Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-763-2013.pdf
PDF · 86.4 KB
Case nature
Subarea
15Co/763/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 433,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 09. 2013, č. k. 14C/357/2012 - 90, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 47,10 eur m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. legionárov 5, Prešov, trovy prvostupňového konania vo výške 94,20 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, vedený vo C. a.s. číslo IBAN I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. legionárov 5, 080 05 Prešov, trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, vedený vo C. a.s. číslo IBAN I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXX.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nárok uplatnený navrhovateľom v konaní založený na uznaní dlhu odporcom je premlčaný, pretože nie je zrejmé, aký záväzok odporca navrhovateľovi uznal s následkom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov. Súd nepovažuje uznanie nejasného záväzku za platný právny úkon a potom ani na to nadväzujúca dohoda o splátkach tiež neurčitého záväzku nemôže byť platná. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu nie je možné premlčané právo uznať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci, v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov neprináleží. Úspešný odporca náhradu trov konania nežiadal. Vedľajší účastník na jeho strane má nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní vzniesol námietku premlčania, v podaní išlo o konkrétnu námietku, zo strany vedľajšieho
účastníka išlo o účelné bránenie práva. Súd mal zato, že trovy uplatnené advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka vo výške 94,20 eur sú vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Súd však z výšky vypočítaných trov priznal iba 1 s prihliadnutím na to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka zastupuje vo viacerých konaniach týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa a vykonáva rovnaké a opakované úkony, čo súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zníženie náhrady.
Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník, a to v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd mu náhradu trov konania prizná v plnej výške. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania, podľa predloženého vyčíslenia.
Namieta zníženie celkovej výšky náhrady trov súdom na 1/2, s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. , teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože vedľajší účastník zastáva názor, že podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia tu nie sú dané. Ak totiž žalobca podal opakovane nenáročnú, typovú, formulárovú žalobu, vedľajší účastník na strane odporcu musel na túto žalobu opakovane, ako aj v iných veciach, s obdobnou právnou argumentáciou reagovať a následne súd vo veci vydal opakovane, ako aj v iných veciach, obdobné rozhodnutie s právne rovnakou argumentáciou. Postup vedľajšieho účastníka, rovnako ako postup súdu, bol vyvolaný činnosťou navrhovateľa, ktorý žaloval premlčanú pohľadávku a následne po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom vzal svoj návrh späť. Spotrebiteľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Preto je nespravodlivé, aby súd krátil trovy jeho právneho zastúpenia. Poukazuje na rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných prípadoch, kedy odvolací súd odvolaniu vedľajšieho účastníka vyhovel, a zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu s vyslovením jednoznačného názoru, že pre aplikáciu ust. § 150 neboli splnené zákonné podmienky.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ. Napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka navrhol podľa § 219 O. s. p. potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,57 eur.
Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Jeho hlavnou náplňou činnosti je kolektívna ochrana spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z ust. § 93 ods. 2 O. s. p. ako aj ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákon uprednostňuje združenia na ochranu spotrebiteľa pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené trovy v konaní.
Odporca zostal nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O. s. p.. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti nie je správne.
Prvostupňový súd použil správne ustanovenie o trovách konania, keď vo veci aplikoval § § 142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa zásady úspechu vo veci. Niet žiaden dôvod preto, aby v tomto prípade neúspech navrhovateľa v konaní, ktorého si musel byť navrhovateľ vopred vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana. Keďže odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, patrí náhrada trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane.
Súd však pochybil, keď o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol v spojení s ust. § 150 ods. 1 O. s. p.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. , ktoré prvostupňový súd aplikoval v spojení s vyššie citovaným ustanovením, platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Toto ustanovenie upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Možno ho aplikovať vtedy, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ale ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý vyplýva z konkrétnych okolností prejednávanej veci, kedy súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Povinnosťou súdu je všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Teda výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Pokiaľ ide o majetkové, sociálne a iné pomery účastníkov, je nepochybné, že u navrhovateľa ide o subjekt podnikajúci v sfére vymáhania záväzkov, ktorý má k tomu rozsiahly aparát. Je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, pričom jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok. Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, túto skutočnosť nemožno zohľadniť v prospech navrhovateľa, k tomu nie sú žiadne dôvody.
Taktiež odvolací súd zdôrazňuje to, na čo už viackrát poukázal pri svojej rozhodovacej činnosti v iných obdobných veciach týkajúcich sa totožného navrhovateľa, že je potrebné všimnúť si aj okolnosti, za ktorých došlo k uplatneniu nároku, resp. nárokov v podobe niekoľko tisíc žalôb na súdoch SR, a to aj napriek tomu, že si navrhovateľ musí byť vedomý skutočnosti, že niektoré nároky sú premlčané. Práve z dôvodu činnosti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporcu nedochádza k priznaniu premlčaných nárokov pre navrhovateľa. Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa.
Potom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nemožno vyčítať, že jeho vyjadrenia sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, „že sa jedná o opakované a právne nenáročné podania v obdobných veciach“, pretože je to preto, lebo týmito vyjadreniami reaguje na rovnaké žaloby navrhovateľa. Vyjadrenia nedáva samoúčelne, ale reaguje nimi na žaloby navrhovateľa, keď mnohokrát vznášajú námietky premlčania.
Aj v prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil premlčaný nárok a práve v dôsledku zastúpenia odporcu vedľajším účastníkom súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ žaloval premlčanú pohľadávku zrejme v domnienke, že odporca nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. Aj táto okolnosť je jednou z tých, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. v danom prípade.
Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom (§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. ). Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a pomáhať mu k uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť, ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou. To, že konajú prostredníctvom advokáta, je ich ústavným právom (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Preto námietky navrhovateľa v tomto zmysle uvádzané v jeho vyjadrení k odvolaniu nie sú opodstatnené.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (vo výroku o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu) zmenil. Odvolaniu vedľajšieho účastníka vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vypočítaných podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v plnej výške 94,20 eur, ako advokát uplatnil, a akú výšku vypočítal a považoval za správnu aj okresný súd (viď odôvodnenie rozsudku okresného súdu), pred znížením. Odmena za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd dňa 28.01.2013 (za každý úkon odmena advokáta po 31,53 eur (tarifná odmena za zastupovanie v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. vychádza z hodnoty sporu 433,26 eur (bez príslušenstva) + 2x režijný paušál 7,63 eur + 7,81 eur t.j. spolu 78,50 eur + 15,70 eur daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %, nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom tejto dane. Obidva uplatnené úkony odvolací súd považuje za účelné v konaní.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu priznal súd náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za podanie odvolania, vo výške 29,29 eur. Výpočet trov vychádza z právneho názoru odvolacieho súdu, že základom sadzby tarifnej odmeny je hodnota veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 433,26 eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznaných trov 94,20 eur. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 94,20 eur, z ktorej v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 patrí i režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu 24,41 eur, čo je daňový základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty (v sadzbe 20 % t.j. 4,88 eur), ktorá v tomto prípade advokátovi taktiež patrí, je platiteľom tejto dane. Trovy odvolacieho konania vrátane DPH sú 29,29 eur.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.