve určili na sumu 332.130,- Sk / 11.024,70 €, avšak už 18.10.2011 žiadala navrhovateľka od odporcov zaplatenie sumy 15.452,00 €, a ďalej mesačné plnenie vo výške 542,00 (len pre ilustráciu, ku dňu rozhodnutia súdu by mali odporcovia zaplatiť navrhovateľke sumu 18.070,00 €, čo ďaleko prevyšuje hodnotu daru) - v prípade, ak by takéto plnenie malo byť realizované, by však už nešlo o darovaciu zmluvu (ktorú účastníci bez akýchkoľvek pochýb chceli uzavrieť), ale o zmluvu odplatnú, v ktorej hodnota jednotlivých poskytnutých plnení by bola zrejme nevyvážená. Dospel k záveru že navrhovateľka nemohla platne odstúpiť od zmluvy, nakoľko 1/ ujednanie uvedené v článku IV. darovacej zmluvy nebolo platné, a 2/ aj ak by bolo platné, zaniklo najneskôr smrťou Ing. O. C. (22.3.2009), ale navrhovateľka do 6.6.2011 opatrovanie nepotrebovala, ani od nikoho nevyžadovala. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 142, ods. 1 v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnosťou odporcov a výšku 265,28 € trovami právneho zastúpenia v súlade s § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Pri určení hodnoty za jeden úkon právnej služby vzal do úvahy skutočnosť, že právna zástupkyňa odporcov zastupovala dvoch odporcov (odmenu preto znížil o 50% za každý úkon právnej služby pre každého zo zastupovaných odporcov). Odmenu prisúdil za 4 úkony právnej služby vo výške po 58,69 € (t. j. 50% zo sumy 58,69 € x 2) - spolu 234,76 € spolu s paušálnou náhradou výdavkov 4 x po 7,63 € = 30,52 €. Pri určení výšky odmeny sa nestotožnil s výškou uplatnenou právnou zástupkyňou odporcov v základnej výške 270,54 € (vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom návrhu), nakoľko išlo o návrh na určenie práva, ktorého hodnota sa nedá vyjadriť v peniazoch, pričom nie je možné stotožňovať hodnotu nehnuteľnosti s hodnotou práva, resp. vzťahu, o ktorom bolo súdom rozhodované (aj súdny poplatok bol vyrubený vo výške 99,50 € - za konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi) - preto pri určení základnej výšky odmeny za jeden úkon právnej služby ju stanovil na 1/13-nu výpočtového základu - 58,69 €. Nepriznal odporcom účtované úkony právnej služby vo výške po 270,54 € a paušálnu náhradu výdavkov za dva úkony - prevzatie zastupovania vrátane prvej porady a písomné stanovisko zo dňa 7.11.2011 vykonané JUDr. H. M., nakoľko táto právna zástupkyňa odporcov v konaní vôbec nezastupovala, a úkony boli vykonané pred podaním návrhu na súd, teda nesúvisia priamo so súdnym konaním a jeho trovami (prevzatie zastupovania JUDr. H. M. vôbec nie je datované, písomné stanovisko bolo vypracované 7.11.2011, pričom návrh bol na súd podaný 13.2.2012), a nepriznal tiež účtovaný úkon právnej služby vo výške 270,54 € a paušálnu náhradu výdavkov za úkon právnej služby - vyjadrenie k listu navrhovateľky vykonaný JUDr. V. T., nakoľko úkon bol vykonaný pred podaním návrhu na súd, a teda nesúvisí priamo so súdnym konaním a jeho trovami (vyjadrenie bolo vypracované 3.2.2012, pričom návrh bol na súd podaný 13.2.2012).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle návrhu alebo zrušiť a vec vrátiť uvedenému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnosťou záverov súdu prvého stupňa. Podľa odvolateľky skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá darovacia zmluva spolu so zaopatrovacím záväzkom (ktorý nebol oddelený od darovania), vyplýva priamo z obsahu textu zmluvy. Keďže neplnenie zaopatrovacieho záväzku malo spôsobiť „neplatnosť“ darovania, úmyslom zmluvných strán bola vzájomnosť zaopatrovacieho záväzku s darovaním, t. j. synalagmatická zmluva. Poukázala na vyjadrenie samotných odporcov o tom, že oprávnená osoba prevedie nehnuteľnosti na povinného a ten jej za to poskytne v dojednanom rozsahu opatrovacie služby, čo možno považovať za platné a podstatné jadro zmluvy, z ktorého vyplýva, že zaopatrovacia zmluva je samostatnou zmluvou a nie zaopatrovacím záväzkom darovacej zmluvy. Irelevantným považovala záver súdu o tom, že nikto 10 rokov nespochybnil darovaciu zmluvu, pričom v prípade absolútnej neplatnosti zákon nestanovuje žiadnu premlčaciu dobu. Podľa odvolateľky, mal súd ozrejmiť rozpornosť jej tvrdení. Podľa navrhovateľky, súd posúdil zmluvu v rozpore s jazykovým prejavom, keď zo zmluvy vyplýva jednoznačne prejavená vôľa poskytnúť zaopatrenie ako protiplnenie za prevod (darovanie) nehnuteľností. Uviedla, že nikdy netvrdila, že medzi zmluvnými stranami bolo dojednané zriadenie vecného bremena tzv. vecnoprávneho charakteru. Tzv. zaopatrovací (peňažný) záväzok prešiel na dedičov po Ing. O. C. ako každý iný záväzok poručiteľa, za ktorý zodpovedajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nesprávnym považovala aj záver súdu o zániku záväzku smrťou právneho predchodcu odporcov v zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa zaviazal poskytnúť jej opatrovanie aj po svojej smrti. Podľa navrhovateľky dedičia nadobudli po Ing. O. C. nielen práva ale aj povinnosti, t. j. peňažné plnenie, ktoré smrťou poručiteľa nezaniklo. Poukázala na judikát, z ktorého obsahu vyplýva, že pri posudzovaní v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka vyplýva, že musí ísť o právny úkon obsahovo oddeliteľný, napr. pri kúpe viacero vecí platí, že pokiaľ sa neplatnosť týka len niektorej z vecí, tak je zmluva neplatná i v časti týkajúcej sa zvyšných vecí. Nelogickým je, aby navrhovateľka uzavrela zaopatrovaciu zmluvu do smrti jej syna a nie do jej smrti. K ekonomickej neefektívnosti uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľností je v súčasnosti omnoho vyššia, než v rozhodnej dobe.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.

