Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/330/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu R. Š., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom K. A. XX, XXX XX K., IČO: 17 289 998, proti žalovanému V. V., narodený X.X.XXXX, trvale bytom ul. K. A. XX, XXX XX K., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 345,-- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca na základe ústnej objednávky z konca mesiaca august 2012 pre žalovaného zabezpečil dodávku a montáž klímového kompresora typu A/C Denso 7SEU1 s príslušenstvom, pričom súčasťou objednávky bola aj dohoda o cene dodávky a montáže v hodnote 345,-- eur so splatnosťou ihneď po vykonaní montáže. Uviedol, že dodávka a montáž boli aj zrealizované začiatkom mesiaca september 2012 a žalovaný dodaný výrobok s prevedenými prácami prevzal bez akýchkoľvek výhrad s tým, že vzhľadom pre momentálnu finančnú tieseň dohodnutú sumu za dodávku a montáž uhradí v priebehu mesiaca október 2012. Túto dohodu žalovaný nedodržal, finančné prostriedky za dodávku výrobku a jeho montáž v hodnote 345,-- eur v dohodnutom termíne neuhradil. Žalobca ho vyzval k zaplateniu listom zo dňa 30.4.2013, pričom žalovaný na výzvu nereagoval.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor s tým, že medzi ním a p. R. Š. nikdy nedošlo k žiadnemu rozhovoru a už vôbec nie k nejakej ústnej alebo písomnej objednávke. Aj kvôli tomu nepovažoval za nutné reagovať na výzvu na zaplatenie - pokus o zmier.

Opravu klímového zariadenia si objednal dňa 30.7.2012 pred cestou do Chorvátska u syna navrhovateľa p. D. Š., ktorý v tom čase pracoval ako živnostník. Auto prebral od syna p. navrhovateľa D. Š. dňa 6.8.2012 a pri preberaní mu na ruku vyplatil sumu 300,-- eur podľa dohody. So D. Š., nie s navrhovateľom, sa dohodli, že ak bude potrebné doplatiť nejakú sumu uskutoční sa to až po vystavení faktúry a záručného listu. Tieto doklady, ani žiadny iný doklad od D. Š. neobdržal.

Na základe týchto skutočností nechápal, ako ho môže navrhovateľ pýtať peniaze za kompresor, keď ho vôbec nemontoval a čo je absurdné, podľa priloženej faktúry mu bol dodaný dňa 3.9.2012, pričom on si auto s vymeneným kompresorom preberal od jeho syna dňa 6.8.2012, ako už uviedol. Odporca žiada platobný rozkaz zrušiť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Keďže podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil, navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol že je pravdou, že zmluvu uzavrel p. V. s jeho synom, ale keď kompresor došiel, vtedy už jeho syn živnosť nemal. Kompresor došiel na meno navrhovateľa. 28.8.2012 synovi skončila živnosť a kompresor bol dodaný 3.9.2012. Všetko objednával navrhovateľ na svoje meno. Poukázal na vystavenú faktúru od spoločnosti MOLPIR s.r.o. na sumu 290,48 eur. Žaluje 345,-- eur, pretože okrem toho čo je uvedené vo faktúre, menil aj chladivo a olej a naviac si účtujú prácu. Dohoda s p. V. bola na sumu 345,-- eur.

Na otázku samosudkyne odpovedal, že nevystavil faktúru, pretože od začiatku odporca tvrdil, že nič nezaplatí, že oni kompresor nemenili. Uviedol, že má k dispozícii aj záručný list na kompresor. Odporca nevyplatil nič. To čo je uvedené v odpore nie je pravdou. Keď si prišli pre auto, navrhovateľ nebol prítomný a syn povedal že papiere sa vystavia dodatočne. Odporca tvrdil, že kompresor menený nebol, nevedel ako im mohol dôjsť 3.9.2012, keď ako je zrejmé už z priložených listinných dôkazov k odporu, už 8.8.2012 bol v Chorvátsku. Možno sa dopĺňali nejaké kvapaliny pred cestou do Chorvátska, ale kompresor určite nie. Kompresor nebol vôbec menený, auto predal na náhradné diely. 300,-- eur dal synovi navrhovateľa dňa 6.8.2012, keď si auto prebral. Zmluvný vzťah mal so synom navrhovateľa a nie s navrhovateľom. Navrhovateľ uviedol, že kompresor menili po návrate z Chorvátska.

