Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sp-18-2014.pdf
PDF · 110.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sp/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky T. V., rod. H., bytom L.. I. F. XXXX/X, Z. F. Z. V. proti odporcovi Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36, za účasti D.. P. Z., bytom U. X, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo H. zo dňa 17.04.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo OÚ H.-X V XXX/XXXX zo dňa 17. apríla 2014.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho páva na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.08.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a D.. P. Z. ako darcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve D.. P. Z., ktoré boli v predmetnej darovacej zmluve vyšpecifikované nasledovne:
- pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pod č. X - XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, v podiele X/X, katastrálne územie X..
Odporca vo svojom rozhodnutí vytkol navrhovateľke, že:
- v návrhu na vklad nie je správne uvedené označenie okresného úradu podľa § 30 ods. 4 písm. b) katastrálneho zákona, keď v návrhu na vklad je uvedený katastrálny úrad a správa katastra, ktoré boli zrušené v roku 2012,
- k návrhu na vklad nie je priložená verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, pretože toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva podľa § 30 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona a darca nepreukázal oprávnenie na nakladanie s darovanou nehnuteľnosťou,
- k návrhu na vklad nie je priložená identifikácia parciel, pričom právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva podľa § 30 ods. 5 písm. b) katastrálneho zákona a na základe textu zmluvy a jej príloh nemožno nehnuteľnosť a vlastnícke právo k nej zapísať do katastra nehnuteľností,
- v darovacej zmluve nie sú uvedené náležitosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, keď katastrálne územie X. uvedené v darovacej zmluve, v operáte pozemkovej knihy nejestvuje. Terajšia obec X. ako uviedol v napadnutom rozhodnutí odporca, vznikla spojením obcí a pôvodných katastrálnych území F. a A. Z. V., V. Z. V.,
- v darovacej zmluve nie je uvedené číslo pozemno-knižnej vložky, parcelné číslo pozemku, register parciel C ani register parciel E z dôvodu chýbajúcej identifikácie parciel, pričom z textu zmluvy nie je jasné, ktorá nehnuteľnosť je predmetom prevodu, t. j. darovacia zmluva je absolútne neurčitá vo svojom predmete.
Z vyššie popísaných nedostatkov odporca v napadnutom rozhodnutí ustálil, že darovacia zmluva nie je spôsobilá na vklad do katastra nehnuteľností.
Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka je toho názoru, že zo strany darcu nebolo potrebné preukazovať oprávnenie na nakladanie s predmetnou nehnuteľnosťou, nakoľko v pozemkovej knihe vedenej príslušným okresným úradom je jasne a zrozumiteľne preukázané, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je D.. P. Z., ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe osvedčenia o dedičstve po svojej nebohej matke G. Z. a teda mal k predmetnej hnuteľnosti vlastnícke právo (aj dispozičné), ktoré nebolo žiadnym spôsobom obmedzené a teda mal oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou v plnom rozsahu a aj právo ju previesť na inú osobu. Navrhovateľka sa taktiež nestotožnila s názorom odporcu, že zmluva je neurčitá vo svojom predmete s poukazom na skutočnosť, že v rámci prebiehajúceho „ROEP-u“ v katastrálnom území X. bolo zistené, že predmetný pozemok, t.j. pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke v katastrálnom územie X. pod č. X - XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele X/X, ktorého vlastníkom je D.. P. Z. súhlasí so skutočným stavom. Vypracovanie identifikácie parcely považuje navrhovateľka za nadbytočného a nehospodárne, keďže v rámci prebiehajúceho ROEP-u sa vykonáva samotná identifikácia. Z uvedených skutočností navrhovateľka dôvodí, že predmet prevodu je dostatočne určitý a nemôže byť zameniteľný s iným predmetom prevodu, resp. iným pozemkom.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo H. V XXX/XXXX zo dňa 17.04.2014, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho páva na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.08.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a D.. P. Z. ako darcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve D.. P. Z., ktoré boli v predmetnej darovacej zmluve vyšpecifikované ako pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pod č. X - XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, v podiele X/X, katastrálne územie X., pričom je zrejmé, že podstatou sporu je otázka:
1. Či predmet daru bol v predmetnej darovacej zmluve náležitým spôsobom vyšpecifikovaný, aby mohol byť tento právny úkon (darovacia zmluva) považovaný za určitý.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a D.. P. Z. uzavreli dňa 28.08.2013 darovaciu zmluvu, v ktorej bol dar vyšpecifikovaný ako pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pod č. X - XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, v podiele X/X, katastrálne územie X.. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy, ktorý návrh odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil predmetnú darovaciu zmluvu pre neurčitosť vo svojom predmete ako zmluvu nespôsobilú na vklad do katastra nehnuteľností.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom a jeho záver o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy pre jej neurčitosť je správny.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).