Navrhovateľka si svojim návrhom, doručeným súdu 13.2.2012, uplatnila právo na určenie, že je podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H., v k. ú. H., zapísaných na LV č. XXXX Správou katastra Trnava ako pozemok parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 870 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XX, v podiele 1/4-na, ktoré sú v čase podania návrhu v podielovom spoluvlastníctve odporcu 1/ v podiele 1/12- ina, a odporcu 1/ a odporkyne 2/ z titulu BSM v podiele 2/12-iny, a náhradu trov konania. Uviedla že bola do 14.2.2002 podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1/2-ica. Dňa 1.8.2001 ako darkyňa uzatvorila darovaciu zmluvu (doplnená a zmenená dodatkom č. 1 uzatvoreným dňa 13.2.2002) - na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech jej dvoch synov

- nebohého Ing. O. C. v podiele 1/4-ina a Ing. M. C. v podiele 1/4-ina k nehnuteľnostiam. Na základe zmluvy sa nebohý Ing. O. C. (v zmysle čl. IV. darovacej zmluvy) zaviazal „pod sankciou neplatnosti čl. II. tejto zmluvy poskytnúť darkyni, mojej matke v prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady." Ing. O. C. (syn navrhovateľky) zomrel, pričom dedičmi po ňom sú jeho manželka I. C., jeho syn O. C. (odporca 1/), a jeho dcéra Ing. G.