Súd vypočul svedka D. Š., syna navrhovateľa, ktorý uviedol, že on objednával pre p. V.Š. kompresor, keďže zistil že je vadný potom, ako mu auto doniesla jeho manželka. Najprv tam dolial tekutinu, ale nepomohlo to. Bolo potrebné vymeniť kompresor. Objednal ho cez otca, keďže už v tom čase živnosť nemal. Po návrate navrhovateľa z dovolenky ho vymenil. Z autom sa jazdiť dalo, len nešla klimatizácia. Po výmene kompresora a pri odovzdávaní auta nemal papiere, čím myslel záručný list o otec mal vystaviť faktúru, ako sa dohodli. A dohodli sa tak, že keď tieto doklady bude svedok mať, príde za navrhovateľom a on mu peniaze vyplatí. Tak sa aj stalo a od vtedy nastali problémy. Pán V. tvrdil, že nech počká že nie sú peniaze. Po čase sa svedok znovu išiel dohodnúť a on naňho už vyskočil a povedal, že žiadne peniaze neuvidí a že ho zbije. Svedok poprel, žeby mu odporca bol niečo vyplatil, teda ani sumu ktorú uvádzal vo výške 300,-- eur.

Na výzvu súdu mal navrhovateľ vyšpecifikovať žalovanú sumu. Podanie súdu aj doručil s tým, že tuto rozpísal faktúra za kompresor 290,48 eur, chladivo R134 10,52 eur spotrebný materiál + olej 14,-- eur, montáž 30,-- eur.

Súd vypočul na pojednávaní aj svedka Ľ. K. ktorý uviedol, že je pravdou, že cez ich servis sa predávalo motorové vozidlo Volskwagen Touran, ktorého pôvodným majiteľom bol p. V., s ktorým sa ale na pojednávaní videl prvýkrát, pretože pre nepojazdné auto si prišli do Kežmarku o odovzdala im ho manželka p. V., spolu aj so splnomocnením na prepis vozidla. Trvalo im dva týždne kým sa podarilo auto spojazdniť. A ak sa mal vyjadriť k tomu, či tam boli menené nejaké súčiastky uviedol, že dávali tam turbo ako aj klimatizáciu - čerpadlo kompresora. Klimatizácia fungovala. V aute bol nový kompresor, čo vedel lebo ho mali rozobraté, ale číslo kompresora nevedel. Odporca uviedol, že číslo kompresora nemôže sedieť, pretože po Chorvátsku už u navrhovateľa resp. u jeho syna auto nebolo a žiadna faktúra mu nikdy vystavená nebola. Takže ani nevedel na základe čoho si žalobca uplatňuje žalovanú sumu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, z faktúry firmy MOLPIR s.r.o. Smolenice, z výzvy na zaplatenie zo dňa 30.4.2013 spolu s podacím lístkom, z výpisu z účtu odporcu, zo záručného listu na kompresor, z informácie OR PZ Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že navrhovateľ petitom žaloby žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej sumy vo výške 345,-- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Na výzvu súdu predložil vyúčtovanie datované dňom 29.10.2013 tak, že suma 345,-- eur pozostáva z faktúry za kompresor vo výške 290,48 eur, chladiva R134 vo výške 10,52 eur, spotrebného materiálu a oleja vo výške 14,-- eur a montáže v sume 30,-- eur. K návrhu pripojil faktúru ktorú vystavila spoločnosť MOLPIR s.r.o. Smolenice pod číslom 2 274/2/000 dňa 3.9.2012 so splatnosťou toho istého dňa. Faktúra bola vystavená odberateľovi p. R. Š., teda navrhovateľovi. Táto faktúra, pokiaľ ide o dodaný tovar, pozostáva z troch položiek, a síce filtra, chladiva A/C priemyselný vo výške 26,11 eur bez DPH z dopravy DPD z dobierkou vo výške 5,96 eur bez DPH a kompresora A/C Denso 7SEU1 vo výške 110,-- eur bez DPH spolu s 20 % DPH. Spolu je teda faktúra vystavená na sumu 290,48 eur. Podľa

