Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_11C-3-2014.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Subarea
11C/3/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia Cyprus zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanému: Z. P., N.. XX.XX.XXXX, A. B. W., N. XXX/XX o zaplatenie 1.015,29 eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 332,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 332,89 eur od 05.09.2011 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom október 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.01.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.015,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.015,29 eur od 05.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 04.09.2007 uzatvoril žalovaný s pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 zmluvu na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebný úver vo výške 1.394,14 eur. Úver bol poskytnutý dňa 04.09.2007 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas aj so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť za dohodnutých podmienok a v lehote uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok a v lehote tiež uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal uhradiť aj poplatok za správu úveru. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a včas žalobca ho vyzval na splnenie neuhradenej splátky. Uviedol, že ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému dlh vo výške 1.015,29 eur. Uviedol ďalej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2012 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Keďže žalovaný na výzvu na úhradu nereagoval, žalobca bol nútený vyhlásiť dňa 04.02.2013 predčasnú splatnosť úveru.
Žalovaný so žalobu nesúhlasil, poukázal na to, že úver uhradil a predložil doklady o úhradách.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 04.09.2007, výzvou zo dňa 23.08.2013, oznámením o postúpení zo dňa 23.08.2012, prehľadom transakcii na čl. 7, zmluvou o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov, vyjadrením žalobcu zo dňa 26.06.2014, dokladmi o úhradách ktoré predložil žalovaný nachádzajúce sa v prílohovej obálke, výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Postupca ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 04.09.2007 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur. Žalovaný sa zviazal úver vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 1.253,59 Sk, t.j. 41,61 eur . Čerpanie bolo stanovená na deň 04.09.2007. Prvá splátka bola splatná dňa 04.10.2007 a posledná dňa 04.09.2011. Výška úrokovej sadzby bola 18,9 % ročne. RPMN bola 24,18 % ročne.
Listom zo dňa 23.08.2012 žalobca vyzval žalovaného v mandátnej zmluvy na úhradu dlhu vo výške 1.938,54 eur z dôvodu nesplnenia záväzku z uzavretej zmluvy č.XXXXXXXXXX.
Listom zo dňa 23.08.2012 pôvodný veriteľ, VÚB banka, a.s. oznámila žalovanému, že v zmysle zmluvy o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu, postupníka. Doručením tohto oznámenia je žalovaný povinný plniť postupníkovi.
Z prehľadu histórie mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky v celkovej výške 754,42 eur, ( označené ako kredit-C ) teda viac než to uvádzal žalobca v žalobe a vo svojom vyjadrení. Posledná úhrada bola uhradená dňa 16.04.2009.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 42.000,- Sk /1.394,14 eur a to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o čerpaní úveru odporcom označenom ako prehľad histórie transakcií na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 41,61 eur, celkový počet splátok bol 48, dátum prvej splátky bol 04.10.2007 a dátum poslednej splátky bol 04.09.2011. všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu odporca uhradil na istine spolu sumu 378,85 eur, čo vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverom účte (súčet položiek stĺpec „txn_suma_istina“), ktorý tvorí prílohu žalobného návrhu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 1.890,68 eur. Z uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 1.015,29, t. j. výška úveru 1.394,14 eur mínus na istine uhradených 378,85 eur = 1.015,29 eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Žalobca týmto uvádza, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k odstúpeniu ani vypovedaniu zmluvy, resp. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a teda k skončeniu zmluvy došlo prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky. Požaduje len istinu úveru po odrátaní uhradených splátok.