C.; títo dedičia v rámci konania o dedičstve nadobudli z darovaných nehnuteľností spolu podiel 1/4-ina (každý v podiele 1/3-ina z 1/4-iny), ktorý pôvodne patril Ing. O. C.. Tým že nadobudli dedičstvo v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vstúpili do všetkých práv a povinností po poručiteľovi Ing. O. C.. Navrhovateľka sa v čase po podpise darovacej zmluvy stala osobou, ktorá vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje opatrovacie služby, bola zaradená do VI. (najvyššieho) stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ ani ďalší dedičia po synovi navrhovateľky nezabezpečovali navrhovateľke opatrovacie služby podľa čl. IV. darovacej zmluvy, vyzvala navrhovateľka všetkých dedičov na poskytnutie tohto plnenia - plnenie dedičia odmietli poskytnúť a ani ho neposkytli; preto listom z 26.1.2012 odstúpila od darovacej zmluvy. V právnom vzťahu navrhovateľky s nebohým Ing. O. C. založeným darovacou zmluvou nešlo o darovanie nehnuteľností, nakoľko ide o plnenie poskytnuté za protiplnenie uvedené v článku IV. darovacej zmluvy, a vzhľadom na absenciu jednej zo základných náležitostí darovacej zmluvy (bezplatnosť), ide o neplatné darovanie medzi navrhovateľkou a Ing. O. C.. V prípade ak by sa Ing. O. C. nezaviazal k protiplneniu, uvedenému v článku IV. darovacej zmluvy, navrhovateľka by na neho predmetné nehnuteľnosti nepreviedla. Skutočnosť že nejde o bezplatný prevod nehnuteľností je v darovacej zmluve vyjadrený dostatočne určite a zrozumiteľne. V prípade, ak by súd posúdil predmetnú zmluvu ako tzv. zaopatrovaciu zmluvu, aj tak je záväzok Ing. O. C. neurčitý a nezrozumiteľný, a teda predmetná darovacia zmluva (v časti prevodu nehnuteľností na nebohého Ing. O. C.) je neplatná. Ak by bol podľa názoru súdu záväzok obdarovaného vyjadrený určite a zrozumiteľne, ide o záväzok podmienený, ktorý spočíva buď v povinnosti osobného poskytovania opatrovacích služieb navrhovateľke nebohým Ing. O. C., alebo v povinnosti zabezpečenia náhradného opatrovania na vlastné náklady v prípade, ak nebohý Ing. O. C. nebude schopný z titulu vis maior (napr. z dôvodu choroby alebo úmrtia) poskytovať opatrovacie služby - tento záväzok nie je osobný a môže ho splniť ktokoľvek, ide o záväzok peňažného charakteru. Keďže zo strany Ing. O. C. išlo o záväzok, ktorý nebol osobný, ale mal majetkovú povahu, jeho smrťou prešiel na jeho dedičov; skutočnosť že tento záväzok má trvať aj po smrti Ing. O. C. vyplýva priamo z výslovného znenia ustanovenia článku IV. darovacej zmluvy, ktorý predpokladá poskytovanie opatrovacích služieb aj po smrti Ing. O. C. - povinnosť poskytovať plnenie by skončilo až úmrtím navrhovateľky, nie jej syna. Ak by tento záväzok mal byť iba osobného charakteru a zaniknúť už smrťou obdarovaného, vzhľadom na úmysel zmluvných strán dojednať trvanie tohto záväzku aj po smrti obdarovaného, ide o neplatné dojednanie, ktoré spôsobuje neplatnosť celého darovania - vzhľadom na povahu právneho úkonu, jeho obsah a okolnosti, za ktorých bol dojednaný, nemožno túto časť záväzku oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu a tvrdiť, že strany mali v úmysle dojednať protiplnenie za darovanie iba počas života obdarovaného (práve naopak, mali v úmysle poskytovať opatrovacie služby počas celého života navrhovateľky). Darovanie nehnuteľností nebohému Ing. O. C. je neplatné, alebo ak je platné, vzhľadom na neposkytnutie plnenia zo strany dedičov, navrhovateľka v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platne odstúpila od darovacej zmluvy, v oboch prípadoch je dôsledkom týchto skutočností to, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností.

Odporcovia uviedli, že medzi navrhovateľkou a otcom odporcu 1/ došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, v rámci ktorej bol zriadený zaopatrovací záväzok. Zmluvne možno totiž dojednať obmedzenie vlastníckeho práva obdobné vecným bremenám tak, že tieto obmedzenia nemajú vecno-právny charakter, medzi ne patria aj tzv. zaopatrovacie zmluvy (ako zmluvy inominátne v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka); bezplatné doživotné doopatrovanie nemožno preto považovať za vecné právo (tak ako vecné bremeno), pretože predstavuje osobný záväzok obdarovaného vo vzťahu k darcovi - vzhľadom na uvedené ide o osobný záväzok obdarovaného, ktorý však jeho smrťou zanikol (§ 579 ods. l Občianskeho zákonníka). Ak si navrhovateľka myslí, že takýto záväzok nie je záväzkom osobným, mala si svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní po poručiteľovi Ing. O. C., čo však neurobila. Zaopatrovací záväzok je neurčitý a nezrozumiteľný, popri darovaní je zriadenie záväzku samostatným právnym úkonom, a jeho prípadná neplatnosť nemôže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy ako celku. Z uvedených dôvodov darovaciu zmluvu treba považovať za platnú bez ohľadu na vyhodnotenie platnosti alebo neplatnosti zaopatrovacieho záväzku, a teda žaloba je nedôvodná.

