Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-64-2011.pdf
PDF · 161.51 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/64/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa D., bytom M., právne zastúpeného JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26 proti odporcom v rade 1) M., bytom N. v rade 2) G., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom so sídlom Fándlyho 130/8, Dubnica nad Váhom, v rade 3) L. bytom N., v rade 4) Q., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, v rade 5) G., bytom U., v rade 6) B., bytom U., obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I. 57/132, Dubnica nad Váhom, v rade 7) Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, v rade 8) N., bytom T., a v rade 9) K., bytom T., v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Súd vzájomný návrh odporcov v rade 8/ a 9/ zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.3.2011 domáhal, aby súd určil, že parcela č. XXX- XXX/X o výmere 2971 m2, nachádzajúca sa v okrese B., obec: N. U. H., katastrálne územie N. U. patrí do dedičstva po poručiteľovi C. L. L., rod. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX, N. U. H., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX v celosti a výmere v stave pred 28.9.2001. t.j. pred odčlenením parcely č. XXXX/XXX geometrickým plánom, pričom na základe neskoršej zmeny návrhu bol petit upresnený tak, že navrhovateľ požadoval, aby tá časť parcely č. XXX-XXX/X, ktorá bola geometrickým plánom č. 60/2001 zo dňa 28.09.2001, vyhotoveným B.. G. R., odčlenená do parc. registra C č. XXXX/XXX, v dnešnom stave sú to parcely registra C č. XXXX/XXX o výmere 29 m2, XXXX/XXX o výmere 119 m2, XXXX/XXX o výmere 77 m2, XXXX/XXX o výmere 55m2, XXXX/XXX o výmere 223 m2, XXXX/XXX o výmere 129 m2, XXXX/XXX o výmere 87 m2, XXXX/XXX o výmere 78 m2 a XXXX/XXX o výmere 385 m2 v okrese B., obci N. nad H., KÚ N. nad H., určené geometrickým plánom č. 367 352 99-23/2013, vyhotoveným C. C., autorizačne overeným B.. W. T. a úradne overeným B.. G. L. pod č. 135/2013 zo dňa 22.04.2013 patrí do dedičstva po poručiteľke C. L. L., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX. Vo svojom návrhu uviedol, že K. Q. rod. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U.. X. mája č. XX, N. U. H., nadobudla na základe kúpnej zmluvy do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť - parcelu č. XXX- XXX/X o výmere 2971 m2, zapísanú na PKN vložke č. XXXX katastrálne územie N. nad H., ďalej aj ako parcela XXX - XXX/X. Smrťou K. Q. rod. K. dňa XX.X.XXXX na základe dedičského konania, vedeného pod sp.zn. č. D 550/72, vedeného Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici a ním vydaného rozhodnutia zo dňa 31.7.1972 predmetnú parcelu č. XXX - XXX/X nadobudla do výlučného vlastníctva
dedením jej sestra a zároveň jediná dedička - C. L. L., rod. K. (mala a užívala počas celého svojho života obe krstné mená, t.j. aj ako L. L., aj ako C. L. a aj ako C. L. L.), nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX, N. U. H.. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.1972. Aj napriek tejto skutočnosti - preukázateľnému a právoplatnému nadobudnutiu parcely č. XXX - XXX/X C. (L.) L. rod. K. nedošlo na príslušnej správe katastra nehnuteľností k zápisu tejto zmeny a parcela č. XXX - XXX/ X tak ostala v katastri nehnuteľností zapísaná na jej predchodkyňu, predchádzajúcu vlastníčku p. K. Q. rod. K.. Jediným dedičom po poručiteľke C. L. L., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, bol na základe zanechaného závetu D. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX/XX, N. nad H.. Z rozhodnutia, vydaného v dedičskom konaní (právoplatné dňa 14.3.1980) vyplýva, že predmetom tohto dedičského konania nebola aj parcela XXX - XXX/X, hoci ju v čase smrti C. L. preukázateľne vlastnila. V návrhu vyslovil názor, že zrejmým dôvodom tohto opomenutia je nezapísanie tejto parcely v príslušnom registri na jeho predchodkyňu. V následných dedičských konaniach č. D 549/72, 1D 272/80, 22D 912/2002, 23D 87/2004, Dnot 42/2004 bola predmetná parcela opomenutá a nebola predmetom týchto konaní. Dňa 28.9.2001 - tzn. v čase kedy bola parcela XXX -XXX/X stále preukázateľne vo vlastníctve p. C. L. bola geometrickým plánom č. 60/2001, vyhotoveným B.. G. R. z parcely č. XXX - XXX-X odčlenená novo vytvorená parcela reg. „C“ KN č. XXXX/XXX vo výmere 1182 m2, pričom zvyšná časť parcely vo výmere 1789 m2 ostala vedená pod č. XXX/X. Navrhovateľ vyjadril