Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_52Cpr-8-2013.pdf
PDF · 89.09 KB
No categories available
52Cpr/8/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: Y. Q., R. M. XX, XXX XX M., zast. JUDr. Andreou Chorvátovou, advokátkou, so sídlom Kozárovce 632, proti odporcom: 1. Start People s. r. o., so sídlom Drieňová 1H, Bratislava, IČO: 35 726 768, zast. JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom, so sídlom Moskovská 16, Bratislava, 2. Kongsberg Automotive, s. r. o., so sídlom Hlavná 48, Vráble, IČO: 34 122 583, zast. BARRISTER LEGAL, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru a o určenie vzniku a trvania pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd konanie voči odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 397,45 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade.
Súd p o v o ľ u j e navrhovateľke uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30,-- EUR, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia, pod stratou výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 25. 11. 2013 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi v 1. rade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, alternatívne voči odporcovi v 2. rade určenia vzniku a trvania pracovného pomeru.
Podaním zo dňa 22. 05. 2014 navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania voči odporcovi v 2. rade v celom rozsahu späť a žiadala konanie voči odporcovi v 2. rade zastaviť z dôvodu, že navrhovateľka má za to, že odporca v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Navrhovateľka zároveň požiadala súd, aby v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal odporcom náhradu trov konania. Tento svoj návrh odôvodnila svojimi nepriaznivými majetkovými pomermi. Jediným príjmom navrhovateľky je materská dávka 10,61 EUR na deň a prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR mesačne. Existenčné pomery navrhovateľky by boli v prípade jej zaviazania povinnosťou nahradiť trovy konania ohrozené. Pre prípad priznania náhrady trov konania odporcom žiadala navrhovateľka vzhľadom na svoje majetkové pomery, aby ju súd zaviazal hradiť náhradu trov konania v mesačných splátkach. Navrhovateľka zároveň uviedla, že súčasná právna úprava zakazuje reťazenie dočasných pridelení tomu istému zamestnávateľovi, konanie odporcov v 1. a 2. rade je od začiatku v rozpore s dobrými mravmi
Na pojednávaní dňa 4.6.2014 odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 2. rade. Odporca v 2. rade si zároveň uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľka na výzvu súdu doručila dňa 07. 08. 2014 vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka spolu s dokladmi preukazujúcimi tvrdenia uvedené v tlačive. Navrhovateľka je toho času na materskej dovolenke, poberá materské vo výške 10,61 EUR na deň (priemerne asi 322,72 EUR mesačne) a rodinné prídavky v sume 23,-- EUR mesačne. Zároveň od otca svojho maloletého dieťaťa navrhovateľka dostáva výživné v sume asi 28,-- EUR mesačne. Navrhovateľka je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva spolu so svojim maloletým dieťaťom, rodičmi navrhovateľky a maloletými súrodencami navrhovateľky. Navrhovateľka spláca hypotekárny úver v sume 58,-- EUR mesačne a spotrebný úver vo výške 109,-- EUR mesačne. Navrhovateľka uviedla, že uhrádza náklady za elektrickú energiu v sume 120,-- EUR mesačne a vodu v sume 17,-- EUR mesačne, hoci odberateľom je jej otec. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej mesačné výdavky na lieky predstavujú 20,-- EUR mesačne a náklady za stravu, ošatenie, drogériu a cestovné k lekárovi sú 170,-- EUR mesačne. Rodičia navrhovateľke na jej potreby a potreby jej maloletého dieťaťa neprispievajú. Navrhovateľka je slobodná matka.
Odporca 2. rade na výzvu súdu doručil daňové priznanie za rok 2013, súvahu za roky 2012 a 2013 a výkazy ziskov a strát za roky 2012 a 2013. Z predložených dokladov vyplýva, že odporca v 2. rade v roku 2012 dosiahol záporný hospodársky výsledok v sume 11 314 657,-- EUR a v roku 2013 dosiahol záporný hospodársky výsledok v sume 4 479 847,-- EUR.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu späťvzatia podaného návrhu súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľky so súhlasom odporcov v 1. a 2. rade voči odporcovi v 2. rade zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska. Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Nakoľko navrhovateľka podaním nedôvodného návrhu, ktorý vzala následne späť, procesne zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, má v zmysle ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť uhradiť trovy tohto konania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ustanovenie § 150 ods. O.s.p. predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 M Cdo 2/2008).