Navrhovateľka vo vyjadrení z 30.8.2012 uviedla, že zaopatrovací záväzok je vyjadrený tak, že jeho neposkytnutie spôsobuje neplatnosť darovania je zrejmé, že úmyslom zmluvných strán bola vzájomnosť zaopatrovacieho záväzku s darovaním nehnuteľnosti Ing. O. C. - uzatvorená zmluva medzi navrhovateľkou a Ing. O. C. je podľa obsahu synalagmatická zmluva so záväzkom navrhovateľky previesť na otca odporcu 1/ (nebohého Ing. O. C.) nehnuteľnosti na jednej strane, a záväzkom nebohého

Ing. O. C. zaopatriť navrhovateľku na strane druhej. Skutočnosť, že ide o zaopatrovaciu zmluvu, a že vôľou strán bolo uzatvoriť zaopatrovaciu zmluvu (a nie samostatnú darovaciu zmluvu so zaopatrovacím záväzkom, ktorý by bol oddelený) potvrdili aj odporcovia vo svojom vyjadrení (prostredníctvom svojej zástupkyne JUDr. H. M., kde uvádzajú : „Vôľa zmluvných strán totiž jednoznačne smeruje k tomu, že oprávnená osoba prevedie nehnuteľnosti na povinného a ten jej za to bude poskytovať v dojednanom rozsahu opatrovacie služby, čo možno považovať za platné a podstatné jadro zmluvy." Navrhovateľka netvrdí, že medzi stranami darovacej zmluvy bolo dojednané zriadenie vecného bremena tzv. vecno právneho charakteru, zaopatrovací (peňažný) záväzok prešiel na dedičov po Ing. O. C. ako každý iný záväzok poručiteľa, a zodpovedajú za neho podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - dedením nadobúdajú dedičia nielen aktíva po poručiteľovi, ale aj všetky jeho záväzky s výnimkou tých, ktoré zanikajú jeho smrťou. Podľa uzatvorenej zmluvy sa Ing. O. C. zaviazal „poskytnúť darkyni [...] opatrovacie služby v rozsahu a kvalite umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a jej dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady." - z toho je zrejmé, že Ing. O. C. sa zaviazal alternatívne na plnenie osobného charakteru (poskytnutie opatrovacích služieb), a alternatívne pre prípad nemožnosti takéhoto osobného plnenia sa zaviazal zabezpečiť náhradné opatrovanie na vlastné náklady (záväzok peňažného charakteru), nejde teda o záväzok osobnej povahy. Treba vychádzať z § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Keďže peňažné plnenie nemožno považovať za plnenie, ktoré môže vykonať osobne iba poručiteľ, ale ide o plnenie, ktoré môže vykonať ktokoľvek, takéto plnenie smrťou poručiteľa nezaniklo, a prešlo na dedičov poručiteľa; zmluvné strany dokonca v zmluve predvídali smrť Ing. O. C. a pre tento prípad sa dohodli, že sa poskytne plnenie peňažného charakteru. Ďalej uviedla že uplatnenie pohľadávky v dedičskom konaní nemá žiaden vplyv na trvanie či existenciu (zánik) záväzku po poručiteľovi.

Na otázky sudcu právny zástupca navrhovateľky uviedol že navrhovateľka je minimálne od 6.6.2011 odkázaná na starostlivosť (bola zaradená do VI. stupňa odkázanosti na pomoc iných osôb); Ing. O. C. zomrel dňa XX.X.XXXX.

Na pojednávaní 22.10.2012 odporcovia uviedli, že darovacia zmluva je platná aj v časti darovania nehnuteľností Ing. O. C., nakoľko má všetky náležitosti (vymedzenie a dohoda účastníkov, predmet zmluvy, prejav vôle o prijatí daru). Záväzok uvedený v článku IV. zmluvy je záväzkom osobným Ing. O. C., ktorý bol platný len v čase jeho života, pričom pre prípad jeho smrti medzi ním a navrhovateľkou nebola uzavretá žiadna ďalšia dohoda, vec nebola riešená ani formou testamentu zo strany navrhovateľky. Naviac uvedený záväzok nebol presne špecifikovaný, po smrti Ing. O. C. nie je vykonateľný. Ak by išlo o záväzok finančný, resp. vecno-právny, navrhovateľka si ho mala uplatniť ako svoju pohľadávku v dedičskom konaní po Ing. O. C., čo však nespravila, teda dedičia Ing. O. C. neboli zaťažení žiadnymi pasívami. Sankcia neplatnosti uvedená v článku IV. zmluvy sa vzťahovala iba na situáciu, v ktorej by samotný Ing. O. C. počas jeho života opatrovacie služby voči navrhovateľke neplnil. Záväzok Ing. O. C., že sa postará o opatrovanie navrhovateľky aj po svojej smrti je nešpecifikovaný, neurčitý, nevykonateľný, avšak nespôsobuje neplatnosť celej darovacej zmluvy, ale iba tejto jej časti. Navrhovateľka nemala dôvod pre platné odstúpenie od zmluvy.

