Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-9-2014.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v právnej veci navrhovateľa O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. S. XX, zast. Mgr. Alanom Zvarom, advokátom z AK SNP 1/A, Veľký Krtíš, proti odporcovi Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dohodnutá odplata Úverovou zmluvou zo dňa 23. 08. 2010 uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom je v časti prevyšujúcej ročnú úrokovú sadzbu vo výške 9 % a v časti prevyšujúcej ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 10,83 % n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou a v tejto časti je zmluva n e p l a t n á.
II. V zostávajúcej časti uplatneného nároku súd návrh z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
IV. Odporcovi sa n e u k l a d á povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ zastúpený Mgr. Alanom Zvarom, advokátom vo Veľkom Krtíši doručil dňa 06. 03. 2014 tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáhal proti odporcovi určenia, že zmluvná odplata dojednaná Zmluvou o úvere zo dňa 19. 08. 2010 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná v časti, v ktorej bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 35,91 % a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 42,3 % až 44,4 %. Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 19. 08. 2010 úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi sumu 1.300 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu 72 mesačných splátok a mesačná splátka mala predstavovať 45,54 Eur. Navrhovateľ po podpise zmluvy a po preštudovaní Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú formou predtlače prílohou k Zmluve, zistil, že za požičané prostriedky vo výške 1.300 Eur má zaplatiť odporcovi celkovú čiastku vo výške 3.278,88 Eur, čo predstavuje takmer 250 % z hodnoty požičanej istiny. Ročná úroková sadzba predstavuje výšku 35,91 % a ročná percentuálna miera nákladov je v úverovej zmluve uvedená od 42,3 % do 44,4 %. Navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. preukazuje tým, že ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu, preto podal návrh na začatie konania, ktorým sa domáha určenia neplatnosti spotrebiteľského úveru v časti dohodnutej ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov.
Navrhovateľ na pojednávaniach ďalej uviedol, že s odporcom uzatvoril tzv. telefónnu pôžičku, pričom pôvodne pýtal peňažnú sumu vo výške 2.000 Eur. Odporca mu poskytol len 1.300 Eur, ktorú sumu vyčerpal. Odporcovi zaplatil z dlžnej sumy čiastku 419,25 Eur. Prehľad splátok, ktorý predložil odporca v podaní zo dňa 29. 05. 2014 považoval za správny.
V záverečnom návrhu sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť mu trovy konania, ktoré boli písomne jeho právnym zástupcom vyčíslené.
Odporca sa domáhal zamietnutia návrhu v plnom rozsahu. Na pojednávaní dňa 18. 08. 2014 ďalej uviedol, že ustanovenie § 3a Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. upravuje len úrok z omeškania. Toto ustanovenie neupravuje strop hranice za poskytnutý úver. Úverová zmluva bola uzatvorená dňom 23. 08. 2010, kedy ju podpísal navrhovateľ (klient). V tomto čase už ustanovenie určujúce primeranú odplatu vo výške dvojnásobku RPMN nebolo právne účinné, keďže Nariadenia Vlády č. 238/2008 Z.z. stratilo platnosť dňom 11. 07. 2010. Zmluvný vzťah účastníkov možno posudzovať len v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Tu je potrebné poznamenať, že finančný trh netvoria len banky, ale aj ostatné inštitúcie a subjekty podnikajúce na trhu a takým subjektom je aj odporca. Odporca pri poskytnutí úveru navrhovateľovi prihliadol na povinnosti, ktoré ukladá toto ustanovenie poskytovateľovi úveru. Navrhovateľ ako klient podpisoval úverovú zmluvu v poradí ako druhý, preto mal možnosť navrhnúť alebo modifikovať jednotlivé náležitosti úverového vzťahu. Toto však neučinil a zmluvu podpísal dňom 23. 08. 2010, kedy sa stala platnou a záväznou pre obidve strany. Odporca pri skúmaní podmienok pre poskytovanie úveru skúmal aj bonitu klienta (navrhovateľa) a výsledkom tohto skúmania bolo vyhodnotenie reálnej návratnosti úverových prostriedkov, preto klientovi poskytol úver vo výške 1.300 Eur a neposkytol mu úver ako požadoval vo výške 2.000 Eur. Odporca aj v prípade úspešnosti v konaní si náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnil.
Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica zo dňa 05. 12. 2013 pod č. 57223/2013 v sp. zn. 2N 9132/2013, prehľadom splátok podľa splátkového kalendára, úverovou zmluvou zo dňa 23. 08. 2010, maximálnou výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanej zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2010, vyjadrením odporcu zo dňa 01. 04. 2014 k návrhu na začatie konania, vyjadrením odporcu zo dňa 26. 05. 2014 k meritu veci, prehľadom splátok z úverovej zmluvy, výpisom z OR Okresného súdu Trnava odd. Sa, Vložka č. 10130/T na odporcu, úverovými podmienkami pre poskytovanie hotovostného úveru spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., informáciou Národnej banky Slovenska zo dňa 16. 06. 2014, maximálnou výškou odplaty spotrebiteľského úveru vypočítanou zo súhrnných údajov poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2010 a za tretí štvrťrok 2010, zoznamom subjektov zaradených do spracovania súhrnných údajov za tretí štvrťrok 2010, s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny a stanoviskom odporcu z 06. 08. 2014 k meritu veci.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka; ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovaným ustanovením zákona, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav veci. Niet pochybnosti o tom, že úverová zmluva, ktorú uzatvorili účastníci dňa 23. 08. 2010 je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvu (§ 52 ods. 1 OZ). Zo zákonnej úpravy vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ). Z obsahu uzatvorenej úverovej zmluvy vyplýva, že ňou dodávateľ (veriteľ) poskytol spotrebiteľovi (klientovi) úver vo výške 1.300 Eur. Zmluvne bolo dohodnuté, že výška mesačnej splátky bude činiť 45,54 Eur, celkový počet splátok bude 72, ročná úroková sadzba bude činiť 35,91 %, RPMN bude činiť od 42,3 do 44,4 %, priemerná hodnota RPMN bude činiť 24,66 Eur, celkové náklady spotrebiteľa budú činiť 1.917,68 Eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom bude činiť 3.217,68 Eur. Po uzatvorení zmluvy začal klient (navrhovateľ) splácať dohodnuté mesačné splátky vo výške 45,54 Eur. Odporca o tom predložil prehľad splátok (č.l. 35 v spise), ktorý navrhovateľ potvrdil ako správny. Z neho vyplýva, že pri mesačnej splátke v mesiaci máj 2011 už navrhovateľ nedodržal výšku dohodnutej splátky a odporcovi zaplatil len sumu 38,35 Eur. Ďalšie splátky už navrhovateľ neplatil okrem drobných úhrad, vecných nákladov za upomienku II. zo dňa 29. 11.
2010, zmluvnú pokutu I. zo dňa 29. 11. 2010 a upomienku I. zo dňa 20. 10. 2010. Celkom navrhovateľ odporcovi zaplatil len sumu 419,25 Eur.
Súd dotazom na Národnú banku Slovenska zistil, že odporca v čase poskytnutia úveru bol zaradený do zoznamu subjektov, ktoré boli oprávnené poskytovať nebankové pôžičky a ktoré boli zapísané takto v zozname k tretiemu štvrťroku 2010, kedy účastníci uzavreli úverovú zmluvu. Z uvedeného vyplýva ten záver, že odporca bol oprávnený legitímne požičiavať peňažné prostriedky. Navrhovateľ existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. odôvodnil tým, že chce mať ako spotrebiteľ vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu voči odporcovi. Súd považoval naliehavosť právneho záujmu na takomto určení za preukázanú. Navrhovateľ sa v konaní nedomáhal vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy ako celku, ale sa domáhal určenia jej neplatnosti v časti dohodnutej ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov. V zostávajúcej časti zmluvu považoval za platnú a povinnosťou odporcu bolo sa ňou riadiť a plniť ju. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Tento cieľ sleduje aj Smernica Rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implantovaná do vnútroštátnej legislatívy a ktorá rámcovo zabezpečuje ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danom prípade sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činí 35,91 % ročne. Z historického časového radu sadzieb Európskej centrálnej banky sa potvrdzuje, že ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (23. 08. 2010) bola stanovená fixná sadzba jedného percenta na hlavné refinančné operácie, teda aplikujúc na prípad Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., jeho ustanovenie § 3 ods. 1, výška úroku z omeškania činila 9 %. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 6 OZ priamo uložil dodávateľovi (poskytovateľovi peňažných prostriedkov), aby pri posudzovaní podmienok pre poskytnutie úveru prihliadol najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Navrhovateľ bral úver ako dôchodca, bol zohľadnený jeho čistý mesačný príjem 250 Eur. Odporca bližšie neskúmal finančnú situáciu navrhovateľa, najmä jeho schopnosť vrátiť finančné zdroje z poskytnutého úveru. Navrhovateľ je rozvedený a nemá samostatné bývanie. Býva v rodinnom dome v Obci Malé Straciny č. 16, ktorý nie je jeho vlastníctvom. Ako sám uviedol na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 v rodinnom dome býva spolu deväť osôb. Odporca okrem argumentácie, že uzatváral s navrhovateľom tzv. telefónnu pôžičku a teda telefonicky si overoval tieto údaje, nijako inak nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze navrhovateľa a či dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Odporca sa laxne spoľahol len na údaj, ktorý mu telefonicky poskytol navrhovateľ. Sám navrhovateľ tvrdil, že mu príjem nestačil na úhradu splátok úveru a zabezpečenie živobytia. Nesporne ľahkomyseľnosť navrhovateľa je potrebné považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ
odporca, ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť musí niesť dôsledky a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity navrhovateľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť, alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879ABGB ods. 2 č. 4). Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilno-právna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestno-právny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilno-právnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porovnaj rozhodnutie rakúsky Najvyšší súdny dvor OGH3Ob 816/53). K otázke tzv. civilno-právnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy, teda skutkovej podstate trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu, je treba poukázať na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilno-právnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa preukázal aspoň nepriamy úmysel veriteľa, išlo by pre zmenu o neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom, ustanovením § 235 Trestného zákona. S prihliadnutím na uvedené súd uzavrel, že dohodnutá odplata Úverovou zmluvou zo dňa 23. 08. 2010 v časti prevyšujúcej ročnú úrokovú sadzbu vo výške 9 % je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tejto časti je zmluva neplatná.
Súd posudzoval aj dohodnutú výšku ročnej priemernej miery nákladov. RMPN nemožno zamieňať s úrokovou sadzbou úveru, ktorú účtuje veriteľ alebo s interným výpočtom, ktorý si robí veriteľ v súvislosti s výpočtom úrokových nákladov, na čo môže veriteľ použiť rôzne metódy výpočtu v súlade s platným vnútroštátnym právom. Úver poskytnutý navrhovateľovi bol už za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Týmto zákonom bol zrušený zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a tiež Nariadenia Vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Rozdiel medzi RPMN a úrokovou mierou tak udáva, aké ďalšie poplatky sú spojené s daným úverom. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. To by ale znamenalo, že s úverom nie sú spojené ďalšie dodatočné poplatky. Takáto situácia v praxi je veľmi nepravdepodobná. Súd pri rozhodovaní v tejto časti uznal výšku ročnej percentuálnej miery nákladov na úrovni priemernej hodnoty RPMN aká bola poskytovaná na spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500 Eur vrátane s dohodnutou splatnosťou od 5 do 10 rokov v treťom štvrťroku 2010, tak ako to vyplýva z informácií Národnej banky Slovenska zo dňa 16. 06. 2014 v liste č. ODB-5597/2014. Priemerná hodnota RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy činila výšku 10,83 %. Súd preto určil, že dohodnutá odplata v časti prevyšujúcej túto výšku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tejto časti je zmluva rovnako neplatná.
V zostávajúcej časti uplatneného nároku súd návrh navrhovateľa zamietol, ako nedôvodný. Učinil tak preto, lebo navrhovateľ sa návrhom nedomáhal určenia neplatnosti dohodnutej ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov v ich celkovej výške, čo by bolo v rozpore s princípmi podnikania na strane odporcu.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže právo na náhradu trov konania si uplatnil len navrhovateľ, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a ktorého právny zástupca Mgr. Alan Zvara, advokát vo Veľkom Krtíši súdu doručil špecifikáciu uplatnených trov dňa 05. 05. 2014. Celkom si uplatnil sumu 231,83 eur. Odporca si aj v prípade úspešnosti náhradu trov konania neuplatnil. Súd s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona a stav čiastočnej úspešnosti účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ bol osobne oslobodený od súdno-poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v jeho platnom znení). Za aplikácie ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zákona súd odporcovi neuložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.