Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-20-2014.pdf
PDF · 112.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. I., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Y. I. V., K.. XX.XX.XXXX, O. R., Č. XXX/XX a otec - Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. K., I.. U.. Z.H. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu umiestnenia dieťaťa takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletému V. I., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 60 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2014.
Súd konanie o zmenu umiestnenia dieťaťa z a s t a v u j e .
Súd u p r a v u j e styk otca s mal. V. nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý párny víkend roka od piatka 18.00 h do nedele 15.00 h, v nepárnom roku počas školských jarných prázdnin od soboty 9.00 h do nedele 15.00 h, v párnom roku počas Veľkonočných prázdnin od štvrtka od 9.00 h do utorka 15.00 h, počas školských letných prázdnin od 01. júla od 17.30 h do 15. júla 17.30 h a od 1. augusta 17.30 h do 15. augusta 17.30 h, počas zimných školských prázdnin od 27. decembra od 10.00 h do 5. januára do 17.30 h.
Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a v stanovenom čase otcovi v mieste jej bydliska odovzdať a otec je povinný v stanovenom čase si dieťa od matky prevziať a v stanovenom čase dieťa vrátiť matke v mieste bydliska matky. V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť sú povinní rodičia o tomto dôvode sa vzájomne informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.
Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov na výživnom a rozsahu styku rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 14C/168/2011-28 zo dňa 09.09.2011.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28.02.2013 sa matka maloletého domáhala (na Okresnom súde Nové Zámky) zvýšenia výživného otcovi na sumu 250 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 sa zvýšili potreby dieťaťa. Poukázala na to, že v rozvodovom konaní, v ktorom bolo naposledy upravené výživné, otec maloletého tvrdil, že spláca hypotéku vo výške 400 eur mesačne, avšak hypotekárny úver musela v roku 2012 a 2013 platiť matka, nakoľko otec riadne úver nesplácal, pričom
úver je zabezpečený záložným právom na dom rodičov matky maloletého. Hoci spláca úver otca, jej príjmy ostali na úrovni ako v čase poslednej úpravy výživného. Výdavky na maloletého špecifikovala nasledovne: poplatok v škôlke 7 eur, stravné v škôlke 22 eur, logopédia 10 eur, výučba anglického jazyka 48 eur, poistka 22 eur a futbal 5 eur, k tomu ošatenie, obuv 50 eur, strava 150 eur, vitamíny 20 eur a lieky na liečbu alergie 12 eur, spolu 346 eur mesačne. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov má na dieťa náklady mimoriadne - výlet zo škôlky 10 eur, dovolenka k moru 255 eur a dovolenka v horách 180 eur, s poukazom na to, že maloletý je alergik . V čase podania návrhu matka s dvoma synmi bývala v trojizbovom byte v Tvrdošovciach, patriacom jej matke s nákladmi na bývanie 120 eur mesačne. Otec maloletého od septembra 2009 okrem výživného prispel na starostlivosť o dieťa v ojedinelých prípadoch vecnými darmi do hodnoty spolu 60 eur.
Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 31.01.2014 s tým, že s návrhom výšky výživného nesúhlasil a navrhol ho zamietnuť. Zároveň navrhol zveriť maloletého do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, matke určiť výživné sumou 60 eur mesačne a matke upraviť styk s maloletým. V podaní uviedol, že pomery na jeho strane sa v porovnaní s časom poslednej úpravy výživného nezmenili, je zamestnaný ako servisný technik a školiteľ a jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 16 mesiacov predstavuje 757,58 eur. Býva v dvojizbovom prenajatom byte, v ktorom viedli spoločnú domácnosť aj počas manželstva s matkou maloletého a s maloletým, dieťa má naďalej vyhradenú vlastnú izbu, do ktorej kúpil nové zariadenie. Nájomné platí vo výške 200 eur mesačne, na pohonné hmoty vynaložené k realizácii styku s dieťaťom vynaloží 90 až 100 eur mesačne, výdavky na dieťa mimo výživného uviedol vo výške 80 až 100 eur (korčuľovanie, plávanie, oblečenie, obuv, hračky a lieky) mesačne, na svoje živobytie a na chod domácnosti uviedol výdavky v sume 210 eur mesačne. Poukázal na to, že dieťa je o dva roky staršie, jeho potreby sa nezmenili, pričom sa na nich podieľa v rovnakej miere ako matka. Výdavky na výučbu anglického jazyka považuje za zbytočne nákladné. Počas určeného styku s ním trávi čas športovými aktivitami, ručnými prácami. Má za to, že starostlivosť a výchova dieťaťa zo strany matky nie je dôkladná, maloletý je ovplyvňovaný matkou proti nemu. Matka mu neposkytuje žiadne informácie o dieťati.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 14C/168/2011-28 zo dňa 09.09.2011 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa a na čas po rozvode zveril maloletého do starostlivosti matke a otca zaviazal k plateniu výživného v sume 60 eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým v rozsahu každý párny víkend v mesiaci od piatku 16. hodiny do nedele 18. hodiny. Maloletý mal v tom čase necelé 4 roky, navštevoval materskú školu. K zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov bolo zistené, že rodičia počas manželstva začali stavať dom, otec maloletého vykonával podnikateľskú činnosť ako živnostník v predmete činnosti oprava áut a stavebná činnosť, podnikanie prevádzkoval pri rozostavanom dome, príjem uviedol od 500 do 1000 eur mesačne, z čoho mesačne platil hypotéku 400 eur na stavbu domu, platil odvody a náklady na bývanie, býval v nájme. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k maloletému synovi z prvého manželstva, príjem vykázala od 170 do 336 eur mesačne, z čoho na bývanie platila rodičom 200 eur mesačne, poplatky na maloletého uviedla na poplatku do škôlky, poistke a návštevách alergiologickej ambulancie, na cestovnom do zamestnania mala výdavky 180 eur mesačne.
Matka od novembra 2013 býva aj s oboma maloletými deťmi v obci Okoč. Vo svojej výpovedi dňa 14.05.2014 uviedla, že v súčasnosti pracuje na polovičný úväzok za 150 eur mesačne, k zabezpečeniu príjmu si založila vlastnú obchodnú spoločnosť. Poukázala na to, že maloletý bol často chorý, predchádzajúci zamestnávateľ jej istý čas toleroval pracovať z domu, ale nemohla to využívať nastálo. Jej spoločnosť sa venuje predovšetkým doprave a špedícii, matka tak pracuje doma a má možnosť postarať sa o dieťa v chorobe. Dieťa má dočasnosti už 6 rokov a býva menej chorľavý než pred tým. Je vyučená kozmetička, ale kozmetický salón v činnosti obchodnej spoločnosti nemá zaznamenaný, nakoľko k tomu by potrebovala prax. Hypotéku otca naďalej spláca sama v záujme toho, aby jej rodičia nestratili dom. Spoločne s otcom maloletého vlastnia hrubú stavbu rodinného domu, ďalej vlastní osobné vozidlo Ford Fusion, ktoré nadobudla pred piatimi rokmi darom od svojich rodičov. S deťmi býva v rodinnom dome, patriacom jej súčasnému partnerovi. Na výdavkoch za bývanie sa podieľa približne v polovici, vychádzajú celkom na 100 eur mesačne. Maloletý v škôlke chodí na výtvarný krúžok a krúžok
anglického jazyka s poplatkami spolu 8 eur mesačne, trénuje futbal s poplatkom 2 eurá za tréning 2x týždenne. Lieky predpísané alergiológom vychádzajú na 12 eur mesačne. Logopéda s dieťaťom v súčasnosti nenavštevuje. V doplňujúcej výpovedi dňa 08.09.2014 uviedla, že maloletý nastúpil od septembra t. r. do prvej triedy základnej školy vo Veľkom Mederi, výdavky spojené so začiatkom školského roka a s nákupom školských pomôcok, úboru na telesnú výchovu, prezuviek a pod. vyčíslila na 168 eur, k tomu na učebnice 10 eur, stravné v školskej jedálni 28 eur na mesiac, poplatok v školskom klube detí 4 eurá na mesiac.
Matka má v naďalej vyživovaciu povinnosť k ma. P., K.. XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.04.2008 zverený do jej osobnej starostlivosti, jeho otec bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 6.000 Sk (199,16 eur) mesačne. Výdavky na mal. P., ktorý chodí do 5. triedy ZŠ matka uviedla na školské obedy 30 eur mesačne, je tiež alergik, na lieky platí 12 až 15 eur mesačne, tiež hrá futbal s výdavkami 20 eur mesačne.
