Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_27C-78-2014.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/78/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Iveta Sopková, v právnej veci navrhovateľky W. T., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. O., H. II XX/X, proti odporcovi F. T., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - I., K. U. XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 170,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky mesačne vopred, najneskôr do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 15.04.2014.
II. Zameškané výživné od 15.04.2014 do 05.09.2014 vo výške 300,- € je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v splátkach po 30,- € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy ku 20. dňu v mesiaci pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, a to až do úplného splatenia celej sumy.
III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
IV. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 15.04.2014, domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 245,- € mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. V návrhu uviedla, že pochádza z manželského vzťahu, pričom rodičia spolu nežijú, keď jej matka s navrhovateľkou a dvoma mladšími bratmi (mal. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. W., nar. XX.XX.XXXX) sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Matka je zamestnaná v M. M. ako manažérka a dosahuje priemerný mesačný zárobok 1 200,- €, v čom sú zahrnuté aj daňové bonusy na 3 deti. Navrhovateľka je študentkou 1. ročníka B. fakulty U. N. v Z., s čím súvisia značné výdavky: na internát 75,- € mesačne, obedy 100,- € mesačne, strava - raňajky, večere a iné 90,- € mesačne, školské pomôcky 40,- € mesačne, cestovné 40,- € mesačne, električenka 15,- € mesačne. Okrem výdavkov spojených so štúdiom má aj iné výdavky: oblečenie 50,- € mesačne, telefón 20,- € mesačne, drogéria, kultúra a podobne 60,- € mesačne. Odporca pracuje v P. a P. R. ako referent a dosahuje priemerný mesačný zárobok 1 300,- €. Odporca jej pravidelne prispieva na výživu dobrovoľne sumou 110,- € mesačne.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, rodným listom navrhovateľa, sobášnym listom rodičov navrhovateľky, vyčíslením mesačných výdavkov navrhovateľky (č.l. 15 spisu), výplatnými páskami odporcu za obdobie december 2013 až február 2014, informatívnym dokladom SIPO odporcu za júl 2014, potvrdením zamestnávateľa o príjme odporcu zo dňa 08.08.2014, pokladničnými dokladmi, preukazujúcimi náklady navrhovateľky, čestným prehlásením navrhovateľky zo dňa 28.08.2014, výpisom z účtu navrhovateľky za obdobie od septembra 2013 do mája 2014, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/242/2013-84 zo dňa 27.06.2014 a zistil nasledovné:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka, ktorá je dcérou odporcu a V. T., je v školskom roku 2014/2015 študentkou 2. ročníka B. fakulty U. N. v Z..
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/242/2013-84 zo dňa 27.06.2014 súd zistil, že manželstvo odporcu a V. T., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, bolo právoplatne rozvedené dňom 05.08.2014. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti T.: X. a W. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec - odporca sa zaviazal prispievať na výživu maloletého X. sumou 120,- € mesačne a na výživu maloletého W. sumou 120,- € mesačne.