Na pojednávaní 22.10.2012 navrhovateľka uviedla, že po smrti svojho manžela (s ktorým vlastnili podiel 1/2-ca na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na S. ulici č. XX v H.) v rámci dedičského konania sa vzdala svojho dedičského podielu v prospech synov O. a M., a podiel ktorý jej zostal v rámci vyporiadania BSM následne na to darovacou zmluvou previedla znova na svojich synov O. a M. (čím prestala byť vlastníčkou akéhokoľvek podielu na nehnuteľnosti). Uvedenú darovaciu zmluvu považovala len za formálnu, avšak dali do nej klauzulu, že jej syn Ing. O. C. sa o ňu doživotne postará a zaopatrí ju, nakoľko spolu 20 rokov žili v dome na N., resp. na S. ulici; voči synovi O. táto povinnosť bola zriadená preto, lebo ešte ako malému mu zadovážili pozemok a následne dom, bývali vyše 20 rokov v tesnom susedstve, a preto on mal najlepšie podmienky na to, aby ju opatroval a zaopatril. Pomoc zo strany nebohého syna Ing. O. C. a jeho manželky fungovala (varili pre ňu obedy, za ktoré však navrhovateľka dobrovoľne platila 40,00 € mesačne), táto pomoc navrhovateľke postačovala, za života Ing. O. C. bolo všetko v poriadku. Po jeho smrti vznikli spory medzi odporcom 1/ a Ing. M. C. ohľadom odkúpenia malej

časti nehnuteľnosti, a následne sa odporca 1/ so svojou rodinou prestal o navrhovateľku starať, situácia sa úplne zmenila. Navrhovateľka uviedla, že úmyslom uvedeným v darovacej zmluve bolo to, že Ing. O. C. ju dochová a pochová, pričom však bola ochotná všetky náklady mu hradiť, mala odložené aj financie na pohreb. Pri formulovaní darovacej zmluvy a dohody o opatrovaní nemyslela, že by mohla nastať situácia, že Ing. O. C. zomrel - klauzula o prípade smrti bola do zmluvy včlenená pre prípad náhody, bolo to dojednanie vyslovene medzi navrhovateľkou a nebohým Ing. O. C..

Odporca 1/ uviedol, že starostlivosť o navrhovateľku vykonávali aj po smrti otca Ing. O. C., avšak po spore I. C. (matka odporcu 1/) a Ing. M. C. sa o navrhovateľku starať prestali (9.7.2009). Na pojednávaní 22.10.2012 odporkyňa 2/ uviedla, že do rodiny Ing. O. C. začala chodiť v roku 2009, starostlivosť o navrhovateľku bola zabezpečovaná zo stany I. C., a to formou varenia obedov (varili sa kompletné jedlá, v sobotu, v nedeľu a cez sviatky obedovala navrhovateľka u I. C.). Po nezhodách medzi I. C. a Ing. M. C. (ktorý ako protihodnotu za kúsok chodníka chcel na seba prepísať 1/4-nu podielu na S. ulici, čo bolo neadekvátne) Ing. M. C. oddelil oba domy - odporcovia sa k navrhovateľke cez záhrady nemohli dostať, starostlivosť preto bola obmedzená.

Na pojednávaní 28.11.2012 svedok Ing. M. C. uviedol, že spolu s bratom (Ing. O. C.) ako obdarovaní uzatvorili s matkou (navrhovateľka) ako darkyňou darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, pričom v tejto darovacej zmluve sa výlučne Ing. O. C. zaviazal k zabezpečeniu opatrovania pre navrhovateľku, platnosť tejto zmluvy navrhovateľka viazala na zabezpečenie opatery zo strany Ing. O. C. z dôvodu, že svedok v tom čase bol dlhodobo v zahraničí (tzn. opatrovateľskú službu nemohol zabezpečovať). Do úmrtia Ing. O. C. (XX.X.XXXX) navrhovateľka nepotrebovala žiadnu pomoc ani opateru, bola plne mobilná - krátko po úmrtí Ing. O. C. (asi dva mesiace) sa stav navrhovateľky zhoršil; v tom čase zabezpečovala opateru pre ňu hlavne vo forme varenia manželka Ing. O. C.. Asi tri až štyri mesiace po smrti Ing. O. C. svedok sa s manželkou Ing. O. C. nezhodli, a vtedy ona vyhlásila že opateru pre navrhovateľku prestane zabezpečovať, aj tak spravila. Takisto žiaden iný potomok Ing. O. C. v prospech navrhovateľky opateru nezabezpečoval. Ďalším dôvodom, pre ktorý z darovacej zmluvy bol zaviazaný opatrovať navrhovateľku iba Ing. O. C. je skutočnosť, že dovtedy obýval nehnuteľnosť, ktorá bola v tesnej blízkosti domu navrhovateľky - jednalo sa o jeho morálny záväzok a o zabezpečenie starostlivosti o navrhovateľku. Svedok uviedol že zo strany navrhovateľky s ním bola uzavretá darovacia zmluva, s Ing. O. C. bola uzavretá tá istá zmluva, ktorá však mala charakter zaopatrovacej zmluvy. Morálny záväzok zaopatriť navrhovateľku mali i potomkovia Ing. O. C., nakoľko dostali nehnuteľnosť a finančné prostriedky na rekonštrukciu od navrhovateľky a jej manžela.