Listom zo dňa 27.12.2012 oznámila banka matke maloletého ako ručiteľke dlh na splátke splatnej k 17.12.2012, listom zo dňa 26.01.2012 banka oznámila matke maloletého, že dlžník - otec maloletého je v omeškaní so splátkou splatnou k 15.01.2012. Podľa predložených dokladov matka dňa 29.02.2012 a 26.03.2012 na úverový účet uhradila sumu celkom 768,94 eur. Od mája 2012 pravidelne zo svojho účtu splácala splátky úveru, k februáru 2013 vo výške 381,15 eur mesačne. Podľa potvrdenia o príjmoch mala za obdobie od januára do septembra 2012 matka príjem v priemere 308,85 eur mesačne netto, u nového zamestnávateľa mala vykázaný príjem za október až december 2012 v priemere 283,38 eur mesačne. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že matka je od októbra 2012 jedinou majiteľkou a jedinou konateľkou obchodnej spoločnosti RKS Europe, s. r. o., Tvrdošovce. Matka si príjem z činnosti v spoločnosti vykázala vo výške od marca 2013 do februára 2014 vo výške od 86,43 eur do 152,42 eur mesačne s poukazom na pracovnú zmluvu zo dňa 01.10.2012 v znení dodatku zo dňa 28.02.2013 uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou ako zamestnávateľom a matkou ako zamestnancom, podľa ktorej pracovný čas je určený v rozsahu 20 hodín týždenne, od októbra 2012 do februára 2013 si vykázala príjem v rozmedzí 279,18 eur do 292,48 eur mesačne. Za rok 2013 vykázala obchodná spoločnosť stratu vo výške 12.849 eur.
Z úradného záznamu spísaného pred úradom práce v Nových Zámkoch zo dňa 25.09.2013 vyplýva, že sa matka dostavila s oznámením, že po návšteve u otca maloletý máva modriny na hlave aj celom tele, odreté kolená, rozrezané predkolenie, štípance od ôs, mal aj kliešťa, pričom maloletý spáva u otca na nafukovačke, býva často prechladnutý, u otca nedodržiava hygienické návyky, užívanie predpísaných liekov, spánkový režim, otec s ním jazdí v aute bez autosedačky.
Otec vo svojej výpovedi dňa 14.05.2014 uviedol, že naďalej býva v prenajatom byte za nájomné 200 eur mesačne spoločne s partnerkou a jej dvoma deťmi. Je vyučený mechanik elektronik pre číslicovú a riadiacu techniku. Od septembra 2012 je zamestnaný, živnosť vrátil, príjem z podnikania v čase poslednej úpravy výživného uviedol sumou 700 až 800 eur mesačne s tým, že v súčasnosti má príjem približne rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného. Okrem spoločného majetku s matkou maloletého iný majetok nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Vozidlo, ktorým si chodí pre maloletého, patrí jeho partnerke. Poukázal na to, že matka s ním nekomunikuje, nevedel o tom, že je dieťa chorľavé a na víkendy mu ho matka odovzdáva bez liekov. Matka dieťa zapísala do školy s vyučovacím jazykom maďarským, hoci dieťa po maďarsky nevie. Dieťa sa pred ním viackrát vyjadrilo, že by chcelo ostať s ním, keď idú na záver stretnutia domov k matke, plače v aute, lebo sa nechce vrátiť k matke. Medzi dieťaťom a deťmi jeho partnerky je dobrý vzťah. Vo svojej doplňujúcej výpovedi dňa 08.09.2014 uviedol, že na základe dohody so zamestnávateľom sa zmenil rozsah jeho pracovného úväzku, nakoľko od apríla 2014 opäť začal podnikať ako živnostník, najmä v oblasti opráv motorových vozidiel bez zásahov do motorovej časti a v oblasti mimoškolského vzdelávania, k čomu má v úmysle otvoriť si potápačskú školu. Zisk z podnikania od apríla 2014 odhadol na 700 eur mesačne. Počas letných prázdnin absolvoval s dieťaťom dovolenku.
K otázke zápisu dieťaťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským matka uviedla, že sama je maďarskej národnosti a vyrastala v dvojjazyčnej rodine, po rozvode manželstva s otcom maloletého začala aj s dieťaťom po maďarsky komunikovať, k čomu navštevovalo aj nultý ročník ZŠ.