Odporca pri výsluchu uviedol, že s návrhom v zásade súhlasí, ale nie s výškou výživného 245,- € mesačne. Podľa jeho názoru náklady na štúdium na vysokej škole predstavujú zhruba 130 - 180,- € mesačne, aj spolužiak jeho dcéry študuje v Bratislave a stačí mu 200,- € mesačne. Navrhovateľka má svoj účet, je na tom dobre. Má informácie, že si privyrába aj v Bratislave, aj doma. Čo sa týka nákladov na bývanie, on ich nikdy nevyháňal, majú veľkú chalupu, mohli tam bývať, náklady na bývanie platil on. Odkedy navrhovateľka navštevuje vysokú školu, t.j. od 01.09.2013 jej prispieva sumou 110,- € mesačne. Namietal, že ona návrh nepodpísala, ale ho podpísala jej matka. Uviedol, že dcéra neminie na stravu 190,- € mesačne, pretože obedy pre študentov sú za 1,- €; električenka sa dá kúpiť aj na 3 mesiace za sumu 35,- €, čím by ušetrila. Na školské potreby 40,- € mesačne určite neminie, knihy sa dajú aj požičať, aj informácie sa dajú získať z internetu. Náklady na telefón 20,- € mesačne sú tiež vysoké, pričom telefónne hovory s ním a s bývalou manželkou má zadarmo. Je nemysliteľné minúť na oblečenie, drogériu a kultúru 110,- € mesačne. Bol ochotný prispievať svojej dcére sumou 130,- € mesačne, čo zodpovedá aj jeho príjmu, ktorý je vo výške okolo 1 000,- € mesačne, nie ako je uvedené v návrhu. Okrem toho platí výživné na dvoch synov vo výške 240,- €. Ak má dcéra vysoké nároky, môže si privyrobiť brigádou, čo napokon aj robí alebo sa môže snažiť o získanie prospechového štipendia. Navrhovateľka má na účte viac prostriedkov ako on. Svoje mesačné náklady vyčíslil nasledovne: inkaso 143,- €, internet 16,- €, telefón 20,- €, výživné na navrhovateľku 110,- €, výživné na dvoch synov 240,- €, strava a domácnosť 200,- €, príspevok mame na stravu pre deti 100,- €, lieky 25,- €, cestovné 50,- €, poistenie 32,- €, voda 67,- € polročne, a ročné náklady: poistenie domácnosti 23,- €, prenájom garáže 20,- €, poistenie stavby 37,- €, daň z nehnuteľností 40,- €, odvoz komunálneho odpadu 20,- €. Uvedené náklady odporcu medzi účastníkmi sporné neboli.
Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že návrh síce konzultovala s matkou, ale podpísala ho sama. Chcela, aby súd bol prostriedkom na určenie nejakých pravidiel, ktoré budú platiť aj pre ňu, zo sumy, ktorú jej otec dá, bude musieť vyžiť. Otec ráta len školu, ale žije aj cez víkend. Poukázala aj na situácie, keď sa jej niečo pokazí, napr. notebook, alebo keď potrebuje na okuliaroch vymeniť sklá. Je pravda, že suma je vysoká, sama je z toho prekvapená. Hľadá si aj brigádu, ale je to ťažké, potom by sa to dalo tiež skorigovať. Jej výdavky sú reálne, trvá na nich, otec nemá výdavky, ktoré dáva každý mesiac. Musí si zabezpečiť stravu, bývanie, problém je aj cestovanie. Pokiaľ ide o internát, ona sama zatiaľ internát nedostala, ale N. Z. dostala 2-lôžkovú izbu, na ktorej bývala aj ona a prispievala jej polovicou úhrad priemerne vo výške 72,36 € mesačne.
Navrhovateľka svoje mesačné náklady písomne vyčíslila na sumu spolu 460,- €, pozostávajúcu z nákladov na internát 75,- €, obedy (3,- € x 30 dní) 90,- €, iné jedlo (2,- € x 30 dní) 60,- €, drogéria 15,- €, kaderníčka 8,- €, oblečenie 50,- €, cestovné - električenka 17,- €, cestovné - trasa Bratislava X. I. O. (10 x 4) 40,- €, cestovné doma (k babkám, tatovi, kamarátom) 10,- €, škola (knihy, knižnice, skriptá, tlač, papier) 25,- €, lieky 15,- €, šport (korčule, bicykel, joga) 25,- €, voľný čas (kultúra, kamaráti) 30,- €. Podľa výpisu z účtu navrhovateľky uhrádzala od septembra 2013 do mája 2014 za internát
spolubývajúcej N. Z. priemerne sumu 72,36 € mesačne, čo korešponduje aj s jej čestným prehlásením. Výdavky na obedy preukazovala pokladničným dokladom z reštaurácie na sumu 3,50 €, výdavky na inú stravu pokladničnými dokladmi za august 2014 v hodnote 56,45 €, výdavky na drogériu pokladničnými dokladmi za august 2014 v hodnote 23,29 €, výdavky na oblečenie pokladničnými dokladmi za august 2014 v hodnote 20,90 €, výdavky na lieky pokladničnými dokladmi za august 2014 v hodnote 41,80 €, s tým, že ide o lieky na 2 mesiace, cestovné miestnymi cestovnými lístkami za august 2014 v hodnote 20,86 €, električenkou za obdobie od 10.04.2014 do 08.07.2014 v hodnote 35,90 € a cestovným lístkom na trase Bratislava - G. v hodnote 3,11 €.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme odporcu menovaný za obdobie od januára 2014 do júla 2014 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1 020,21 €. Podľa výplatných pások odporcu za december 2013 mal čistý príjem 1 179,52 €, za január 2014 čistý príjem 961,48 € a za február 2014 čistý príjem 1 029,95 €, čo korešponduje aj s potvrdením od zamestnávateľa.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky - plnoletej dcéry odporcu na určenie výživného zo strany otca - odporcu. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je študentkou 2. ročníka vysokej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie jej potrieb. Navrhovateľka má XX rokov a jej potreby zodpovedajú potrebám dospelého človeka.