tiež názor, že prvým podozrivo nápadným momentom, podporujúcim nižšie uvedené konštatovanie o pravdepodobnom podvode pri prevode parcely reg. „C“ KN č. XXXX/XXX je fakt, že už v tomto geometrickom pláne, datovanom ku dňu 28.9.2001 je ako vlastník uvedená spoločnosť ARKÁDIA Trenčín s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36310433. Aj napriek skutočnosti, že v čase vzniku - existencie spoločnosti ARKÁDIA Trenčín s.r.o. táto nemohla mať žiaden vzťah s C. L. L. (nakoľko tá zomrela XX.X.XXXX), našla si táto spoločnosť spôsob, ako parcelu č. XXXX/XXX nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Spoločnosť ARKÁDIA Trenčín s.r.o. už dnes síce neexituje, avšak výpisom z obchodného registra je viac než zrejmé, že jej nástupcom (aj keď nie v právnom slova zmysle) je spoločnosť Arkádia TN, a.s. (viď rovnaké pôvodné sídla oboch spoločností, rovnaké štatutárne orgány a zrejme aj tí istí spoločníci/akcionári). Až do obdobia približne 06/2008 nebol na parcelu č. XXX/X založený list vlastníctva. Po vykonaní registrácie obnovenej evidencie pozemkov došlo k jeho založeniu pričom súčasný list vlastníctva deklaruje vlastníctvo k parcele reg. E KN XXX/X jej pôvodnej vlastnícke - K. Q. rod. K. (viď L V XXXX, k. ú. N. nad H.). Nakoľko posledné právoplatne skončené dedičské konanie, ktorého predmetom bola parcela XXX - XXX/X bolo konanie po poručiteľovi K. Q. rod. K. je jasné, že posledným vlastníkom predmetnej parcely mohla byť len - C. L. L.. Stav v katastri nehnuteľností nesvedčí v prospech oprávnenej osoby - posledného skutočného vlastníka, ktorému bolo nadobudnutie tejto parcely potvrdené súdom. Hoci D. F., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX/XX, N. U. H. a ktorý zomrel dňa X.X.XXXX nebolo nikdy vlastníctvo parcely č. XXXX/ XXX (odčlenenej geometrickým plánom) potvrdené a nemohol tak s predmetnou parcelou nakladať, podarilo sa osobám, konajúcim za spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. a za pomoci podozrivej aktivity príslušnej správy katastra previesť túto parcelu na inú osobu a ukážkovo tak narušiť základnú rímsko-právnu zásadu občianskeho práva „nemo plus iuris ad allium transfere quam ipso haberet“. To, že D. F. nebolo nikdy vlastníctvo k predmetnej parcele potvrdené, svedčí aj fakt, že v čase prevodu na spol. ARKADIA Trenčín s.r.o. jeho „vlastníctvo k nehnuteľnostiam“ deklarovali len LV č. XXX a XXX. Na to, ako previesť parcelu č. č. XXXX/XXX na osobu, ktorá by ju neskôr previedla na dnes už neexistujúcu spoločnosť ARKADIA Trenčín s.r.o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 36310433 bolo treba niečo múdre vymyslieť, a to sa zainteresovaným aj podarilo. Navrhovateľ vyjadril názor, že prvé geniálne konanie sa uskutočnilo zrejme na pôde katastrálneho úradu, a to dopísaním akejsi „vsuvky“ do pôvodného rozhodnutia Štátneho notárstva Považská Bystrica v ded. konaní č. 1D 272/80, nachádzajúcom sa v zbierke listín na katastrálnom úrade, podľa ktorej predmetom dedenia po C. L. L. mali byť „aj pozemky na LV XXX“. Nakoľko toto LV (ako tzv. slepé) neobsahovalo žiadne nehnuteľnosti a ono samé odkazovalo spätne na samotné dedičské konanie, nemožno tento pokus označiť inak ako nepodarený. O tom, že týmto konaním došlo k závažnému porušeniu zákona a k zámernému a účelovému pozmeneniu osvedčenia o dedičstve (falšovanie úradnej listiny) svedčí aj fakt, že jedine v rozhodnutí, uloženom na príslušnej správe katastra je rukou dopísaná táto vsuvka. V súdnom spise žiadne rozhodnutie s dopísanou vsuvkou nie je a rovnako sa v spise nenachádza ani len zmienka o akejkoľvek chybe v písaní či úprave úvodného rozhodnutia. O porušení zákona svedčí aj samotná právna úprava platná v čase vykonania zmeny. O tom, že D. F. nikdy nebol vlastníkom parcely č. XXXX/XXX (jeho vlastníkom sa mohol stať, len ak by mu po jeho predchodcovi bolo dedičstvo potvrdené) potvrdzuje okrem vyššie uvedeného aj nasledujúca skutočnosť. Notár, prejednávajúci dedičstvo po nebohom D. F., zisťujúci stav majetku poručiteľa, požiadal listom zo dňa 18.7.2002 príslušnú Správu katastra B. o vyhotovenie listov vlastníctva resp. identifikáciu parciel, potrebných na určenie vecí, patriacich do dedičstva po poručiteľovi.
Z identifikácie parciel, datovanej ku dňu 31.10.2002, vydaných Správou katastra B., jednoznačne vyplýva, že parcela XXX-XXX/X nepatrila medzi majetok, patriaci D. F.. Tu navrhovateľ poukázal na ďalšiu nezrovnalosť, ktorá podľa neho potvrdzuje obyčajný podfuk (dátum uzavretia kúpnej zmluvy D. F.
