Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-89-2013.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská č. 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, právne zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom kancelárie Prievozská č. 2/A, 821 09 Bratislava, proti odporkyni: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na E. č. XXX, XXX XX X., okres V., štátna občianka SR, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova č. 1451/21, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie 8.000,-eur s prísl.,
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Odporkyni sa priznáva náhrada trov konania, a to tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.680,06 eur, ktoré jej je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporkyne spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,79 % ročne zo sumy 8.000,-eur od 01.04.2010 až do zaplatenia, a súčasne aby mu nahradila trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 29.06.2004 bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2438762 7 03 a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX medzi právnym predchodcom navrhovateľa, t.j. spoločnosťou K. stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom G. č. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX ako veriteľom, F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. V. č. XXX, XXX XX X. V. ako dlžníkom, S.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX I. ako spoludlžníkom a odporkyňou ako ručiteľom. Na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytla K. stavebná sporiteľňa a.s. dlžníkovi v zmysle čl. I. bod X medziúver vo výške XXX.XXX,-Sk. V zmysle čl. II predmetnej zmluvy sa dlžník zaviazal do nasporenia XX % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške X.XXX,-Sk, platiť poplatky a zároveň splácať do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške X,XX % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške X.XXX,-Sk so splatnosťou splátok prvého dňa každý mesiac a povinnosťou ich uhradenia veriteľovi do XX-ho dňa mesiaca. Q. učinila dňa XX.XX.XXXX písomné ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého prebrala na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. J. dlžník porušil zmluvné povinnosti a medziúver prestal riadne a včas splácať, a odporkyňa neplnila svoju povinnosť titulom ručenia v súlade s čl. VI a I. B. zmluvy, odstúpila spoločnosť K. stavebná sporiteľňa a.s. listom zo dňa XX.XX.XXXX od úverovej zmluvy a zároveň požiadala o vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v X dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. O odstúpení od zmluvy bola odporkyňa upovedomená s upozornením, že ak
dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, veriteľ pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči nej ako ručiteľke, ak nesplní pohľadávku v primeranej lehote po uplynutí poskytnutej dlžníkovi na plnenie. O. peňažné prostriedky v plnej výške nevrátil. Od roku XXXX je pohľadávka voči dlžníkovi a spoludlžníkovi čiastočne neúspešne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Z.. Z. V., so sídlom exekútorského úradu ul. K. č. XXXX L., pod sp.zn. EX XXX/XXXX na základe exekučného titulu, ktorým je J. zápisnica Z.. I. G. so sídlom J. úradu A. G. č. XX, V. č. N XXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. J. v návrhu na začatie konania ďalej poukázal na to, že na základe L. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou K. stavebná sporiteľňa a.s. v právnom postavení postupcu a spoločnosťou S. holding a.s. v právnom postavení postupníka, postúpila spoločnosť K. stavebná sporiteľňa a.s. predmetnú pohľadávku voči hlavnému dlžníkovi so všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť S. holding a.s. a následne spoločnosť S. holding a.s. na základe L. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX v právnom postavení postupcu postúpila predmetnú pohľadávku spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na navrhovateľa v právnom postavení postupníka, pričom túto skutočnosť oznámila spoločnosť S. holding a.s. odporkyni listom zo dňa XX.XX.XXXX. K. navrhovateľa voči odporkyni predstavovala ku dňu XX.XX.XXXX sumu vo výške XX.XXX,XX eur, z čoho predstavovala istina sumu XX.XXX,XX eur a úroky sumu X.XXX,XX eur. Na účet právneho predchodcu navrhovateľa bola dlžná suma uhradená len čiastočne, a to v celkovej výške XXX,XX eur. K žiadnemu ďalšiemu plneniu zo strany odporkyne nedošlo. K. pohľadávka navrhovateľa predstavuje výšku XX.XXX,XX eur, pričom však navrhovateľ si v súdenej veci uplatňuje voči odporkyni iba nárok na zaplatenie istiny vo výške X.XXX,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške XX,XX % ročne zo žalovanej istiny.