K spornej otázke (ohľadne riadnej špecifikácie daru, t.j. určitosti právneho úkonu) krajský súd uvádza:
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
Podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, zmluva musí obsahovať nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
Vo vyššie citovanom ustanovení § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku, ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Pokiaľ ide o náležitosť určitosti právneho úkonu, právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nie je jednoznačný a tým jeho vecný obsah, vrátane predmetu dohody zostáva neurčitý, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 občianskeho zákonníka. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný. Akým spôsobom má byť vymedzená prevádzaná nehnuteľnosť v zmluve upravuje podrobne vyššie cit. ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Ak niektorá z uvedených náležitostí (tak ako to požaduje § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona) v zmluve absentuje, potom nehnuteľnosť nie je riadne vyšpecifikovaná a môže tak dôjsť k jej zámene. Za daného stavu tak ide o neurčité vymedzenie predmetu scudzenia, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neurčitosť právneho úkonu, a teda jeho absolútnu neplatnosť. Ak je teda písomná zmluva o prevode nehnuteľností objektívne neurčitá, t. j. pozemky nie sú v zmluve označené parcelným číslom a katastrálnym územím, v ktorom ležia, je podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka takáto zmluva neplatná, a to i napriek tomu, že účastníkom je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom scudzenia.
V súdenej veci ide práve o takýto prípad neurčitosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. Zo samotnej darovacej zmluvy, ktorá sa nachádza v administratívnom spise vyplýva, že darované nehnuteľnosti boli vymedzené ako pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pod č. X - XXX o celkovej výmere XXX m2, druh pozemku - orná pôda, v podiele X/X, katastrálne územie X., čo nemožno považovať za dostatočné vymedzenie nehnuteľnosti. Bolo potrebné v darovacej zmluve uviesť číslo pozemno- knižnej vložky, parcelné číslo pozemku s uvedením, či ide o parcelu registra C alebo E a taktiež správne katastrálne územie, v ktorom je scudzovaná nehnuteľnosť vedená. Keďže uvedené náležitosti sa v darovacej zmluve nenachádzajú, záver odporcu o neurčitosti predmetu scudzenia a teda neurčitosti právneho úkonu je správny. Už len z tohto dôvodu musel byť návrh navrhovateľky na vklad vlastníckeho práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietnutý. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že v dotknutom katastrálnom území prebieha ROEP. S touto skutočnosťou (s prebiehajúcim ROEP-om) totiž zákon nespája dôsledky, žeby pozemok, ktorý je predmetom ROEP nebolo potrebné v zmluve vymedziť v zmysle ust. § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Pokiaľ ide o ostatné námietky, i tieto sú dôvodné, keďže navrhovateľka v návrhu neoznačila správne správny orgán, v kompetencii ktorého je rozhodovať o návrhu na vklad vlastníckeho práva (správne mal byť uvedený Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor a nie Správa katastra Nové Mesto nad Váhom tak ako to učinila navrhovateľka), nepriložila k návrhu na vklad tak ako to ukladá ust. § 30 ods. 5 písm. a/, b/ Katastrálneho zákona verejnú listinu, alebo inú listinu, ktorá by potvrdzovala vlastnícke právo
D.. P. Z. k scudzovanej nehnuteľnosti a ani identifikáciu scudzovaného pozemku (keďže scudzovaná nehnuteľnosť nie je vpísaná na liste vlastníctva).
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy zo dňa 28.08.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a D.. P. Z. ako darcom. Odporca návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.