- ARKÁDIA Trenčín s.r.o.: 11.10.2001 a dátum vyhotovenia geometrického plánu č. 60/2001: 28.9.2001). Katastrálny úrad previedol v r. 2001 časť parcely XXX-XXX/X (odčlenenej geometrickým plánom), pričom následne o rok na to tvrdil, že pôvodná parcela, z ktorej bola odčlenená „predaná“ parcela nie je vo vlastníctve predávajúceho, ba dokonca ani jeho bezprostredného právneho predchodcu. Právny úkon bez privolenia súdu, ktorým dedič nakladá s majetkom poručiteľa je absolútne neplatný. Navrhovateľ sa vyjadril, že nakoľko D. F. nikdy nedostal od príslušného súdu privolenie na nakladanie (predaj) s parcelou reg. C KN č. XXXX/XXX, nemožno tento prevod považovať za právne relevantný úkon, bez ohľadu na skutočnosť, že k zápisu predmetnej parcely na spoločnosť ARKÁDIA Trenčín s.r.o. došlo. D. F. dňa 11.10.2001 ako osoba, ktorá vtom čase nevedela písať ani čítať, „uzavrela" dňa 11.10.2001 kúpnu zmluvu č. N. XXX - XXX/X/A so spoločnosťou ARKÁDIA Trenčín s.r.o., na základe ktorej bolo tejto spoločnosti zapísané vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XXX (t.j. novo vytvorenej parcely vzniknutej odčlenením od parcely č. XXX-XXX/X). Okrem už vyššie uvedenej niekoľko krát spomenutej skutočnosti, že D. F. nemohol v čase uzavretia kúpnej zmluvy s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať je ďalším dôležitým momentom, že táto kúpna zmluva, uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, je bezpochyby absolútne neplatným právnym úkonom. Z obsahu listiny, označenej notárom C.. G. Q. ako „Notárska zápisnica“ vyplýva, že pre absenciu podstatných a obligatórnych náležitosti, nejde o notársku zápisnicu ako úradnú zápisnicu, vo forme vyžadovanej zákonom. Notárska zápisnica neobsahuje: vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená. Notárska zápisnica neobsahuje ani obsah právneho úkonu, na ktorý mala byt' ako úradná zápisnica použitá. Kúpna zmluva, spísaná na osobitnej listine a iba pripojená k listine, označenej ako notárska zápisnica, náležitosti úradnej zápisnice pre absenciu náležitostí podľa § 47 ods. 1 písm. g) nespĺňa a nie je preto právnym titulom, s ktorým zákon spája právne následky - v tomto prípade zmluvný prevod práv k nehnuteľnosti. Notár v uvedenom liste pochybil (čím porušil zákon), keď namiesto vyhotovenia riadnej zápisnice vydal listinu, slúžiacu na osvedčenie totožnosti konajúcich osôb. To však v nijakom prípade ako „titulus“, potrebný na prevod vlastníctva nehnuteľností u osôb, ktoré nemôžu čítať ani písať nie je podľa zákona postačujúce. Na základe uvedených skutočnosti je podľa navrhovateľa viac než zrejmé, že príslušná správa katastra nemala predmetnú nehnuteľnosť (parcelu č. XXXX/XXX) na spoločnosť ARKADIA Trenčín s.r.o. na základe tejto listiny ako absolútne neplatného právneho úkonu nikdy zapísať, nehovoriac samozrejme o tom, že D. F. vlastníkom predmetnej parcely ani nikdy nebol a právo nakladať s ňou nemal.
Po roky 2001 došlo niekoľkými geometrickými plánmi k vytvoreniu nových parciel (XXXX/XXX, : XX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX), ktoré boli následne zo strany ARKADIA Trenčín s.r.o. predané tretím subjektom, osobám, ktoré sú dnes označené na Správe katastra B. ako ich vlastníci. Vzhľadom na skutočnosť, že novovytvorené parcely (ktoré prekrývajú parcelu č. XXXX/ XXX) sú užívané súčasnými vlastníkmi bez obmedzenia v celom rozsahu ako ich vlastné, navrhovateľ má právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Jediným dedičom po C. L. L., bol D. F., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. Jediným právnym nástupcom po D. F. bola v zmysle závetu, spísaného formou notárskej zápisnice, Y. G., rod. H., rod. č.: XXXXXX/XXX, naposledy bytom D. XXX/XX N. nad H., ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX bez toho, aby dedením parcelu č. XXX - XXX/X do vlastníctva nadobudla. Právnym nástupcom p. Y. G. je spolu so svojou sestrou navrhovateľ (podľa dohody medzi súrodencami ako aj v súlade so všetkými doteraz uzavretými dodatočnými dedičskými konaniami sa sestra navrhovateľa vzdáva dedičského nároku v prospech navrhovateľa - táto skutočnosť sa však deklaruje až na konkrétnom dedičskom konaní).
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 5.8.2011 na doplnenie tiež uviedol, že až do obdobia približne 06/2008 nebol na parcelu č. XXX/X založený list vlastníctva. Po vykonaní registrácie obnovenej evidencie pozemkov došlo k jeho založeniu, pričom súčasný list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. nad H. deklaruje vlastníctvo k parcele reg. E KN XXX/X jej pôvodnej vlastnícke - p. K. Q. rod. K.. Nakoľko posledné právoplatne skončené dedičské konanie, ktorého predmetom bola parcela XXX - XXX/X bolo konanie po poručiteľovi K. Q. rod. K. je jasné, že posledným vlastníkom predmetnej parcely mohla byť len
- C. L. L.. Stav v katastri nehnuteľností nesvedčí v prospech oprávnenej osoby - posledného skutočného vlastníka, ktorému bolo nadobudnutie tejto parcely potvrdené súdom. Na základe žiadosti navrhovateľa ako potenciálneho dediča parcely č. XXX - XXX/X došlo vypracovaním BILANCIE PLÔCH B.. B. G.
