Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-31-2014.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 925 922, zastúpený Advokátskou kanceláriou Guniš & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klincová č. 37/B, IČO: 36 862 657, proti odporcovi: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., Y. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová č. 2, v konaní o zaplatenie 139,55 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 139,55 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom, spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. dňa 1.11.2007 Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení č. 80050524, na základe ktorej sa Telefónica Slovakia, s.r.o. zaviazala pre odporcu poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporca neuhradil sumu 139,55 eur vyúčtovanú faktúrou č. 1000784023 splatnou dňa 11.7.2008, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2012 postúpila spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. ako postupca svoju pohľadávku s príslušenstvom voči odporcovi na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavuje pohľadávka sumu vo výške 139,55 eur.
Dňa 23.12.2013 oznámil vstup do konania na strane odporcu vedľajší účastník - OZ právna pomoc spotrebiteľom.
Pojednávania konaného dňa 8.9.2014 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Pojednávania sa nezúčastnil ani vedľajší účastník (ani jeho právny zástupca), ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 8.9.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to Návrhom na vydanie platobného rozkazu, Žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, Faktúrou za poskytnuté služby, Oznámením o odstúpení od zmluvy, Oznámením o postúpení pohľadávok, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Všeobecnými poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, spol. Telefónica Slovakia, s.r.o., uzatvoril dňa 1.11.2007 s odporcom Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení č. 80050524 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby - mesačný program Pre mňa 70. Odporca sa v zmluve zaviazal užívať uvedený mesačný program po dobu 12 mesiacov. Dňa 26.6.2008 vystavil právny predchodca odporcovi faktúru za poskytnuté služby za zúčtovacie obdobie od 22.5.2008 do 21.6.2008 vo výške 4.203,90 Sk, t.j. 139,55 eur, splatnú dňa 11.7.2008.
Odporca pred súdom uviedol, že žalovanú sumu právnemu predchodcovi žalobcu uhradil, avšak doklad o úhrade nepredložil a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, musel sa súd zaoberať i touto námietkou.
Na základe vykonaného dokazovania a s použitím citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. V danom prípade bolo nesporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola dňa 1.11.2007 uzatvorená Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve. Dňa 26.6.2008 vystavil právny predchodca odporcovi faktúru za poskytnuté služby za zúčtovacie obdobie od 22.5.2008 do 21.6.2008 vo výške 4.203,90 Sk, t.j. 139,55 eur, splatnú dňa 11.7.2008. Právo navrhovateľa, resp.
jeho právneho predchodcu na uplatnenie žalovanej sumy vzniklo prvý krát dňa 12.7.2008, t.j. dňom nasledujúcim po neuhradení faktúry splatnej dňa 11.7.2008 a teda porušením povinností zo strany odporcu, a jeho nárok sa premlčal najneskôr dňa 12.7.2011. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ až dňa 24.10.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd nemohol premlčané právo navrhovateľovi priznať, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi súd nepriznal voči navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom náhradu trov konania a to práve v zmysle citovaného ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Právo dať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom patrí medzi základné práva garantované Ústavou SR. Preto nikomu nemožno brániť v tom, aby bol v konaní právne zastúpený kvalifikovaným advokátom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnú moc na zastupovanie v konaní pred súdom si musí byť vedomý rizika, že mu v konaní právo na náhradu trov konania nemusí vzniknúť alebo mu náhrada trov konania nebude priznaná z rôznych zákonom prípustných dôvodov. Teda právo dať sa zastúpiť advokátom a právo na náhradu trov konania nie sú nerozlučne späté. Pri priznaní či nepriznaní náhrady trov konania je potrebné prihliadať nielen na procesnú úspešnosť v spore, ale aj na účelnosť vynaložených trov. A práve skutočnosť, že súd v danom prípade považoval trovy vedľajšieho účastníka konania za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne viedla súd k rozhodnutiu nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia.
Voči inštitútu vedľajšieho účastníka ako takému v jednotlivom prípade, či už sa jedná o jeho účasť v konaní alebo zastúpenie advokátom a uplatnenie náhrady trov konania nemožno mať zásadnej výhrady. Tento prípad však je potrebné vnímať v kontexte ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konania) je príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne a to bez akejkoľvek nadväznosti na osobu odporcu ako spotrebiteľa, kde na strane navrhovateľa vystupuje obmedzený okruh subjektov (EOS KSI Slovensko, s.r.o., Orange Slovensko, a.s.). Na mieste je poukázať i na spôsob vstupu vedľajšieho účastníka do týchto konaní uskutočnený neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa navrhovateľa, že sa jedná o spotrebiteľský spor, neraz aj do už právoplatne skončených sporov. Neznalosť predmetu konania neumožňuje chápať záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, ak nemá základnú vedomosť o tom, aké právo a právo koho má ako subjekt na to zriadený chrániť. Navyše obrana odporcov v jednotlivých konaniach spočíva v paušálnej námietke premlčania nároku navrhovateľa bez akejkoľvek nadväznosti na postoj odporcu k plneniu prípadne premlčaného dlhu predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto neadresne, bez akejkoľvek špecifikácie konkrétneho prípadu, poukazuje na spotrebiteľský charakter veci s potrebou skúmania existencie neprijateľnej podmienky. Vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť, okrem toho je v každom konaní zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia.
Navyše súd podotýka, že vedľajší účastník konania je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, čo zakladá predpoklad aktívnej pomoci a činnosti samotného takého združenia a nie len činnosť, ktorá spočíva v tom, že združenie sa dá zastúpiť advokátom. Združenia na ochranu spotrebiteľa navyše
podľa ust. § 25 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa, majú možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva spravodlivosti SR. Preto ak sa združenie z vlastnej iniciatívy rozhodne uprednostniť na zastupovanie advokáta, súd má za to, že v takomto prípade musí znášať jeho trovy z vlastných prostriedkov. Právne zastupovanie advokátom by bolo odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo samozrejme nie je prípad vznesenia námietky premlčania. V tomto prípade konanie združenia vzbudzuje dojem účelovosti takého konania, ktoré spočíva len vo vstupe do konania spolu so splnomocneným advokátom za účelom dosiahnutia odmeny.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.