Na pojednávaní 28.11.2012 svedkyňa I. C. uviedla, že nebola prítomná keď uzatvoril Ing. O. C. (jej manžel) a jeho brat s navrhovateľkou darovaciu zmluvu, nevie nič o ujednaní, podľa ktorého mala byť zabezpečená starostlivosť o navrhovateľku, nikdy o tom nehovoril ani nebohý Ing. O. C.. Navrhovateľka bola koncom roku 2008 v nemocnici, v tom čase jej začala svedkyňa variť stravu na celý deň, následne

- keď sa navrhovateľka vrátila z nemocnice - požiadala svedkyňu aby jej varila aj naďalej - pri tejto žiadosti sa neodvolala, ani nespomenula, že by existovalo nejaké ujednanie v darovacej zmluve. Stravu svedkyňa pre navrhovateľku zabezpečovala do júla 2009 - po nezhodách s bratom Ing. O. C. svedkyňa prestala variť pre navrhovateľku (celá situácia jej bola nepríjemná, prišlo jej ľúto správanie sa navrhovateľky a Ing. M. C.), v starostlivosti o navrhovateľku ďalej nepokračovala, ani nikto z potomkov. Prvýkrát o podmienke ohľadom starostlivosti o navrhovateľku sa dozvedeli až z listu, ktorý im zaslal advokát navrhovateľky, k obnoveniu poskytovania starostlivosti však už neprišlo. Navrhovateľka ani svedkyňu ani nikoho z jej rodinných príslušníkov nepožiadala osobne o zabezpečovanie starostlivosti.

Navrhovateľka (ako darkyňa) uzavrela so svojimi synmi Ing. O. C. a Ing. M. C. (ako obdarovaní) dňa 1.8.2001 darovaciu zmluvu (v znení dodatku zo dňa 13.2.2002), ktorou navrhovateľka darovala polovicu ňou vlastneného podielu, t. j. 1/4-nu vzhľadom k celku, každému z obdarovaných, na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese H., v obci H., v k. ú. H., zapísaných na LV č. XXXX, vedeným Správou katastra Trnava ako pozemok parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 870 m2 a stavba

- rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XX; právne účinky vkladu nastali dňom 14.2.2002.

Podľa článku II. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Ja, V. C., darujem týmto môjmu synovi Ing. O. C. 1/2 z vlastneného podielu na nehnuteľnostiach, t j. 1/4 z celku nehnuteľností...“

Podľa článku IV. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Ja, Ing. O. C., nehnuteľnosti ... od mojej matky ako dar s vďakou prijímam do spoločného vlastníctva s mojím bratom Ing. M. C. a zaväzujem sa pod sankciou neplatnosti čl. II tejto zmluvy poskytnúť darkyni, mojej matke v prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a jej dôstojný skon. V prípade, že sám nebudem schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zaväzujem sa zabezpečiť náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady.“

Podľa článku VI. Darovacej zmluvy zo dňa 1.8.2001 v znení dodatku zo dňa 13.2.2002 „Celková hodnota daru ... predstavuje sumu 664.260,- Sk, teda jednotlivé podiely predstavujú sumu 332.130,-Sk...“

Dňa 22.3.2009 Ing. O. C. zomrel.

Vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorí boli zapísaní na LV v čase podania návrhu boli odporca 1/ a odporkyňa 2/ titulom BSM v podiele 4/12-ny, odporca 1/ v podiele 2/12-ny a Z. C. v podiele 6/12- in vzhľadom k celku. Odporcovia svoje podiely v celkovej časti 1/2-ca previedli darovacou zmluvou zo 7.5.2012 na O. S. (vklad bol povolený, a jeho právne účinky nastali 7.6.2012); navrhovateľka požiadala 14.2.2012 v zmysle § 44a Občianskeho súdneho poriadku Správu katastra Trnava o zápis poznámky (bola zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. H.).

