Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-565-2007.pdf
PDF · 81.97 KB
No categories available
17Er/565/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO 00151866, Kollárova 31, Trnava, proti povinnému: C. V., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, o vymoženie 16,60 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.2.2013 sp. zn. 17Er/565/2007, takto
rozhodol:
Povinný C. V. je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 23,90 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*047310 zo dňa 11.4.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ODI OR PZ v Trnave č. AA 696230 zo dňa 5.7.2004.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.2.2013 sp. zn. 17Er/565/2007 súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 23,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Dňa 4.4.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie oprávneného proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, konkrétne proti výroku o náhrade trov konania. Oprávnený v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu v časti trov bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že podal včas návrh na vykonanie exekúcie a neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V zmysle poslednej vety vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie v časti výroku II. o náhrade trov zrušené.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd po preskúmaní podaného odvolania dospel k záveru, že bolo podané dôvodne. V zrušenom uznesení o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie súd rozhodol na základe § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Použitie tohto ustanovenia zákona prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky. Totiž, pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného preto súd v zmysle § 197 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinným od 1.1.2009 rozhodol o povinnosti povinného uhradiť trovy súdneho exekútora.
Súdny exekútor si vyčíslil hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92 eur (135 min., 3 hodiny, zač. hod. á 6,64 EUR), odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 9,96 eur, náhradu za hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky v sume 3,99 eur, náhradu za stratu času v sume 5,28 eur + DPH.
Súd po preskúmaní a kontrole úkonov z exekučného spisu priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky, a to vo výške 13,28 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (100 minút, t.j. 2 začaté hodiny po
6,64 eur vychádzajúc z nasledovných časových špecifikácií: 15 min. zápis poverenia do PC, 15 min. vydanie žiadosti o udelenie poverenia, 15 min. zisťovanie nehnuteľnosti - GKÚ, 60 min. vyčíslenie trov exekučného konania).
Nakoľko predmetom exekučného konania je pohľadávka vo výške 16,60 EUR, súd považuje za neúčelné a nadbytočné, vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Z exekučného spisu nevyplýva, že by súdny exekútor vykonal aj ďalšie úkony za účelom zistenia ďalšieho majetku povinného. Vzhľadom na uvedené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za vypracovanie a vydanie upovedomenia predajom nehnuteľnosti 20 min. Zároveň súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za vrátenie poverenia 15 min., nakoľko nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 eur, vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (2 úkony po 3,32 eur - konkrétne: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - GKÚ 1x). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vydanie upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti vo výške 3,32 eur, nakoľko tento úkon považuje za neúčelný a nadbytočný.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné vo výške 3,99 eur, vzhľadom na to, že tieto výdavky boli vynaložené v súvislosti s úkonom, ktorý je podľa názoru súdu neúčelný a nadbytočný.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 5,28 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhrada za stratu času len v jednom exekučnom konaní. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nemá preukázané, že tento úkon (doručenie) bol skutočne realizovaný. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko, tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Súdny exekútor si k trovám exekučného konania pripočítal 20% DPH odkazujúc na § 196 Exekučného poriadku.
V zmysle novely § 196 Exekučného poriadku 348/2011 Z.z. účinnej od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky o DPH vo výške 20% zo sumy 19,92 EUR v celkovej sume 3,98 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej výške 23,90 eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.