tvrdení navrhovateľa vyplývajúcich aj z výzvy na zaplatenie - pokusu o zmier z 30.4.2013 malo dôjsť k montáži kompresora navrhovateľom na základe poverenie jeho synom ihneď po dni dodávky spoločnosti MOLPIR s.r.o. Smolenice, teda z toho vyplýva že dňa 4.9.2012. Treba konštatovať, že navrhovateľ svoje tvrdenia uvádzané v návrhu ako aj v priebehu súdneho konania riadne nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno ohľadom týchto svojich tvrdení. V prvom rade treba uviesť, že k uzavretiu dohody o dodávke a montáži malo dôjsť medzi odporcom a synom navrhovateľa p. D. Š.. To, že zo strany syna navrhovateľa došlo k ukončeniu živnostenského podnikania neznamená automaticky, že do zmluvného vzťahu nastúpil jeho otec R. Š., teda navrhovateľ v tomto konaní. Ako uviedol aj odporca, žiaden zmluvný vzťah uzavretý s navrhovateľom nemal. Tak z odporu ako aj zo samotného návrhu je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy ústnou formou (jej obsah nebol v priebehu konania riadne preukázaný) došlo v letných mesiacoch 2012 teda v čase keď ešte syn navrhovateľa bol živnostníkom. Navrhovateľ tvrdil, že ústna dohoda o cene bola stanovená sumou 345,-- eur. Odporca zase v odpore, ako aj na pojednávaní uviedol, že pri preberaní auta odovzdal navrhovateľovi sumu 300,-- eur podľa dohody. Ani jedna, ani druhá skutočnosť preukázaná nie je, avšak dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, ktorý žiada aby súd zaviazal odporcu k istej úhrade. V každom prípade treba konštatovať, že navrhovateľ resp. syn navrhovateľa nevystavili pre odporcu faktúru, na základe ktorej by tento mal plniť. Aj keď faktúra od vyššie spomínanej spoločnosti MOLPIR s.r.o. sa v spise nachádza, nie je dôkazom toho, že predmetný kompresor vrátane chladiva bol zamontovaný do osobného motorového vozidla žalovaného, aj keď súčasťou prílohového spisu je aj záručný list na predmetný kompresor, čo takisto nie je relevantným dôkazom. Naviac si žalobca účtuje montáž vo výške 30,-- eur, ktorej výška nie je podložená už vôbec ničím. To že p. R. Š. bol dodaný kompresor s filtrom dňa 3.9.2012 je zrejmé z vystavenej faktúry č. 2 zo dňa 3.9.2012, kedy táto faktúra aj bola splatná. Nebolo však preukázané, že práve tento kompresor bol zamontovaný do osobného motorového vozidla odporcu, on túto skutočnosť popieral. Aj keď svedok Ľ. K. potvrdil, že v aute bol nový kompresor (zároveň uviedol, že auto si prevzali od manželky odporcu ako nepojazdné), ani on sa nevedel vyjadriť, aké číslo tento kompresor mal. Naviac z odporu proti platobnému rozkazu je zrejmé, a táto skutočnosť je podložená výpisom z účtu odporcu, že tento už dňa 7.8.2013 bol z autom na dovolenke v Chorvátsku, čo vyplýva aj z výberov z jeho platobných kariet. Nakoniec to, že p. V. si auto zobral od navrhovateľa resp. od jeho syna pred dovolenkou, medzi účastníkmi sporné nebolo, nebolo však preukázané, že po návrate z Chorvátska, a po tom ako bol dodaný navrhovateľovi kompresor, auto p. V. bolo opäť u ňho za účelom zamontovania tohto kompresora.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma v zásade určuje, tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Teda v konaní o zaplatenie dlhu s určitej zmluvy, tak ako je to v tomto prípade, má žalobca, teda veriteľ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným, čiže dlžníkom uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie, a že žalovaný neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu. Na povinnosť tvrdenia nasleduje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy na poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu, čo v tomto prípade splnené nebolo.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokynu súdu.

Podľa 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykonaná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Trovy konania účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní úspešný nebol, a odporca, ktorý by v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mal nárok na náhradu trov konania si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).