V. tunajšieho súdu č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňový súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Na podklade odvolania odporkyne voči predmetnému rozsudku H. súd v L. ako odvolací súd uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne zo sumy X.XXX,-eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti zostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Q. súd sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne subsumovania právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou pod normy Q. zákonníka, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. XXX/XXXX Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v § 23a ods. X za typovú zmluvu považoval takú, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. W. ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 497 a nasl. Q. zákonníka, keď základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. L. uzatvorená s právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa. N. zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Q. súd súčasne poukázal na to, že novela Q. zákonníka realizovaná zákonom č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX.XX.XXXX zakotvila do súkromného práva SR právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. W. novelou bola prebratá i N. V. č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ustanovenia § 879g Q. zákonníka. Aj keď Q. zákonník účinný od XX.XX.XXXX v ustanovení § 52 ods. X za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené vo I.. časti Q. zákonníka a zmluvy podľa § 55 Q. zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 53 a § 54 Q. zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Q. zákonník účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval, pričom tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Q. zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. W. § 1 ods. X Q. zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Q. zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je podľa názoru odvolacieho súdu právne významné ustanovenie § 853 ods. X Q. zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie. I. z uvedeného potom odvolací súd v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri úverových zmluvách dospel k záveru, že pri posúdení týchto neprijateľných podmienok je potrebné vychádzať z ustanovení § 53 a XX Q. zákonníka
upravujúcich analogicky prípad. F. by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná smernica V. č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na uvedené poukázal odvolací súd na to, že právna úprava odstúpenia od zmluvy bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy upravená v dvoch právnych predpisoch, a to v Q. a v Q. zákonníku. K. ustanovenia § 349 ods. X Q. zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Y. právny predpis v ustanovení § 351 ods. X umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného Q. zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. X v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. L. úprava odstúpenia od zmluvy je v Q. zákonníku pre spotrebiteľov teda výhodnejšia, a tejto výhodnejšej úpravy sa odporkyňa nemohla vzdať. Q. situácia nastala aj pri právnej úprave premlčania, keď Q. zákonník príprava vzniknutých odstúpením od zmluvy určuje v ustanovení § 397 X-ročnú premlčaciu dobu, pričom na rozdiel od tejto úpravy je pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého odstúpením od zmluvy stanovená v Q. zákonníku X ročná subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1) a X ročná objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. X). Y. výhodnejšia právna úprava premlčania v Q. zákonníku je dôvodom, prečo sa jej žalovaný vzdať nemôžu. V nadväznosti na uvedené poukázal odvolací súd na ustanovenie § 54 Q. zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. N. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom, a že naň majú dopadať ustanovenia Q. zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou L. o ochrane spotrebiteľa a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Q. zákonníka. Z. sa o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Na základe uvedeného nie je možné sa stotožniť s tvrdením o nemožnosti použitia ustanovení Q. zákonníka. V neposlednom rade odvolací súd poukázal na to, že možnosť použitia tak Q. zákonníka, ako aj Q. zákonníka na právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami nepriamo vyplýva aj zo záverečných ustanovení L. o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (č. listu X a nasl. spisu). V. v zmysle čl. IV ods. X I. podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, právny predchodca navrhovateľa mohol odstúpiť od zmluvy buď v zmysle ustanovenia § 517 Q. zákonníka, alebo podľa § 367 Q. zákonníka (čl. XX spisu). Ak potom samotný právny predchodca navrhovateľa v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach umožnil použitie tak Q. zákonníka, ako aj Q. zákonníka, použitie pre spotrebiteľa nevýhodnejšej úpravy pri premlčaní a odstúpení od zmluvy vyplývajúcej z Q. zákonníka je neprípustné. Q. tohto ustanovenia Q. zákonníka o premlčaní a odstúpení od zmluvy nemožno aplikovať na zmluvu o úvere uzatvorenú síce podľa ustanovenia § 497 a nasl. Q. zákonníka, ale majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Q. zákonníka. K. názoru odvolacieho súdu by to tiež nebolo logické, ak by pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa Q. zákonníka alebo podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy sa premlčanie a odstúpenie od zmluvy riadilo Q. zákonníkom a v iných spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa § 497 a nasl. Q. zákonníka, Q. zákonníkom. Y. prístupom by totiž došlo k znevýhodneniu veľkej skupiny spotrebiteľov v porovnaní so skupinou druhou. V neposlednom rade odvolací súd poukázal na to, že potreba aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva tiež z ustanovenia § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v poznámke X k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Q. zákonníka. W. názorom odvolacieho súdu bol prvostupňový súd v zmysle § 226 Q. súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) viazaný.