k znázorneniu parcely č. XXX - XXX/X na súčasných parcelách, t, j. prekrytie geometrickým plánom odčlenenej časti parcely XXX-XXX/X so súčasný stavom. Napr. prienik odčlenenej časti parcely XXX- XXX/X so súčasnou parcelou č. XXXX/XXX predstavuje výmeru 25 m2, prienik so súčasnou parcelou XXXX/XXX predstavuje 251 m2atď. . celkom 1182 m2 , čo je celková výmera odčlenenej časti z parcely XXX-XXX/X. Vzhľadom na skutočnosť, že novovytvorené parcely (ktoré prekrývajú parcelu č. XXX-XXX/ X) sú užívané odporcami, navrhovateľ na výzvu súdu označil ako odporcov uvedené osoby. Ako vyplýva z predloženej bilancie plôch, parcela č. XXX - XXX/X, ktorá je predmetom tohto konania, zasahuje len do časti súčasných parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a nezahŕňa celé novovytvorené parcely, len ich častí v súhrnnej výmere 1182 m2. Predmetom tohto konania je pôvodná parcela č. XXX - XXX/X, z ktorej bola odčlenená novo vytvorená parcela č. XXXX/XXX t.j. v stave pred jej odčlenením; keďže táto parcela existovala v čase smrti poručiteľa predstavuje dedičstvo po poručiteľovi, bez ohľadu na to, že následne došlo k prečíslovaniu, následne rozdeleniu a preskupeniu. Dedičstvom po poručiteľovi nie sú celé novovytvorené parcely, ale parcela č. XXX - XXX/X v čase pred jej rozdelením, t.j. prienik pôvodnej odčlenenej parcely so súčasným stavom - t.j. tak, ako je graficky vyjadrené v Bilancii plôch a parcela XXX/X ako zostatok po oddelení z pôvodnej parcely XXX-XXX/X. Následne sa v dedičskom konaní vyhotoví geometrický plán, kde sa presne zaznačí parcela prienik pôvodnej parcely č. XXX-XXX/X so súčasným stavom. Pre úplnosť tiež dodal, že súčasná parcela očíslovaná č. XXXX/XXX je „pozostatkom“ pôvodnej parcely č.XXXX/XXX, ktorá vznikla odčlenením od parcely XXX-XXX/X ( pre potreby ďalšieho číslovania (rozdeľovania) parciel bola „stará“ parcela XXXX/XXX tzv. kmeňová a preto číslo parcely XXXX/XXX bolo zachované).
Vo svojom následnom podaní zo dňa 18.7.2012 tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010, v dôsledku ktorého považoval vyjadrenia odporcov v rade 3, 4, 5 a 6 za právne irelevantné. Napriek tomu tiež uviedol nasledujúce skutočnosti:
Podľa navrhovateľa v rozhodnutí štátneho notárstva č. 1D 273/80 nie je ako predmet dedenia uvedená parcela XXX - XXX/X. Ako uviedol v návrhu na začatie konania v predmetnej veci, jedine na príslušnej správe katastra je rukou dopísané v rozhodnutí štátneho notárstva 1D 273/80, že predmetom dedenia na D. F. sú i pozemky na LV č. XXX. Avšak zdôraznil, že v rozhodnutí, uloženom priamo na príslušnom súde, sa nachádza rozhodnutie bez tohto doplnenia. Táto skutočnosť je potvrdená aj Zápisnicou z prejednania dedičstva č. 1D 272/80, v ktorej nie je ako predmet dedičstva uvedená parcela XXX - XXX/X. Navyše je potrebné uviesť a zdôrazniť, že aj keby rukou dopísané „ doplnenie“ zakladalo akékoľvek právne dôsledky, tak na samotnom LV č. XXX, na ktorý sa odvoláva dedičské konanie nie je uvedená žiadna parcela, nieto ešte parcela č. XXX-XXX/X ( Ide o tzv. „slepý“ list vlastníctva bez uvedenia majetkovej podstaty, nakoľko evidovanie vlastníckeho práva od 1.4.1964 formou listov vlastníctva združených poľnohospodárskych pozemkov, pozemkov v užívaní socialistickej organizácie atď. sa dialo spravidla len poznámkou na liste vlastníctva alebo vôbec). Rovnako navrhovateľ uviedol, že napriek prevedeniu časti parcely XXX - XXX/X, neprevedená časť tejto parcely predmetom dedenia z D. F. na jeho dediča nebola, pričom na túto neprevedenú časť parcely XXX - XXX/X do r. 2008 nebol založený ani list vlastníctva. Logicky, ak by neprevedená časť parcely XXX - XXX/X bola predmetom dedenia podľa rozhodnutia štátneho notárstva 1D 273/80, tak by bola predmetom dedenia aj z D. F. na jeho dedičov. O vyššie uvedenom svedčí nepochybne aj skutočnosť, že po podaní žaloby došlo v súčasnosti už právoplatne ukončenému dodatočnému dedičskému konaniu, premietnutého do zápisu na LV príslušnou správou katastra, ktorého predmetom bol práve spomínaný zvyšok“ parcely XXX-XXX/X po odčlenení - parcela XXX/X. T.j. z právoplatného dedičského konania po C. L. L. nepochybne vyplýva, že „zvyšok“ parcely XXX-XXX/X po odčlenení - parcela XXX/X bol v čase smrti poručiteľa vo vlastníctve p. C. L. L. a nie p. D. F.. Tiež uviedol, že odporcovia v 5. a 6. rade si neoprávnene započítavajú do vydržacej doby aj dobu užívania právneho predchodcu, t.j. spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Spoločnosť Arkádia Trenčín, s.r.o. nebola vo svojej držbe predmetného pozemku dobromyseľná a držba nebola oprávnená, preto táto držba nespĺňa zákonné predpoklady vyžadujúce sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to z dôvodov uvedených nižšie. K prevodu vlastníctva k predmetnému pozemku došlo na základe kúpnej zmluvy medzi D. F. a spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Samotná kúpna zmluva nebola písaná v zákonom predpísanej forme notárskej zápisnice, ktorá sa pre osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať vyžaduje. Existujúca notárska zápisnica o osvedčení totožnosti D. F., ktorej prílohou bola predmetná kúpna zmluva, nemá zákonom požadované náležitosti. V takomto prípade ide o neospravedlniteľný omyl spol. Arkádia Trenčín, s.r.o., ktorý bráni splneniu predpokladov vydržania. Táto skutočnosť je prejudikovaná mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, napríklad: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010: ,,Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti
o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená “ ,,Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. “ V uznesení Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, zo dňa 25. novembra 2008 sa uvádza: ,,Dovolací súd považuje naostatok za potrebné poznamenať, že nedostatok atribútu verejnej listiny nemá bez ďalšieho za následok aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje. Ak pre právny úkon zákon nepredpisuje formu notárskej zápisnice a listina obsahuje náležitosti, ktoré pre konkrétny právny úkon zákon požaduje, je právny úkon platný.“ Z uvedeného je jednoznačný záver, že v prípade ak zákon predpisuje pre právny úkon formu notárskej zápisnice a listina nie je spísaná v tejto forme, je tento právny úkon absolútne neplatný. Navrhovateľ tiež uviedol, že v čase podpisu zmluvy medzi D. F. a spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. bolo vedené konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva, ktorým bola práve parcela XXX - XXX/X. Je jednoznačné, že rámec presahujúci obvyklé hospodárenie je akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťou spočívajúca v jej scudzení, ku ktorej prevodom vlastníckeho práva k tejto parcele na spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. došlo. Privolenie súdu podľa § 175r O.s.p. je pritom podmienkou platnosti právneho úkonu, preto jeho absencia zakladá absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu odporovaniu zákona. Pri predmetnom prevode vlastníckeho práva z D. na spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. privolenie súdu nebolo dané. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra súdov, napríklad: SJ, 2005, č. 139 - NS sp. zn. 30 Cdo 967/2004: ,,Usnesení, kterým soud privolí k prodeji veci patŕící do dédictví (§ 175r [red.: nyní § 175r odst. 1] o. s. ř. ), je rozhodnutím, jehož je treba k platnosti smlouvy (§ 39 obč. zak.).“ Absencia zákonom určenej formy právneho úkonu, ak osoba nevie čítať alebo písať, a nevykonanie právneho úkonu s privolením súdu ako ukladá zákon zakladá neoprávnenosť držby spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. z dôvodu nedodržania obvyklej miery opatrnosti, ktorú ustálená judikatúra, ako sme uviedli vyššie, pre vydržanie nehnuteľnosti vyžaduje.
