Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/45/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, D., zastúpená: LŐWY & LŐWY, s.r.o., IČO: 47 236 230, so sídlom Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-MSSR-006714/2023 zo dňa 22. marca 2024, konajúc o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej Správnemu súdu v Bratislave dňa 17.04.2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 17.04.2024 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-MSSR-006714/2023 zo dňa 22.03.2024, ktorým jej minister spravodlivosti pozastavil výkon funkcie exekútora do právoplatného skončenia trestného stíhania z dôvodu, že voči nej bolo právoplatne začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čím bol naplnený zákonný predpoklad pre fakultatívne pozastavenie výkonu funkcie exekútorky v zmysle Exekučného poriadku, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania, vedeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave, odbor kriminálnej polície pod ČVS: KRP-427/1-VYS-BA-2021.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedla, že napadnutým rozhodnutím žalovaný žalobkyni pozastavil výkon funkcie exekútora, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Žalobkyňa ako súdny exekútor v zmysle Exekučného poriadku nemôže vykonávať inú činnosť, v čoho dôsledku nemá reálne žiadny príjem a úkony za žalobkyňu vykonáva jej náhradník. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa nemá žiadny iný príjem, musí aj počas doby pozastavenia výkonu funkcie zodpovedať za ekonomický chod exekútorského úradu, s ktorým sú spojené značné pravidelné náklady, ako: úhrada poplatkov do slovenskej komory exekútorov spolu v sume 245,50 € v mesiaci 04/2024, úhrada nájomného v sume 1.130,00 €, úhrada poplatkov do sociálnej poisťovne v sume 216,13 €, úhrada poplatkov do zdravotnej poisťovne v sume 35,05 €, úhrada nákladov súvisiacich s nástenkou exekútorského úradu v sume 64,98 €, úhrada nákladov na informačný systém pre exekútorov IRISSH v sume 5,76 €, úhrada nákladov za internetové služby v sume 20,30 €, úhrada nákladov na telekomunikačné služby (T-com) spolu v sume 79,84 €, úhrada nákladov za účtovnícke služby v sume 960,00 €, úhrada výplat zamestnancov exekútorského úradu spolu v sume 1.147,56 € (hrubá mzda) za mesiac 03/2024, finančný príspevok na

stravné pre zamestnancov exekútorského úradu spolu v sume 248,82 € za mesiac 03/2024, náklady súvisiace s vybavením exekútorského úradu v sume 64,98 €, ako i iné pravidelné výdavky.

3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že moment skončenia pozastavenia výkonu funkcie je nastavený na skončenie trestného stíhania, pričom tento okamih je neistý a nemožno predvídať kedy skončí, pričom do dnešného dňa nebol vo veci realizovaný žiadny úkon, a to ani po viac ako 2 mesiacoch. Na druhej strane žalobkyňa je povinná uhrádzať náklady na chod exekútorského úradu aj počas ne/realizovania úkonov do právoplatného skončenia trestného stíhania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný vystavil, resp. stále ponecháva žalobkyňu v právnej ako i ekonomickej neistote, pričom účinky napadnutého rozhodnutia bez jeho pozastavenia môžu mať pre žalobkyňu nezvratný charakter, spojený so závažnou ujmou i značnou finančnou škodou, ktorá má na žalobkyňu negatívny až likvidačný dosah.

4. Žalobkyňa má za to, že priznaním odkladného účinku by došlo k zabezpečeniu ochrany materiálnym právam a oprávneným záujmom žalobkyne (a to aj s poukazom na vady napadnutého rozhodnutia), pričom by sa predišlo nežiadúcim účinkom spojených s napadnutým rozhodnutím. Zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že návrh na priznanie odkladného účinku je opodstatnený, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. jeho vykonateľnosť je pre žalobkyňu ekonomicky likvidačné, pričom jej hrozí závažná ujma, či nezvratná finančná škoda, a to aj s poukazom na neurčitosť, resp. nepredvídateľnosť trvania pozastavenia výkonu funkcie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže dostatočne nepreukázala, že by jej okamžitým výkonnom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma či finančná škoda. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa je vlastníčkou minimálne štyroch nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/1, pričom dve nehnuteľnosti vlastní v Bratislave v katastrálnom území C. A., jednu nehnuteľnosť vlastní v Bratislave, katastrálne územie E. a jednu nehnuteľnosť vlastní v katastrálnom území F. G. H.. Ďalej uviedol, že má preukázané, že žalobkyňa počas pozastavenia výkonu funkcie súdnej exekútorky naďalej disponovala s jej osobitným účtom súdnej exekútorky, pričom v tom čase zastupujúcemu súdnemu exekútorovi I. J. C. nebolo z jej strany umožnené disponovanie s jej osobitným účtom podľa § 17 ods. 5 Exekučného poriadku, a to ani po opakovaných žiadostiach z jeho strany. Žalobkyňa mu oznámila, že bude pre neho zriadený tzv. pasívny prístup na účet, pri ktorom bude môcť iba pozerať na finančné transakcie, bez možnosti aktívnej dispozície s účtom, t.j. nebude môcť vykonávať žiadne prevody. Žalobkyňa teda napriek pozastaveniu výkonu funkcie exekútorky neustále disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami vedenými na jej osobitnom účte, a preto sa žalovaný nestotožnil s jej tvrdením, že nemá žiadny príjem.