Dňa 6.6.2011 Trnavský samosprávny kraj Rozhodnutím č. 5343/2011/OSOCP-004/Sa rozhodol, že navrhovateľka je odkázaná na sociálnu službu v domove sociálnych služieb.

Právni nástupcovia Ing. O. C. vo vlastníctve jeho podielu z titulu darovacej zmluvy opatrovacie služby pre navrhovateľku nezabezpečovali.

Dňa 18.10.2011 (následne listom zo dňa 13.1.2012) navrhovateľka (cestou svojho právneho zástupcu) požiadala odporcov na zaplatenie sumy 15.452,00 € z dôvodu záväzku nebohého Ing. O. C. (ako právneho predchodcu vo vlastníctve) uvedeného v darovacej zmluve. Listom zo dňa 26.1.2012 navrhovateľka oznámila odporcom odstúpenie od darovacej zmluvy z dôvodu neplnenia článku IV.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec bezodplatne a dobrovoľne (t. j. bez toho aby na to mal právnu povinnosť) a obdarovaný dar prijíma; darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pojmovým znakom darovacej zmluvy predmet darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Podmienka bezodplatnosti znamená, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi protihodnotu (za darovanú hodnotu nemá darca dostať protiplnenie, ktoré by malo majetkovú hodnotu); darovacia zmluva má preto povahu jednostranne zaväzujúcej zmluvy (je teda neprípustná darovacia zmluva ktorá je podmienená poskytnutím odplaty alebo protiplnenia od obdarovaného - donatio remuneratoria).

Zásada zmluvnej autonómie znamená, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise

- ide o nepomenovanú zmluvu (contractus innominatus); jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti. Pre právne vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (zmluvného dojednania), teda ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán.

Základným pojmovým prvkom právneho úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností - vôľa a jej prejav predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu. Ďalším pojmovým znakom právneho úkonu je to, aby prejavená vôľa smerovala k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ak potom určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde o právny úkon a nevznikajú právne následky (tzv. non negotium). Neplatnosť právneho úkonu môže nastať napr. pre vady vôle alebo jej prejavu. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje, preto je potrebné aby prejav vôle bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. Pri výklade právneho úkonu je najdôležitejšie zistiť skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade pochybností sa právny úkon má vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius valeat actus quam pereat). Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom následkom právneho úkonu ktorý nespĺňa uvedené predpoklady je jeho (absolútna) neplatnosť. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu - vôľa ktorá nie je vážna nemôže byť základom právneho úkonu, preto ide v takomto prípade o absolútne neplatný právny úkon. Ak neplatnosťou je zasiahnutá časť právneho úkonu, právo vychádza zo zásady, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari) - ak sa teda dôvod

neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatnou je len táto časť právneho úkonu (po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu právne obstáť, a zostať tak v platnosti).

Zrušenie uzavretej zmluvy možno (okrem prípadu dohody zmluvných strán) dosiahnuť len vo výnimočných prípadoch, len za podmienok uvedených v zákone, a to v prípade spotrebiteľských zmlúv, omeškania dlžníka s plnením dlhu, zmarenia voľby spôsobu splnenia záväzku, kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo, nájomnej zmluvy, zmluvy o nájme bytu, zmluvy o obstaraní veci, zmluvy o obstaraní zájazdu, zmluvy o ubytovaní a poistnej zmluvy.

Smrťou dlžníka povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu spravidla nezaniká - zanikajú však tie povinnosti, ktorých predmetom bolo plnenie ktoré mal osobne vykonať samotný dlžník (osobnú viazanosť môžu ustanoviť účastníci záväzkového vzťahu a môže vyplývať tiež z povahy alebo účelu záväzku); smrťou povinnej osoby zaniká napr. jej povinnosť poskytovať výživné.

Správne súd prvého stupňa skúmal v prípade určenia vlastníctva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam predbežnou otázkou platnosť darovacej zmluvy, ktorej súčasťou bol aj zaopatrovací záväzok, pretože na základe uvedenej zmluvy, ktorej platnosť navrhovateľka namietala, resp. od ktorej (zrejme považujúc ju platnou) odstúpila, prišlo k prevodu vlastníctva z navrhovateľky na jej syna Ing. O. C., ktorého sú odporcovia 1/ a 2/ právnymi nástupcami.