K vyjadreniu odporcov v 3. a 4. rade zo dňa 13.03.2012 uviedol, že odporcovia v 3. a 4. rade nerozlišujú medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Citované tvrdenie odporcov v 3. a 4. rade sa vzťahuje na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, avšak v danej veci dochádza k neplatnosti absolútnej. Zo samotného § 40a Občianskeho zákonníka vyplýva, že relatívna neplatnosť môže nastať len pri nedodržaní formy právneho úkonu, ktorá bola založená dohodou strán, nie zákonom. V prípade nedostatku formy právneho úkonu uloženej zákonom ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade absencie obligatórnych náležitostí právneho úkonu ide taktiež o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tiež uviedol, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, preto akákoľvek doba, kedy vlastník žiada určenie, že vec patrí do dedičstva, je pre konanie irelevantná. Rovnako zdôraznil, že odporcovia jednak nenadobudli niečo od nepravého dediča, ale od spol. Arkádia Trenčín, s.r.o. Zároveň D. F. je dedič oprávnený, preto sa uvedené ustanovenie na danú vec nemôže aplikovať. Zároveň by dobromyseľný nadobúdateľ musel nadobudnúť nehnuteľnosť na základe platného právneho úkonu. Na dobrú vôľu nadobúdateľov pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd nemôže prihliadať. Uvedené potvrdzuje konštantná judikatúra súdov. Na bona fides sa prihliada len v prípade, ak v čase prevodu vlastníckeho práva bol prevádzateľ vlastníkom nehnuteľnosti, a teda ak by zmluva nebola absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť zmluvy nemôže byť zhojená ani ďalším prevodom na inú osobu (napr. uznesenie ÚS SR . sp. zn. I. ÚS 50/2010 alebo rozsudok NS SR. sp. zn. 3 Cdo/144/2010 ). Ako sa uvádza v uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 50/2010: „Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne r:'atnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. “ Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011, sp. zn. 3 Cdo/144/2010: „Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku
právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. ”
Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.10.2012 uviedli, že túto parcelu nadobudli legálnym spôsobom na základe notársky overenej kúpnej zmluvy od predávajúceho Arkádia Trenčín, s.r.o. za parcelu riadne zaplatili, a to vlastníkovi, zapísanému v katastri nehnuteľností, ktorého údaje nemajú právo spochybňovať. Zodpovednosť by mala niesť spoločnosť Arkádia Trenčín, s.r.o.
Odporcovia v rade 3/ a 4/ vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2012 uviedli, že návrh navrhovateľa považujú za nezrozumiteľný, pričom tiež uviedli, že podľa nich navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem. Tvrdenia, že by mala spoločnosť Arkadia Trenčín, s.r.o. v minulosti nadobudnúť parc.č. XXXX/ XXX do výlučného vlastníctva podvodným konaním, nie sú ničím podložené. Na strane jednej sa v žalobnom návrhu uvádza, že D. F. nemohol s parcelou nakladať, na strane druhej je ale z kúpnej zmluvy zrejmé, že D. F. bola riadne vyplatená kúpna cena a táto bola v rámci dedičského konania medzi dedičov prerozdelená. Neplatnosti kúpnej zmluvy sa nemôže domáhať ten, kto ju svojím konaním spôsobil. Ak D. F. previedol nehnuteľnosti, ktorých podľa tvrdení navrhovateľa nebol vlastníkom a za tieto dostal aj riadne zaplatené, spôsobil by neplatnosť takejto kúpnej zmluvy priamo predávajúci. Naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe, pri prejednávaní dedičstva, je v prípadoch, ak je určitá vec sporná a z toho dôvodu nemôže byť zaradená do súpisu aktív dedičstva a teda sú dedičia nútení podať určovaciu žalobu alebo v prípade, ak určitá vec vôbec nebola predmetom dedičského konania a až následne, po právoplatnosti dedičského konania, dedičia zistia, že táto vec mala patriť do dedičstva. V prípade určovacej žaloby navrhovateľa je však evidentné, že D. F. nehnuteľnosť riadne predal spoločnosti Arkadia Trenčín, s.r.o. a teda dedičia neboli na svojich právach nijako ukrátení. Bez dôkazov spochybňuje navrhovateľ notársku zápisnicu, zmluvy, rozhodnutia katastra, dokonca vlastného predka označuje za osobu negramotnú, možno retardovanú, možno ťažko chorú, lebo nevedela čítať a písať. Navrhovateľ ale nič zo svojich tvrdení nepreukazuje aj konkrétnym dôkazom. Aj z hľadiska právnej istoty nových vlastníkov nehnuteľností, nemôže byť splnený naliehavý právny záujem, v prípade dedičov navrhovateľov, ktorí o nehnuteľnosti od prevodu D. F., teda 10 rokov, nikdy nejavili záujem. V samotnom žalobnom návrhu sa uvádza, že po smrti D. F., bola právnym nástupcom Y. G. a po Y. G., navrhovateľ so svojou sestrou. Ani Y. G. nikdy nespochybnila kúpnu zmluvu, uzatvorenú D. F.. Samotný navrhovateľ sa stal aj so svojou sestrou právnym nástupcom už v r. 2003, ale po 8 rokoch sa domáha, fiktívnou žalobou, vyslovenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy svojich predchodcov. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určovacej žalobe by mohol existovať iba v prípade, ak by bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. Práve otázka naliehavého právneho záujmu mala a má v praxi interpretačné problémy. Podľa judikatúry, určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde sa jej pomocou môže eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty k právnemu vzťahu ako zodpovedajúcej náprave, nie je možné dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že určovacia žaloba bude plniť tento účel, nemôže existovať ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe, súd nie je oprávnený rozhodovať o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom právnom predchodcovi navrhovateľa, je oprávnený rozhodnúť o vlastníctve poručiteľa ku dňu jeho smrti. Nemôže však rozhodnúť, že určitá vec je predmetom dedičstva. Takýto záver je vyhradený výlučne súdu, ktorý prejednáva dedičstvo, podľa ustanovení § 175 a nasl. O.s.p., ktorými účastníkmi sú iba potenciálni dedičia. I keby sa jednalo o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, začína plynúť premlčacia lehota od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo, podľa § 105 OZ, by bol takýto návrh navrhovateľa premlčaný. Odvolávali sa aj na ochranu práv tretích osôb, teda v tomto prípade odporcov, ktorí nikdy neprišli s navrhovateľom ani jeho právnymi predchodcami do kontaktu, tieto nehnuteľnosti kúpili dobromyseľne a aj rozhodnutie NS SR č. 35Cdo 49/1997 hovorí a uvádza, že pri viacerých, na seba nadväzujúcich zmluvách, treba skúmať každú samostatne a teda, ak kúpna zmluva, uzatvorená medzi odporcami v 3. a 4. rade a spoločnosťou Arkadia Trenčín, s.r.o., je zmluvou platnou. Návrh navrhovateľa preto považovali za nedôvodný a nie je potrebné zaoberať sa meritom veci po stránke skutkovej a právnej. V prípade, že by sa okresný súd nestotožnil s týmto právnym názorom, žiadali, aby navrhovateľ na hlavnom pojednávaní hodnoverne preukázal tvrdenia, uvedené v žalobnom návrhu, vyjadril sa k otázke, či je jediným aktívne legitimovaným
subjektom na podanie žaloby. S ohľadom na fakt, že právnym nástupcom po Y. G., je navrhovateľ aj so svojou sestrou, domnievali sa, že aj táto by mala vystupovať na strane odporcov. Žalobný návrh trpí mimo iných vád aj nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Z uvedených dôvodov žiadali žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania, ktoré budú v zákonnej lehote, v prípade úspechu, vyčíslené.
Odporcovia v rade 5/ a 6/ vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2012 uviedli, že nadobudli vlastníctvo k parc. č. L. XXXX/XXX, ktorá bola čiastočne vytvorená i z parc. č. L. XXX-XXX/X kúpnou zmluvou zo dňa 4.7.2002 od vlastníka Arkádia Trenčín, s.r.o. Tento právny predchodca odporcov v 5. a 6. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2001 od D. F., bytom D. XXX/XX, XXX XX N. nad H.. Ten nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti par. č. XXX-XXX/X dedením po C. L. L., rod. K. v dedičskom konaní č. 1D 273/80. Rozhodnutie štátneho notárstva v Považskej Bystrici nadobudlo právoplatnosť dňa 30.4.1980. Pre vznik vlastníckeho vzťahu v dedičskom konaní nie je rozhodujúci zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do evidencie nehnuteľností. Do roku 1995 sa vlastníctvo fyzických osôb k pozemkom neidentickým, ktoré boli v užívaní socialistických organizácii zapisovalo na listoch vlastníctva do poznámky. Skutočným právnym titulom nadobudnutia vlastníctva k pozemku parc. č. XXX-XXX/X bolo však rozhodnutie štátneho notárstva č. 1D 273/80. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha výroku súdu, ktorý je v podstate totožný s rozhodnutím štátneho notárstva č. k. 1D 273/80, pretože v tomto konaní štátne notárstvo skonštatovalo, že do pozostalosti poručiteľky, C. L. L., patria i nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. N. nad H. a potvrdilo nadobudnutie týchto nehnuteľnosti závetným dedičom D. F.. Opätovným určením vlastníctva bol iba zopakovaný stav v čase rozhodovania - prejednávania dedičstva po C. L. L.. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na takomto rozhodnutí, ktoré by na jeho právnom postavení nič nezmenilo. Ako je vyššie uvedené, odporcovia v 5. a 6. rade nadobudli vlastníctvo od právneho predchodcu Arkádia Trenčín, s.r.o. so započítaním doby užívania právneho predchodcu odporcov v 5. a 6. rade užívajú predmetnú nehnuteľnosť po dobu viac ako 10 rokov. Užívajú ju v dobrej viere ako vlastnú a po celý čas boli vo svojom užívaní nerušení. Z uvedených dôvodov nadobudli vlastníctvo vydržaním a ich vlastníctvo je teda prekážkou, aby sa vlastníctva domov ktokoľvek iný, a preto navrhli, aby súd žalobu navrhovateľa zamietol ako nedôvodnú a navrhovateľa zaviazal k úhrade súdnych trov.