7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa má možnosť znížiť si náklady na chod jej exekútorského úradu, a to napríklad znížením počtu nadbytočných zamestnancov, ktorí reálne nevykonávajú exekučnú činnosť. Výkon napadnutého rozhodnutia nie je pre žalobkyňu ekonomicky likvidačný a nemožno sa stotožniť s jej tvrdením, že jej hrozí závažná ujma, či nezvratná finančná škoda. Z predložených výpisov z listov vlastníctva má žalovaný za preukázané, že žalobkyňa vlastní majetok značnej hodnoty a aj počas pozastavenia jej funkcie stále disponuje s finančnými prostriedkami exekútorského úradu.

8. K otázke verejného záujmu žalovaný zdôraznil, že trestné konanie vedené voči žalobkyni je považované za neodstrániteľnú prekážku v jej pôsobení v exekútorskom stave, a to až do právoplatného ukončenia trestného konania. Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobkyňa ako orgán verejnej moci je trestne stíhaná za úmyselný trestný čin súvisiaci s výkonom činnosti podľa Exekučného poriadku. Toto obvinenie považuje žalovaný za tak závažné, že pokladal za nevyhnutné preventívne zasiahnuť a žalobkyni dočasne pozastaviť výkon funkcie súdnej exekútorky. Súdni exekútori sú kľúčovou zložkou justičného systému Slovenskej republiky, ktorého dôveryhodnosť minister spravodlivosti garantuje. Pôsobenie žalobkyne v exekútorskom stave počas vedeného trestného konania je jednoznačne v rozpore s verejným záujmom na vykonávaní exekučnej činnosti v súlade so zákonom, pričom práve inštitút pozastavenia výkonu funkcie súdneho exekútora slúži na ochranu tohto verejného záujmu. Žalobkyňa v podanej žalobe podľa žalovaného nepreukázala, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným

záujmom. Žalovaný k vyjadreniu priložil aj výpisy z listov vlastníctva a dokumentáciu od zastupujúceho súdneho exekútora.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka, a nie ako pravidlo.

11. v vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:

- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,

- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,

- naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:

- v závažnej ujme,

- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne

- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.

13. Z návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyplýva, že jej okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh v podstate odôvodnila všeobecnými tvrdeniami o dôvodoch na priznanie odkladného účinku, ďalej poukázaním na náklady spojené s prevádzkou jej exekútorského úradu a skutočnosťou, že ako súdna exekútorka nemôže v zmysle Exekučného poriadku vykonávať inú činnosť a nemá reálne žiadny príjem. Taktiež poukázala na skutočnosť, že nie je možné predvídať, kedy pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora skončí.

14. Žalobkyňa však existenciu závažnej ujmy dostatočne nepreukázala a neoznačila ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. Nepredložila dôkazy o tom či má ešte iný majetok, resp. finančnú rezervu, z ktorej by mohla fungovanie exekútorského úradu počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie vykryť. Práve naopak, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa je vlastníčkou štyroch nehnuteľností, čo preukazuje, že má aj ďalší majetok. Rovnako z listu predloženého žalovaným označenom ako Žiadosť o poskytnutie súčinnosti spojenej so zastupovaním podľa § 17 Exekučného poriadku vyplýva, že I. J. C., ako zastupujúci súdny exekútor nemal umožnený prístup na disponovanie s osobitným bankovým účtom A. B. C.. Z obsahu listu tiež vyplýva, že mu mal byť zriadený pasívny prístup, čo znamená, že by mohol len nahliadať na účet, bez možnosti disponovania s účtom. V predmetom liste tiež uviedol, že žalobkyňa mu oznámila, že oni vykonávajú všetky potrebné prevody. S týmto postupom zastupujúci súdny exekútor I. J. C. nesúhlasil a trval na tom, aby mu bola zabezpečená dispozícia s osobitným bankovým účtom podľa § 17 ods. 5 Exekučného poriadku. Uviedol, že žalobkyňa s týmto postupom nesúhlasila, a preto požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o vykonanie potrebných opatrení na zabezpečenie plnenia všetkých povinností spojených so zastupovaním súdnej exekútorky, vrátane neodkladného prístupu k jej bankovému účtu. Žalovaný tiež priložil e-mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a zastupujúcim súdnym exekútorom ohľadom týchto skutočností. Žalobkyňa v podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčila tvrdené skutočnosti, práve naopak, žalovaný predloženými dôkazmi spochybnil, že žalobkyňa nemá ďalší majetok, z ktorého by mohla stratu príjmu vykryť a predloženými dokladmi preukázal, že žalobkyňa stále disponuje s osobitným účtom súdneho exekútora a jej zástupcovi nebolo umožnené s týmto účtom disponovať napriek zneniu ustanovenia § 17 ods. 5 Exekučného poriadku.

Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

15. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok v zmysle . Z uvedeného vyplýva, že argument žalobkyne súvisiaci s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia je v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu. Bude totiž predmetom až meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

16. Žalobkyňa zároveň vôbec neosvedčila, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom ide o kumulatívnu podmienku, ktorej splnenie vyžaduje ustanovenie .

17. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

18. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( .