Súd s poukazom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o nepriznanie náhrady trov konania odporcom svojimi nepriaznivými majetkovými pomermi, účastníkov konania vyzval, aby preukázali svoje majetkové pomery.
Súd preskúmal majetkové pomery navrhovateľky a zistil, že nie sú priaznivé. Z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že jej výdavky prevyšujú jej príjmy, pritom však tvrdí, že rodičia jej finančne nepomáhajú. Navrhovateľka spláca hypotekárny úver, ktorým je zaťažený rodinným, dom, ktorý navrhovateľka vlastní a v ktorom býva spolu so svojimi rodičmi a maloletými súrodencami, zároveň platí náklady za elektrinu a vodu, hoci odberateľom je jej otec. Súd má za to, že rodičia navrhovateľky by sa mali vo zvýšenej miere podieľať na uhrádzaní nákladov na bývanie v dome, ktorý patrí ich dcére, čím by sa mohli zlepšiť majetkové pomery navrhovateľky.
Súd zároveň preskúmal majektové pomery odpocu v 2. rade a zistil, že odporca v 2. rade dosiahol v rokoch 2012 a 2013 záporný hospodársky výsledok - stratu.
Súd musí prihliadať nie len na majektové pomery navrhovateľky, do úvahy musí zobrať aj majektové pomery odporcu v 2. rade, ktorého by nepriznanie náhrady trov konania zaťažilo. Súd zistil nepriaznivé majetkové pomery tak u navrhovateľky, ako aj u odporcu. Vzhľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania nemôže súd odporcovi v 2. rade, ktorý je obchodnou spoločnosťou v strate, nepriznať náhradu trov konania voči navrhovateľke.
Súd sa zaoberal aj ďalšími okolnosťami rozhodujúcimi pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dané ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že daná právna vec a ani okolnosti s ňou súvisiace nenesú žiadne znaky výnimočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o tom, že by niektorému z účastníkov nemala byť priznaná náhrada trov konania a len samotná skutočnosť, že sa navrhovateľka domáhala nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, prijatie záveru o celkom výnimočnom prípade neodôvodňuje. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať ani fakt, že súčasná právna úprava zakazuje reťazenie dočasných pracovných pridelení tomu istému zamestnávateľovi. Odporca v 2. rade od začiatku konania tvrdil, že nie je pasívne vecne legitimovaný a na tomto svojom tvrdení zotrval v priebehu celého konania. Navrhovateľka, ktorá je v konaní zastúpená advokátkou, ako osobou znalou práva, mala už pri podaní návrhu na začatie konania správne určiť okruh odporcov. Až neskôr v priebehu konania si sama navrhovateľka osvojila názor, že odporca v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný a návrh voči nemu vzala späť. Tieto skutočnosti neodôvodňujú prijatie záveru o výnimočných okolnostiach
daného prípadu, a teda ani aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. spočívajúcu v nepriznaní náhrady trov konania odporcom.
Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd s poukazom na svoje vyššie uvedené právne závery, prial záver o tom, že v danom prípade podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. splnené neboli.
Z uvedených dôvodov súd priznal odporcom náhradu trov konania, tak ako je uvedené nižšie.
Trovy konania odporcu v 2. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:
1/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 60,07 EUR /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 17. 12. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky)
2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61,87 EUR /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky):
- písomné podanie na súd vo veci samej 07. 01. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní 26. 03. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní 04. 06. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky),
3/ Režijný paušál - 1 x 7,81 EUR + 3 x 8,04 EUR, spolu 31,93 EUR (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
4/ Náhrada za stratu času spolu 53,60 EUR, t. j. za 4 polhodiny á 13,40 EUR:
- pojednávanie dňa 26. 03. 2014, t. j. 2 x 13,40 EUR = 26,80 EUR
- pojednávanie dňa 04. 06. 2014, t. j. 2 x 13,40 EUR = 26,80 EUR
Trovy právneho zastúpenia spolu 331,21 EUR + 20 % DPH, t. j. 397,45 EUR.
Súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 21.6.2014, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Navrhovateľka požiadala pre prípad, že ju súd zaviaže povinnosťou nahradiť trovy konania, aby jej súd umožnil túto náhradu splácať v splátkach. Nakoľko súd má za to, ako už bolo uvedené, že majetkové
pomery navrhovateľky nie sú priaznivé, ako aj s ohľadom na výšku trov právneho zastúpenia odporcu v 2. rade, povolil súd navrhovateľke splácať náhradu trov právneho zastúpenia v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).