Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/ X, občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa detí rodičov D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, občan SR a P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom XXX XX Q. K., ul. A. XXXX/X, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra- Chrenová, občianka SR, v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí podaním doručeným súdu dňa 12.03.2014 a spresneným podaním doručeným súdu dňa 14.05.2014 žiadala, aby jej súd znížil výživne pre obe maloleté detí na sumu 30 % zo sumy životného minima z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody.

Uznesením č.k. -13 zo dňa 20.05.2014 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

Uznesením č.k. -14 zo dňa 20.05.2014 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi zaslal návrh.

Otec mal. detí vo svojom písomnom stanovisku uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, ďalej poukázal na svoje osobné majetkové a zárobkové pomery ako aj na skutočnosť, že matka na výživu detí ničím neprispieva a on aby mohol zabezpečiť výživu detí bol nútený si požičiavať.

Pojednávania sa matka mal. detí nezúčastnila, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnila, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomností. .

Na otec na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, zdôraznil, že pokiaľ by bolo návrhu vyhovené s deťmi by nevyžil, taktiež by to bolo nemorálne, keďže matka tým, že neplatila výživné deťom si sama zapríčinila, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej uviedol, že od poslednej úpravy výživného - október 2013

- na jeho pomeroch a pomeroch mal. detí nedošlo k podstatnej zmene.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol návrh matky zamietnuť, keďže nie je v záujme mal. detí, poukázala na skutočnosť, že otec má nízky príjem do súdom stanoveného výživného zo strany matky je mu vyplácané náhradné výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal. detí, oboznámením sa obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. a na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -63 zo dňa 03.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2013 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, mal. V. a mal. D. boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. V. sumou 50 eur mesačne a na výživu mal. D. sumou 50 eur mesačne, styk matky s maloletými deťmi nebol upravený.

V tom čase mal. V. mala 11 rokov bola žiačkou 6. Ročníka základnej školy, mal. D. mal 10 rokov a navštevoval 4. Ročník základnej školy, trpel epilepsiou. Otec pracoval vo firme Eurotechnik ako strojný zámočník s príjmom cca 430 eur mesačne, spolu s mal. deťmi obýval 3-izbový byt za ktorý mesačne platil 150 eur. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX. Matka ako to vyplýva z odôvodnenia rozvodového rozsudku žila v Českej republike bola nezamestnaná, evidovaná úradom práce v Jindřichově Hradnci, žiadne dávky nepoberala, občas si chodila privyrábať, v zime nemala žiaden príjem, v lete chodila napr. na čučoriedky, ktoré predávala.

V súčasnosti je mal. V. žiačkou 7. ročníka základnej školy, mal. D. žiakom 5. ročníka základnej školy, naďalej užíva lieky na epilepsiu.

Otec pracuje u rovnakého zamestnávateľa s príjmom cca 445,- eur, poberá rodinné prídavky v sume 47,04 eur. Spolu s mal. deťmi, priateľkou L. B. a ich spoločnou dcérou L. obýva rovnaký 3- izbový byt. Náklady na bývanie činí suma 150 eur mesačne - inkaso, 160 eur štvrťročná platba za plyn a v mesiaci jún uhradil nedoplatok za byt v sume 279,41 eur. Priateľka je na rodičovskom príspevku.

Matka bola trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. Zn. zo dňa27.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2013 uznaná vinnou z prečinu zanedbávania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/c/ Tr. Zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že ako matka detí L. D., M. D., V. D. a D. D. od 15.1.2012 do 27.08.2013 ničím neprispievala na ich výživu, tejto povinnosti sa úmyselne vyhýbala, hoci mala finančné prostriedky a mohla prispievať aspoň .pomernou čiastkou, pričom sa skutku dopustila napriek tomu, že právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. z 07.11.2012, bola odsúdená za prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. Zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Do výkonu trestu odňatia slobody nastúpila dňa 21.10.2013, koniec trestu má mať 21.06.2015. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová mal súd preukázané, že za obdobie 11/2013-04/2014 jej hrubá pracovná odmena bola vo výške 395,06 eur, za obdobie 05/2014-07/2014 vo výške 388,96 eur.

Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin mal. detí, zabezpečuje im starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni o detí je náležite postarané.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Výživný sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§7 ods. 2 Obč. zák.)

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.

Predmetom konania je návrh matky na zníženie výživného, ktorý opiera o dve skutočnosti a to svojou nemajetnosťou a nástupom do výkonom trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za prečin neplnenia vyživovacej povinnosti okrem iného aj k maloletým deťom V. a D..

Naposledy bolo o výživnom pre mal. detí V. a D. právoplatne rozhodnuté dňa 05.10.2013, v tom čase už matka bola právoplatne odsúdená za prečin zanedbávania povinnej výživy s tým, že jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2013. Ako vyplýva z pripojeného rozvodového spisu matka rozsudok o stanovenej výške výživného prevzala dňa 19.09.2013 napriek tomu, že vedela, že už je právoplatne odsúdená k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a teda bola si vedomá toho, že bude nútená nastúpiť výkon trestu odňatia slobody odvolanie voči rozsudku sp. Zn. nepodala.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť ( v danom prípade znížiť výživné pre mal. detí) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo aby došlo k podstatnej zmene pomerov či už na strane oprávnených maloletých detí, ich otca alebo povinnej - matky.

Matka tvrdí, že u nej došlo k zmene pomerov tým, že je bez príjmu a nemá z čoho platiť výživné, keďže nastúpila výkon trestu odňatia slobody. Súd však zistil, že matka aj v čase poslednej úpravy výživného (október 2013) nemala žiaden príjem, nepoberala žiadne dávky, privyrábala si len príležitostne brigádnicky teda v tom zmysle k žiadnej zmene pomerov na jej strane nedošlo. .

Súd konštatuje, že výživne ktoré je v súčasnosti určené zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb detí a je nepochybné, že otec na strane ktorého musí súd prihliadnuť na jeho osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom aj keď má v súčasnosti nízky príjem. Matka osobnú starostlivosť deťom neposkytuje vôbec, neposkytovala ju ani v čase pred nástupom do výkonu trestu, dokonca ani bežné výživne si neplní.

V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených - deťoch. Od rozvodu na strane detí došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na ich vek, vývoj, rast, zdravotný stav, štúdium a s tým spojené zvýšené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Vzrast objektívnych potrieb detí neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu matky.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že niet dôvodu na zníženie výživného mal. deťom zo strany matky, keďže nástup matky do výkonu trestu odňatia slobody je subjektívnou skutočnosťou, ktorú si zapríčinila matka sama svojim konaním. Naviac aj v čase poslednej úpravy výživného (október 2013) bola bez príjmu, privyrábala si len brigádnicky.

V závere súd poukazuje na dôvody ktoré viedli k rozpadu manželstva rodičov detí, na to, že to bola matka, ktorá v apríli 2011 opustila spoločnú domácnosť a v tom čase štyri maloleté detí, nechala otcovi. Od apríla 2011 sa o detí nezaujímala, na ich výživu ničím neprispievala. Z postoja matky je zrejmé, že má nezodpovedný a ľahkomyseľný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti. Súd na margo nutnosti plnenia si vyživovacej činnosti povinnou zdôrazňuje, že splodením dieťaťa budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.4.2012).

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia z dôvodu, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane matky odôvodňujúca zníženie výživného, návrh matky ako nedôvodný a odporujúci záujmom detí zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého .žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15

dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.