Po zrušení veci odvolacím súdom sa navrhovateľ vo veci dňa XX.XX.XXXX písomne vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení namietol postup odvolacieho súdu, ktorý svojím uznesením zrušil rozsudok prvostupňového súdu, pričom podľa názoru navrhovateľa na takýto postup nebol daný dôvod, keďže v zmysle § XXX ods. X písm. h) O.s.p. môže odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa iba za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to jednak nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany prvostupňového súdu a jednak tiež nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa len nesprávne právne posúdenie veci, nie však nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom za takýchto okolností mal podľa názoru navrhovateľa odvolací súd zákonnú povinnosť rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť. J. sa v predmetnom vyjadrení nestotožnil s právnym názorom vysloveným H. súdom v L.
v zrušujúcom uznesení, pričom poukázal na to, že pri gramaticko-logickom i systematickom výklade ustanovenia § 54 ods. X Q. zákonníka je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo podriadiť celý obsah spotrebiteľskej zmluvy pod režim Q. zákonníka tak, ako to interpretuje odvolací súd, ale účelom bolo, aby sa len tá časť zmluvy, ktorú si strany dojednali, neodchyľovala od tých ustanovení Q. zákonníka, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa obsiahnutých v piatej hlave Q. zákonníka. Zo znenia § 54 ods. X Q. zákonníka je teda zrejmé, že len zmluvne dohodnuté podmienky spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od ustanovení Q. zákonníka a práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce priamo z ustanovení zákona, ktorým sa riadi daný právny vzťah, nepodliehajú ustanoveniu § 54 ods. X Q. zákonníka. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že právna úprava odstúpenia od zmluvy a premlčanie je úpravou zákonnou, ktorú zmluvné strany nevedia svojou vôľou vylúčiť a ani obmedziť, pričom táto právna úprava nie je úpravou, ktorá by mala smerovať k ochrane spotrebiteľa. K. názoru navrhovateľa právna úprava inštitútu premlčania a odstúpenia od zmluvy pôsobí voči obom stranám rovnako, a teda nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a z komplexnej úpravy premlčania v Q. zákonníku a v Q. zákonníku nemožno považovať len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa a tieto aplikovať svojvoľne podľa úvahy súdu. J. v predmetnom písomnom vyjadrení ďalej poukázal na to, že medzičasom došlo zo strany zákonodarcu k explicitnej úprave dotknutej problematiky, z pohľadu ktorej akékoľvek úvahy odvolacieho súdu o aplikácii Q. zákonníka na spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú zákonom ako absolútny obchod neobstoja a dostávajú sa do rozporu s explicitným znením zákona. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v čl. II bod X dopĺňa § 5X ods. 2 Q. zákonníka o ustanovenie v znení „na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Q. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ K. príslušného intertemporálneho ustanovenia čl. B. zákona č. XXX/XXXX Z.z. nadobúda predmetné znenie účinnosť až dňom XX.XX.XXXX.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na začatie konania, a v neposlednom rade aj na písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX. Na doplnenie okrem už skutočností uvedených v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na to, že odporkyňa v rámci predmetného právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe L. o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, nie je priamym účastníkom zmluvy v postavení dlžníka, ale ona sa k tomuto vzťahu iba pridružila na základe jednostranného právneho úkonu, a to na základe vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Z tohto pohľadu potom vo vzťahu k odporkyni nemožno hovoriť, že by pristupovala k nejakej typovej zmluve, resp. by samotný ručiteľský záväzok mal charakter typovej zmluvy tak, ako to prezumujú príslušné ustanovenia Q. zákonníka.
