Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/484/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom v Českej republike, Praha 3, K Červenému dvoru 3269/25a (Nagano Office Center) zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti odporkyni: A. L., K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. P. XX o zaplatenie sumy 1.795,53 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.795,53 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne:

- zo sumy 1.835,53 Eur od 14.03.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 1.289,45 Eur,

- zo sumy 1.795,53 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne:

- zo sumy 1.835,53 Eur od 15.06.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 56,88 Eur,

- zo sumy 1.795,53 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 6,12 Eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur na účet zástupcu navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s. a v časti týkajúcej sa zaplateného súdneho poplatku vo výške 107,50 Eur na účet navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 18.03.2013, ktorý bol na súd doručený dňa 28.03.2013, si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni pohľadávku vo výške 1.795,53 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.835,53 Eur od 14.03.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 1.289,45 Eur a zo sumy 1.795,53 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.835,53 Eur od 15.06.2010 do 19.12.2010, čo predstavuje sumu 56,88 Eur a zo sumy 1.795,53 Eur od 20.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 6,12 Eur a náhradu trov konania. Navrhovateľ si svoje nároky vyplývajúce zo zmenky uplatnil na súde ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie (konkrétne v Českej republike) vo forme vyplneného vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.. Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil príslušnosť Okresného

súdu Rimavská Sobota na prejednanie a rozhodnutie danej veci (ako cezhraničného sporu) od bydliska odporkyne na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 21.09.2009, pričom text zmenky obsahuje záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu vo výške 1.835,53 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 14.03.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvého zmenkového veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že prvý zmenkový veriteľ predložil zmenku k zaplateniu, pričom odporkyňa ako vystaviteľ zmenky doposiaľ uhradila na zmenkovú sumu len 40,- Eur, zmenkový úrok neuhradila vôbec. Keďže zmenka je opatrená doložkou "bez protestu," pôvodný zmenkový veriteľ nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil prvopis zmenky.

V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo odporkyni dňa 03.06.2014 doručené tlačivo C ("Tlačivo na odpoveď") spolu s návrhom, prílohami a fotokópiou zmenky. Odporkyňa vyplnené tlačivo C nedoručila na súd, a taktiež sa k predmetnému návrhu žiadnym iným spôsobom nevyjadrila, aj hoci bola poučená, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neoznámi svoju odpoveď súdu, vo veci sa vydá rozsudok. Súd poznamenáva, že uvedená lehota je určená v článku 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007.

3

Podľa § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke k bodu 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 08.09.2014 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd

alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

4

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky, b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9, alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky voči odporkyni vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia. Predmetnú zmenku vystavila odporkyňa dňa 21.09.2009 v Bátke ako vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.835,53 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 14.03.2010. Zmenka bola odporkyňou vystavená ako vistazmenka s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia "a súčasne s doložkou "bez protestu". Za miesto platenia bolo určené sídlo prvého zmenkového veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že prvý zmenkový veriteľ indosoval zmenku na rad navrhovateľa. Odporkyňa v súvislosti so svojím zmenkovým záväzkom uhradila len sumu 40,- Eur, a preto si navrhovateľ uplatnil voči nej nárok nielen na zaplatenie zostatku zmenkovej sumy a celého zmenkového úroku, ale aj nárok na zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

5

Odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C nedoručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa ani iným spôsobom nevyjadrila, pričom v konaní ostala až do rozhodnutia súdu nečinná.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje na základe predloženej zmenky, súd skúmal, či predmetná zmenka spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom, pričom majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. (ďalej len "ZŠZ").

Podľa článku I, § 75 ZŠZ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 ZŠZ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 ZŠZ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

6

Podľa článku I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 ZŠZ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 ZŠZ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety ZŠZ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 ZŠZ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporkyne zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia.

7

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporkyni, a ktorej fotokópia je založená v súdnom spise, a zistil, že zmenka je podpísaná odporkyňou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporkyne ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť.

Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporkyne ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporkyňa sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stala priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporkyne z nej je teda nesporný.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je dôvodný v plnom rozsahu, preto súd jeho návrhu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva za súdny poplatok vo výške 107,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur, a nie vo výške 276,74 Eur v akej si ich uplatnil zástupca navrhovateľa. Súd pre úplnosť dodáva, že správne mali byť trovy právneho zastúpenia vyčíslené vo výške 213,94 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, a písomné podanie na súd - návrh) po 81,33 Eur, dvoch režijných paušálov po 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %. Keďže si zástupca navrhovateľa trovy právneho zastúpenia uplatnil vo vyššej sume akoby mu správne patrili, súd mu ich priznal v správnej výške.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

8

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.