Odporca v rade 7/ vo svojom vyjadrení zo dňa 12.3.2012 uviedol, že v archívnej dokumentácii mesta sa nachádza kúpna zmluva č. N. - XXXX/XXX/A uzatvorená dňa 16. 04. 2002 medzi účastníkmi ARKÁDIA Trenčín, s. r. o., Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, ako predávajúcim a mestom Dubnica nad Váhom ako kupujúcim, na základe ktorej mesto odkúpilo pozemok pare. č. KN-C XXXX/XXX
- orná pôda o výmere 1381 m2 v katastrálnom území N. nad H.. Koľko m2 z uvedenej výmery tvorila pôvodná E-KN pare. č. XXX - XXX/X im nie je známe, pretože kupovali pozemok ako parcelu registra „C“. Pozemok pare. č. KN-C XXXX/XXX v katastrálnom území N. nad H. bol kupovaný pre účely vybudovania komunikácie pre novovznikajúcu obytnú zónu „ B.“. V súčasnom období je celý IV. Kvadrant zastavaný rodinnými domami. Hoci v čase právneho úkonu mal pozemok označenie orná pôda, prihliadalo sa, že bude slúžiť na vybudovanie komunikácie. Z uvedeného dôvodu bola kúpna cena stanovená v zmysle platných oceňovacích predpisov, t. j. na základe znaleckého posudku č. 107/2002, vypracovaného B.. L. D., znalcom v odbore stavebníctvo. Kúpna cena predstavovala 207 150,- Sk. 5. Postupne mesto na predmetný pozemok vynaložilo ďalšie náklady - zaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, náklady na odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na územnú a stavebnú dokumentáciu, skrývku ornice, stavebné povolenie a najväčší objem finančných prostriedkov na samotnú realizáciu stavby - na vybudovanie komunikácie a na uloženie inžinierskych sietí. Vybudovaná komunikácia slúži na verejnoprospešné účely. V archívnej dokumentácii mesta sa nachádza aj osvedčenie o dedičstve po C. L. rod. K. 14 D 977/2011 - 91 zo dňa 12. 10. 2011, kde sa v bode 1./ konštatuje, že poručiteľka závet, ani listinu o vydedení nezanechala. Ďalej v tom istom bode sa uvádza, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: neb. D. F., nar. XX. X. XXXX, závetný dedič, ktorý zomrel XX. XX. XXXX (následne text osvedčenia pokračuje). Vzhľadom k tomu, že tieto 2 skutočností si odporujú, je na dokazovaní súdu, či D. F. bol alebo nebol závetný dedič, či v čase vysporiadavania vlastníckych vzťahov bol spôsobilý alebo nebol spôsobilý nakladať s pozemkom. Ďalej uviedol, že mesto od odkúpenia pozemku až dodnes vynaložilo značné finančné prostriedky na účel, pre ktorý bol pozemok pôvodne odkúpený. K podstate veci (či má byť nehnuteľnosť - pôvodná parc. č. XXX - XXX/X, nachádzajúca sa v katastrálnom území N. nad H., zaradená v pôvodnej výmere
do dedičstva po poručiteľovi - C. L. L., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom ul. D. č. XXX, XXX XX N. nad H.) sa nevyjadrilo.
Odporcovia v rade 8/ a 9/ vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2012 uviedli, že kúpna zmluva v preskúmavanej veci bola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti: ornej pôdy o výmere 58 m2 z okresu B., obce N. nad H., katastrálneho územia N. nad H. vedenej pod pare. č. XXXX/ XXX. Kúpna zmluva je zároveň najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných i obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany dohodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t. j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Vlastnícke právo odporcovia 8./ a 9./ ako bezpodieloví spoluvlastníci nadobudli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Tiež uviedli, že právna úprava katastra nehnuteľností spočíva na zásadách, ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Cieľom tejto úpravy je dosiahnuť súlad stavu uvedeného v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom. Jednou z týchto zásad je zásada hodnovernosti (materiálnej publicity). Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, z čoho vyplýva, že čo je zapísané, platí. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj v zmysle ochrany vlastníckeho práva zakotveného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR navrhli, aby súd určil, že vlastníkom vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti sú odporcovia 8./ a 9./
Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 8.9.2014 v neprítomnosti odporcov v rade 2/, 6/, 7/, 8/ za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzali: podstatný obsah spisu OS PB sp.zn. 14D/977/2011, podstatný obsah spisu OS PB sp.zn. 14D/1323/2008, podstatný obsah spisu OS PB sp.zn. 1D/272/1980, podstatný obsah spisu OS TN sp.zn. 23C/87/2004, podstatný obsah spisu OS TN sp.zn. 22D/912/2002, list Ministerstva spravodlivosti SR - nedatovaný (č.l. 33), výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 17.9.2008, výpis z LV č. XXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 29.10.2002 a výpis z LV č. XXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 29.10.2002, pozemno-knižná vložka č.XXXX pre k.ú. N. nad H., notárska zápisnica zo dňa 11.10.2001 zn. N 396/2001, NZ 414/2001, kúpna zmluva č. N. - XXX-XXX/X/A zo dňa 11.10.2001, geometrický plán vyhotovený B.. G. R. dňa 26.09.2001 (č.l. 44-46), výpis z LV č.XXXX k.ú. N. nad H. z č.l. 49 a výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 5.9.2007, dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 31.07.1972 sp.zn. D 550/72 a zo dňa 28.7.1972 sp.zn. D 549/72, notárska zápisnica zo dňa 03.09.2001 zn. N 391/2001, Nz 379/2001, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 30.