Z daňového priznania otca za rok 2012 vyplýva pri nulovej daňovej povinnosti príjem otca zo zamestnania 3.053,06 eur, z podnikateľskej činnosti vykázal príjmy 6.401 eur a výdavky 7.606 eur. Zo zárobkového výkazu vystaveného zamestnávateľom otca mal otec za obdobie od 12. septembra do konca decembra 2012 (3,6 mesiaca) príjem v priemere 751,07 eur mesačne, za rok 2013 v priemere 839,36 eur mesačne.
Na výzvu súdu vykonal poradenský psychológ kolízneho opatrovníka pohovor s mal. V. k otázke zmeny umiestnenia dieťaťa v zmysle návrhu otca. Podľa správy zo dňa 25.04.2014 bola konzultácia s maloletým uskutočnená individuálne, bez prítomnosti matky. Zo správy vyplýva, že maloletý má dobrý a pekný vzťah k obom rodičom, momentálne však viac inklinuje k matke, čo je v danom veku prirodzené. Dieťa popísalo pozitívne a pre neho cenné zážitky aj s jedným aj s druhým rodičom, v jeho detskom svete významnú rolu má aj širšia rodina, keďže v jeho vyjadreniach sa často objavili aj iní príslušníci rodiny.
Kolízny opatrovník navrhol ponechať maloletého starostlivosti matky a výživné upraviť otcovi podľa jeho majetkových a zárobkových pomerov, zároveň rozšíriť rozsah styku otca s dieťaťom.
Písomným podaním zo dňa 03.06.2014 otec maloletého navrhol zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného a rozšíriť rozsah úpravy jeho styku s dieťaťom okrem párnych víkendov aj počas školských prázdnin a sviatkov. Na pojednávaní dňa 08.09.2014 vzal návrh na zmenu umiestnenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti späť. S poukazom na dispozičný návrh navrhovateľa súd konanie o návrhu otca maloletého v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. zastavil.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda
pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 3 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, predovšetkým na strane oprávnenej osoby - dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného, a to aj napriek stagnácii zárobkových pomerov na strane otca. Na strane matky ani otca k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy nedošlo, Maloletý si začal plniť povinnú školskú dochádzku, zmenil sa mu stupeň úrovne vzdelávania (z predškolského prostredia prešiel do školy), z toho vyplývajú aj zvýšené nároky na jeho odôvodnených potrebách, než mali v období predchádzajúcej úpravy. Otec si musí byť vedomý, že jeho vyživovacia povinnosť voči dieťaťu sa bude fyzickým a duševným vývojom dieťaťa a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho pomerov), ale rovnako aj matka, ktorá už v súčasnosti znáša zvyšujúce sa náklady na potreby maloletého, sa musí na zvýšených nákladoch podieľať. Maloletý sa venuje aj mimoškolským vzdelávacím a športovým aktivitám, ktoré v rámci možností je potrebné podporovať, nakoľko sú v záujme jeho zdravého fyzického aj duševného vývoja, navyše maloletý vzhľadom na zistené zdravotné problémy v tomto smere má zvýšené, a dôvodné výdavky. V zmysle uvedeného je tu dôvod na zvýšenie výživného, ale nie podľa návrhu matky. Zmena pomerov na strane dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi. Tejto zmene (vek, zdravotný stav a
vývoj dieťaťa), odôvodneným potrebám dieťaťa (základným, aj zvýšeným výdavkom najmä na školu) a možnostiam a najmä schopnostiam otca (ktorý od času poslednej úpravy preukázal, že je schopný sa zamestnať a zabezpečiť si pravidelný a stály príjem, pričom jeho krátenie od apríla 2014 súd posúdil ako účelové a formálne), zodpovedá zvýšenie výživného na 150 eur mesačne. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, ktorá však sčasti vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa), a ktorá však má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, umožní uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil od začiatku prebiehajúceho školského roka, do toho času vzhľadom na nepreukázanú podstatnú zmenu pomerov nebolo zvýšenie dôvodné.
Podľa § 24 ods. 4 zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť (i s možnosťou využitia odbornej pomoci) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.
O rozsahu novej úpravy styku otca s maloletým súd rozhodol v znení ich vzájomných prednesov a návrhov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
(§ 162 ods. 2 O. s. p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)