K. zástupca odporkyne na pojednávaní taktiež v celom rozsahu zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré deklaroval na predchádzajúcich pojednávaniach a v písomných podaniach, pričom poukázal na to, že závery odvolacieho súdu sú plne korešpondujúce so závermi súčasnej súdnej praxe v N. republike. K. zástupca odporkyne zotrval na vznesenej námietke premlčania a navrhol, aby súd návrh zamietol. Q. už uvedeného opätovne poukázal na to, že odporkyňa nebola hlavnou dlžníčkou v predmetnom právnom vzťahu a vystupovala iba ako ručiteľka, a teda návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť dôvodný, nakoľko navrhovateľka sa nijakým spôsobom neobohatila. N. poukázal na to, že predmetnú pohľadávku z uvedenej zmluvy nebolo možné postúpiť na navrhovateľa z dôvodu, že zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy iba ak to umožňuje osobitný predpis a z uvedeného dôvodu vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v súdenej veci.
V zmysle § 101 ods. X O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, ako aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie taktiež riadne a včas vykázané, pričom jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca.
N. po zrušení veci odvolacím súdom vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. XEr/XX/XXXX.
S poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov SR (viď. napr. rozsudok NS SR sp.zn. XM/ Obdo/X/XXXX z XX.XX.XXXX) sa súd ako primárnou otázkou zaoberal otázkou námietky premlčania. K. posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súdenej veci bolo rozhodné právne posúdenie, či vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je vzťahom spadajúcim pod normy upravené Q. zákonníkom, alebo Q. zákonníkom. V., t.j. právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je svojím charakterom zabezpečovacím vedľajším právnym vzťahom odvodeným od hlavného vzťahu, ktorý bol založený na základe vyššie špecifikovanej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou K. stavebná sporiteľňa, a.s. a dlžníkmi (hlavnou dlžníčkou F. X. a spoludlžníčkou S.. D. P.). S poukazom na závery odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení (t.j. že, napriek tomu, že hlavný právny vzťah, na základe ktorého sa navrhovateľ voči odporkyni domáha žalovanej sumy a od ktorého je odvodený ručiteľský záväzok odporkyne, je zmluvou o úvere, ktorú Q. zákonník zaraďuje medzi tzv. absolútne obchody, nemožno na daný právny vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Q. zákonníka ohľadne odstúpenia od zmluvy, vydania bezdôvodného obohatenia a premlčania, ale na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 a § 54 Q. zákonníka, a v nadväznosti na to právnu úpravu odstúpenia od zmluvy, vydania bezdôvodného obohatenia a premlčania obsiahnutú v Q. zákonníku) súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný navrhovateľom voči odporkyni v súdenej veci je premlčaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa odstúpil od samotnej zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odporkyni doručený dňa XX.XX.XXXX. S poukazom na to uplynula 2- ročná premlčacia doba v zmysle § X07 ods. 1 Q. zákonníka dňa XX.XX.XXXX, pričom návrh na začatie konania bol v danej veci podaný na súd až XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa musel mať objektívne vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia zo strany odporkyne, ako aj o jeho výške už v čase odstúpenia od predmetnej zmluvy. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania sa súd zaoberal aj otázkou, či prebiehajúce exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XEr/XX/XXXX na podklade tej istej úverovej zmluvy voči hlavnej dlžníčke F. X. a spoludlžníčke S.. D. P. nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Q. zákonníka, pričom dospel k záveru, že na plynutie premlčacej doby voči odporkyni ako ručiteľke nemá vplyv prebiehajúce exekučné konanie, nakoľko navrhovateľovi resp. právnemu predchodcovi navrhovateľa nič nebránilo v tom, aby si uplatnil svoje právo voči odporkyni ako ručiteľke na súde počas plynutia premlčacej doby (v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie J. súdu ČR sp.zn. XXCdo/ XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré s poukazom na podobnosť právnej úpravy SR je v súdenej veci aplikovateľné, a v zmysle ktorého bol vyslovený záver že, „ak si veriteľ neuplatní na súde svoje právo proti dlžníkovi, ale len proti ručiteľovi, nezastavuje sa plynutie premlčacej doby aj pokiaľ ide o právo veriteľa voči dlžníkovi, pretože obidve premlčacie doby majú samostatný režim“. Na základe uvedeného súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
K. právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že odporkyňa je v súdenej veci žalovaná z hľadiska jej hmotnoprávneho postavenia ručiteľa, pričom ona k hlavnému záväzku pristúpila iba na základe jednostranného právneho úkonu, a to vyhlásenia o ručení, a teda sa ňu nevzťahuje režim spotrebiteľského práva, súd poukazuje na to, že ručiteľský záväzok je odvodeným právnym vzťahom od hlavného právneho vzťahu, ktorým v súdenej veci bola zmluva o stavebnom sporení a zmluva o mimoriadnom medziúvere, ktorý rozhodne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento záväzok odvodzuje svoj osud a povahu od hlavného záväzku. Q. výklad by podľa názoru súdu viedol k právne neudržateľnému záveru, že právny vzťah a od neho odvodený vedľajší právny vzťah by bolo možné subsumovať pod dve navzájom odlišné skupiny právnych noriem (úpravu Q. a Q. zákonníka). V súdenej veci je potrebné navyše poukázať na to, že samotný ručiteľský záväzok je integrálnou súčasťou samotnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a aj z tohto dôvodu rozhodne podlieha ochrane spotrebiteľského práva.