Z výpovede žalovaného okrem iného vyplýva, že poskytnutie úveru nenamieta, mal za to, že úver uhradil, súdu predložil doklady o úhradách. Uviedol, že v prípade zaviazania žiada, aby mu boli povolené splátky a to vo výške zhruba 15,- eur mesačne. Nemôže uhradiť dlh naraz. Žalovaný na dotaz súdu, aby ozrejmil svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaný uviedol, že jeho príjem pozostáva zo starobného dôchodku vo výške 262,- eur mesačne. Žije s družkou, ktorá tiež poberá dôchodok vo výške okolo 270,- eur. Má ešte jedného maloletého syna, nezaopatreného, chodí na strednú školu, je vo veku 17 rokov. Ich mesačné výdavky sú na elektrinu vo výške 100,- eur, výdavky na syna na školu v súvislosti so štúdiom, na cestovné, na knihy, na oblečenie, na učebnice, na školské potreby. Sťahujú mu z dôchodku dlh za plyn, ktorý som mal. Z 262,- eur mu reálne vyplácajú len 219,- eur. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti ani motorových vozidiel.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení týkajúcich sa premlčania.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 48 splátkach vo výške 1.253,59 Sk, t.j. 41,61 eur mesačne. Žalovaný svoj dlh pravidelne neuhrádzal. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka, žalobcu, čím sa tento stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
V konaní bolo preukázané, že nedošlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy ani k zosplatneniu úveru. Žalobca nič také ani v žalobe netvrdil a žiadna listina to nepreukazuje. V konaní bolo preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Celý úver sa stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. 04.09.2011. Keďže úver nebol zosplatnený a nebolo od zmluvy odstúpené , je potrebné splatnosť a omeškania každej splátky posudzovať samostatne a ti pri posudzovaní premlčania.
Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo výške 754,42 eur, čo vyplýva z prehľadu platobnej histórie. Posledná splátka bola uhradená dňa 16.04.2009.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období september 2007 činil úrok 14,78 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade vo výške 18,90 , ako aj uplatnený úrok z úveru, bol primeraný úroku poskytovaný bankami pri obdobných úveroch.
Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.
Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné Ustanovenie.
V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka, ktorá je premetom konania nie je premlčaná.
Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 09.01.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanému ( k vyhláseniu predčasnej splatnosti) nedošlo. Prvá splátka bola splatná dňa 04.10.2007. Každá ďalšia k 4.dňu v nasl., mesiaca. Posledná splátka bola splatná dňa 04.09.2011.
Súd ďalej zistil, že keďže žaloba bola podaná dňa 09.01.2014, všetky splátky ktoré boli splatné pred dňom 09.01.2011 ( tri roky dozadu) boli premlčané. Z uvedeného teda vyplýva, že nepremlčané splátky sú splátky splatné od 04.02.2011 do 04.09.2011, teda ide o 8 splátok po 1.253,59 eur( 41,61 eur), spolu 332,89 eur, pričom tieto splátky ako to vyplýva z platobnej histórie žalovaný neuhradil.
Aj napriek tomu, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania v zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaný nevniesol námietku premlčania. Dlžná suma , ktorú je ešte žalovaný povinný uhradiť žalobcovi v podobe 8 nepremlčaných splátok je 332,89 eur. Preto v tejto časti považoval súd žalobný návrh v časti istiny za dôvody a žalobe v časti istiny vo výške 332,89 eur ako dôvodnej vyhovel.
Zvyšok nároku žalobcu ohľadom istiny považoval z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodný z dôvodu premlčania a zamietol ho.
Pre úplnosť súd poukazuje, že žalovaný síce preložil súdu doklady o úhradách, no tieto jeho doklady nie sú úhradou úveru. Ide len o doklady o vkladaní určitej sumy na jeho osobný účet a nie na úverový účet. Ide o iné číslo a iné účty a preto nemôžu preukazovať úhradu dlhu žalovaným, ktorý je predmetom tohto konania.
Zároveň súd na žiadosť žalovaného súd po prehodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Ohľadom požadovaných úrokov z omeškania súd poukazuje, že 5. dňa každého mesiac, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky ( splatné boli k 4 dňu) sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tej ktorej splátky, t.j. k 05.02.2011, k 05.03.2011, 05.04.2011, k 05.05.2011, k 05.06.2011, k 05.07.2011, k05.08.2011 a k 05.09.2011. Žalobca žiadal úroky z omeškania z celej dlžnej sumy od 05.09.2011.
Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súd žalobcovi aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške, tak ako to žiadal odo dňa 05.09.2011 , kedy bol žalovaný v omeškania s úhradou poslednej splátky avšak len zo sumy 8 nepremlčaných splátok, zo sumy 332,89 eur a zvyšok nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnej veci po prepočte pomeru úspechu a neúspechu bol žalobca neúspešnejší ako žalovaný. Žalovaný bol vo veci úspešnejší a preto má žalovaný právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli, pričom si ich ani neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.