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H. zo dňa 27.5.2011, bilancia plôch, vyhotovená B.. B. G. (čl.133-134), kúpna zmluva č. N. XXXX/XXX/A zo dňa 16.04.2002, výpis z uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 25.02.2002 č.18/2002, kúpna zmluva č. N. XXXX/XXX zo dňa 04.07.2002 s geometrickým plánom vyhotoveným B.. G. R. dňa 26.6.2002, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 11.12.2007 a 18.12.2007, kúpna zmluva zo dňa 11.12.2007 a 18.12.2007 spolu s geometrickým plánom vyhotoveným B.. G. R. dňa 4.6.2004, kúpna zmluva N. XXXX/XXX-X zo dňa 19.04.2004 spolu s geometrickým plánom vyhotoveným B.. G. R. dňa 16.4.2004, geometrický plán vyhotoveným C. C. vyhotovený dňa 08.04.2013, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Na základe kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 29.3.1923 sa vlastníkom parc. č. XXX- XXX/X o výmere 2971 m2, zapísanej na PKN vložke č. XXXX pre katastrálne územie N. nad H., stala K. Q. rod. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom U.. X. G. č. XX, N. U. H.. Vlastníctvo uvedenej osoby bolo vyznačené aj v pozemkovej knihe, v už spomenutej PKN vložke č. XXXX pre katastrálne územie N. nad H.. Na základe právoplatných rozhodnutí Odboru pre výstavbu rady ONV v B. zn. 1113/55 zo dňa 28.8.1956 a Odboru výstavby a priemyslu Rady MsNV v N. nad H. zn.Výst. 1557-1960 zo dňa 13.7.1960, geometrických
plánov a výkazov plôch čísl. jednacie D1, D2 daných v N. nad H. dňa 8. a 12. júna 1963 Ústavom geodézie a kartografie pre kraj Stredoslovenský, stredisko geodézie pre okres Považská Bystrica sa parc.č. XXX-XXX/X rozdelila na parcelu, označenú v pláne číslom XX vo výmere 7a 75 m2 a na parc.č. XXX-XXX/X vo výmere 29a 71 m2, pričom vyčlenená časť sa zapísala do nového protokolu č. 3761 a zostávajúca časť parcely, označená pôvodným číslom so zmenenou výmerou 29 a 71 m2, zostala v PKN vložke č. XXXX. Následný zápis v PKN vložke č. XXXX pre k.ú. N. nad H. je zápis o zmene vlastníka na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici č. 550/1972. Iné zápisy v pozemkovej knihe vykonané neboli. Na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 31.7.1972, č. D 550/72 bolo dedičstvo po poručiteľke K. Q. rod. K., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX potvrdené pre sestru menovanej poručiteľky L. L., rod. K., nar. XX.X.XXXX. Uvedené rozhodnutie obsahuje aj upozornenie, že zmena vlastníctva u nehnuteľností, ktoré sú v užívaní socialistickej organizácie sa neeviduje. L. L., rod. K. zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom zanechala závet, spísaný vo forme notárskej zápisnice, dňa 6.9.1968 pod sp.zn. N 233/68, ktorým celý svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok odkázala D. F., nar. 28.X.XXXX. Základné dedičské konanie po nej ako poručiteľke viedlo Štátne notárstvo v Považskej Bystrici pod sp.zn. 1D 272/1980, v ktorom bol prejednaný majetok - pkn. parc.č. XXX/a, XXXX/X, XXXX/X a XXXX v k.ú. N. nad H., ktorý pripadol jej jedinému závetnému dedičovi - D. F.. Ten zomrel dňa X.X.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom viedol Okresný súd Trenčín pod sp.zn. 22D/912/2002; dedičstvo bolo potvrdené jedinej závetnej dedičke, ktorou bola Y. G., nar. XX.X.XXXX. Tá zomrela dňa X.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po nej viedol Okresný súd Trenčín pod sp.zn. 23D/87/2004; dedičmi po nej sú D. L., nar. XX.XX.XXXX a L. L., rod. G., nar. X.X.XXXX.
Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010).
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.
Podľa § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa
nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).
Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/222/2010 poukazuje na to, že „určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175 zca O.s.p.), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.“
V danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva mala byť aj sestra navrhovateľa; keďže účastníkom nebola, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne síce požiadal o prerušenie konania, aby sa zabezpečil prípadný súhlas sestry navrhovateľa s jej vstupom do konania na strane navrhovateľa, avšak súd tejto žiadosti o prerušenie konania nevyhovel z dôvodov, uvedených v uznesení. Uvedená žiadosť navrhovateľa nebola ani dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože navrhovateľ mal možnosť odstrániť tento nedostatok vecnej legitimácie tým, že by navrhol pristúpenie svojej sestry do konania ako účastníka na strane odporcu, keď sa súhlas takejto osoby nevyžaduje, avšak takýto úkon z jeho strany vykonaný nebol. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Počas konania bol zo strany odporcov v rade 8/ a 9/ vznesený protinávrh, nakoľko títo žiadali určiť svoje vlastníctvo k pozemku, ktorý označili ako orná pôda o výmere 58 m2 z okresu B., obce N. nad H., katastrálneho územia N. nad H. vedenej pod parc. č. XXXX/XXX. Nakoľko súd musel (ako pri každej určovacej žalobe) zisťovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom zistil, že odporcovia v rade 8/ a 9/ sú stále v katastri nehnuteľností vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto
nehnuteľností (LV č. XXXX pre k.ú. N. nad H.), konštatoval, že v čase vyhlásenia rozsudku nemajú naliehavý právny záujem na tomto určení, a preto súd tento vzájomný návrh odporcov v rade 8/ a 9/ zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v konaní vystupuje väčší počet účastníkov, pričom je potrebné rozhodnúť aj o odmene znalca a o trovách konania štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).