Súd prvého stupňa správne darovaciu zmluvu z 1.8.2001 (v znení dodatku z 13.2.2002) považoval darovacou zmluvou vychádzajúc z celého textu zmluvy (pojem „darovacia zmluva“, „darkyňa“ a obdarovaný/í“ sa uvádza v jej označení, v záhlaví, v článku II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a X. zmluvy), ale aj z prejavenej vôle a správania sa jej účastníkov. Názor navrhovateľky prezentovaný v návrhu (nie však už v jej samotnej výpovedi), že išlo o zmluvu opatrovaciu, resp. kombinovanú, resp. inú zmluvu správne považoval súd prvého stupňa za účelové tvrdenie, vykonštruované až v súvislosti s podaním návrhu a pre účely jeho zdôvodnenia. O správnosti tejto úvahy svedčí tiež skutočnosť, že od augusta 2001 do októbra 2011 (t.j. viac ako desať rokov) uvedenú darovaciu zmluvu nik z jej účastníkov, ani žiadna iná tretia osoba nespochybnili. Správnym je tvrdenie navrhovateľky, že uvedená doba nie je rozhodujúcou pre namietanie absolútnej neplatnosti zmluvy. Uvedené obdobie však je významným len z hľadiska správania sa účastníkov zmluvy. Správnym je preto záver, že medzi navrhovateľkou a Ing. O. C. bola uzavretá darovaciu zmluva, ktorá mala všetky potrebné náležitosti, bola platná a účinná, na jej základe príslušný orgán vykonal zápis do katastra nehnuteľností (a neskôr aj ďalšie zápisy v súvislosti so zmenami vlastníctva).

Je pravdou, že v článku IV. darovacej zmluvy Ing. O. C. (okrem toho že deklaroval prijatie daru) sa zaviazal „pod sankciou neplatnosti článku II. zmluvy“ poskytnúť darkyni v prípade jej nevládnosti opatrovacie služby v rozsahu a kvalite, umožňujúcej jej doterajšiu životnú úroveň a dôstojný skon, a pre prípad, ak sám nebude schopný z titulu vis major (nemoc, úmrtie a pod.) opatrovacie služby poskytovať, zabezpečí náhradné opatrovanie v rovnakom rozsahu a kvalite na vlastné náklady. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal, či uvedené ustanovenie je platné alebo nie, či prípadne spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy ako celku, či toto ujednanie mohlo trvať aj po smrti Ing. O. C. (či teda malo byť zaväzujúce aj pre ďalších vlastníkov časti nehnuteľnosti ktorú nadobudol Ing. O. C. od navrhovateľky), a napokon či navrhovateľka mala na základe tohto ujednania právo od zmluvy odstúpiť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, záväzok Ing. O. C. uvedený v článku IV. darovacej zmluvy nemohol a nemôže byť platný, nakoľko nie je zrozumiteľný a určitý, nie je vykonateľný (formulácie sú veľmi všeobecné a vágne, nevyplýva z nich konkretizovateľná právna povinnosť pre Ing. O. C.), toto ujednanie nebolo urobené ani vážne (potvrdila to sama navrhovateľka, keď uviedla že „darovaciu zmluvu považovala len za formálnu, avšak dali do nej klauzulu, že jej syn Ing. O. C. sa o ňu doživotne postará a zaopatrí ju“, „úmyslom uvedeným v darovacej zmluve bolo to, že Ing. O. C. ju dochová a pochová, pričom však navrhovateľka bola ochotná všetky náklady mu hradiť, mala odložené aj financie na pohreb.

Pri formulovaní darovacej zmluvy a dohody o opatrovaní nemyslela, že by mohla nastať situácia, že Ing. O. C. zomrel“).

Následne (po tom ako dospel k názoru, že časť dojednania obsiahnutá v článku IV. darovacej zmluvy ohľadom „opatrovacieho záväzku“ nie je platná) sa správne zaoberal súd prvého stupňa otázkou platnosti darovacej zmluvy ako celku, a správne dospel k záveru, že článok IV. je oddeliteľnou časťou darovacej zmluvy, jeho neplatnosť nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, nakoľko v právnej praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to len sčasti možné, majú ostávať zmluvy a dohody (resp. ich časti) v platnosti; nebolo by správne, aby jednoznačne a zrozumiteľne prejavená vôľa navrhovateľky a Ing. O. C. (a Ing. M. C.) bola vyhlásená v celosti za neplatnú len z dôvodu, že niektoré dojednanie je neplatné.

Súd prvého stupňa sa nadbytočne zaoberal charakterom záväzku uzavretého medzi navrhovateľkou a Ing. O. C. v darovacej zmluve a odstúpením navrhovateľky od darovacej zmluvy na základe neplnenia neplatného záväzku, ktoré závery nemajú vplyv na rozhodnutie v danej veci vzhľadom k neplatnosti záväzku v čl. IV. Darovacej zmluvy.

Odvolací súd postupujúc podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti a tiež vo výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a prisúdil úspešným odporcom náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.