K. právny zástupca navrhovateľa argumentoval tým, že zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Q. zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, bola do právneho poriadku SR zavedená až na základe zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom predmetný právny predpis pokiaľ ide o predmetnú zásadu nadobudne účinnosť až dňom XX.XX.XXXX, súd poukazuje na to, že uvedené nemá žiadny vplyv na už vyslovený názor odvolacieho súdu a následne prvostupňového súdu, keď vyššie uvedený názor odvolacieho súdu bol už v minulosti predmetnom preskúmavania zo strany B. súdu SR (I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). J. zo samotnej vôle zákonodarcu precizovať právnu úpravu spotrebiteľského práva osobitne aj explicitným vyjadrením tejto zásady priamo v Q. zákonníku v § 52 ods. 2, nemožno vyvodiť
záver, že uvedená zásada v rámci noriem spotrebiteľského práva nebola súčasťou právneho poriadku SR aj pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely Q. zákonníka.
O trovách konania, a to tak o trovách prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na § X42 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. X O.s.p. tak, že priznal odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech voči navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci ani len čiastočný. B. vynaložené trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur, ktorých výška bola vyčíslená v súlade s ustanoveniami I. MS SR č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len „I.“) nasledovne: za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odporkyne odmena vo výške XXX,XX eur (§ X0 ods. 1 I.), potom za X úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie k návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie proti rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX), t.j. X x XXX,XX eur, spolu X.XXX,XX eur. V súlade s § 13a ods. X písm. d) I. súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za dva úkony právnych služieb, a to ďalšia porada s klientom v súvislosti s podaním odvolania zo dňa XX.XX.XXXX a ďalšia porada s klientom v súvislosti s nariadením pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, a to vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa, t.j. vo výške X/X-tiny základnej sadzby tarifnej odmeny, a to napriek tomu, že právnemu zástupcovi odporkyne prislúchala odmena vo výške X-ice sadzby tarifnej odmeny, avšak súd bol v tejto časti viazaný návrhom na priznanie trov konania. N. potom za uvedené X úkony právnej služby priznal odporkyni odmenu vo výške XX,XX eur x X t.j. XXX,XX eur. V súlade s § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. X I. právnemu zástupcovi odporkyni prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s X-mi úkonmi právnych služieb vykonanými v roku XXXX, t.j. X x X,XX eur, t.j. spolu XX,XX eur a v súvislosti s X-ma úkonmi právnych služieb vykonanými v roku XXXX vo výške X x X,XX eur, t.j. spolu XX,XX eur. S poukazom na § 18 ods. X I. podľa ktorého sa zvyšuje odmena a náhrady podľa I. o O. vo výške XX %, súd priznal odporkyni O. vo výške B.,XX eur, t.j. XX % zo sumy X.XXX,XX eur. K. si odporkyňa uplatnila v rámci náhrady trov konania aj náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške XXX,-eur, súd poukazuje na to, že keďže odporkyňa vystupuje v predmetnej veci v postavení spotrebiteľa, a teda je oslobodená od súdnych poplatkov, súd jej neuložil povinnosť platiť súdny poplatok za odvolanie, a teda jej nevznikol nárok na náhradu predmetného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.