Matka navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je zamestnaná a dosahuje príjem 1 200,- € mesačne. Má dvoch mladších bratov, ktorí žijú s nimi.
Odporca je v súčasnosti zamestnaný a jeho čistý mesačný priemerný príjem predstavuje 1 020,21 €, jeho nevyhnutné výdavky na bývanie predstavujú sumu asi 160,- € mesačne (inkaso, voda, daň z
nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad). Odporca má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, XX-ročnému X. a XX-ročnému W., ktorí žijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej matkou, a ktoré pravidelne platí vo výške spolu 240,- € mesačne. Odporca od nástupu navrhovateľky na vysokú školu jej dobrovoľne prispieva na výživu sumou 110,- € mesačne.
Vzhľadom na tento stav veci súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach odporcu, ktorý je zdravý, zamestnaný muž v produktívnom veku, je prispievať na výživu navrhovateľky sumou po 170,- € mesačne. Po úhrade výživného na navrhovateľku (170,- €), výživného na dvoch synov (spolu 240,- €) a nevyhnutných nákladov na bývanie (160,- €), zostane odporcovi dostatok peňažných prostriedkov, t.j. suma asi 450,- € mesačne, z ktorých môže uhrádzať ostatné svoje potreby (vrátane stravy, poistenia domácnosti a stavby a podobne). Prvoradou povinnosťou odporcu, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými jeho finančnými záväzkami, je totiž zabezpečiť výživu svojich detí. Na druhej strane, pri predpoklade, že zo strany matky navrhovateľky, ktorá dosahuje obdobný príjem ako odporca, bude uhrádzané taktiež výživné 170,- € mesačne (resp. bude kompenzované formou starostlivosti o navrhovateľku napríklad počas víkendov), navrhovateľka bude mať k dispozícii sumu 340,- € mesačne na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb, čo podľa názoru súdu zodpovedá aj životnej úrovni rodičov navrhovateľky, na ktorej je oprávnená sa podieľať. Pre úplnosť súd dodáva, že skutočnosť, že navrhovateľka si počas svojho vysokoškolského štúdia brigádnicky privyrába, nezbavuje odporcu jeho vyživovacej povinnosti. Ako bolo totiž konštatované už v judikáte R 76/1968, ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov.
Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu platiť na výživu navrhovateľky 170,- € mesačne, počnúc dňom 15.04.2014.
S uvedeným súvisí aj otázka dlhu na zameškanom výživnom.
Podľa § 160 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Dlh na zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu 15.04.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku, 05.09.2014, pri splatnosti výživného do 20. dňa v mesiaci predstavuje sumu 5 x 170,- €, t.j. sumu 850,- €. Odporca navrhovateľke dobrovoľne platí výživné 110,- € mesačne a za uvedené obdobie jej uhradil 5 x 110,- €, t.j. sumu 550,- €. Rozdiel, sumu 300,- € súd odporcovi uložil zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 30,- € mesačne podľa § 160 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na osobné a majetkové pomery odporcu a na to, že okrem navrhovateľky má ešte dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľka i odporca mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k uplatnenej sume 245,- € mesačne bol úspech navrhovateľky zhruba 70 % (170,- € mesačne) a jej neúspech 30 %. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky tak predstavuje hodnotu 40 %, v ktorej výške jej vzniklo i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Nakoľko navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí odvolanie obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.