Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. A. B., narodeného XX.X.XXXX, bytom vo C., D. XXX, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.000 eur, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. -145 zo dňa 14. októbra 2021

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.

Predmetom konania je zaplatenie sumy vo výške 4.000 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že žalovaný a žalobca uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.06.2010 a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava, sp. zn. , o vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobca ako spotrebiteľ v postavení aj žalobcu úspešný z dôvodu, že uzavreté zmluvy o úvere sú v rozpore s právnou úpravou, , keďže neobsahovali náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia a nesúlad zmluvy so zákonom spôsobil jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a preto rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 17.10.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 26.06.2018, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.577,91 eur a k náhrade trov konania. Žalovaná istina bola rozdielom medzi výškou úveru, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol a tým, čo mu žalobca vrátil s úrokmi a poplatkami, keďže úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v zmluvách o úvere porušil viaceré , nakoľko aj stanovil v zmluve ročnú úrokovú sadzbu v obidvoch zmluvách vo výške 70 %, ktorú súd považoval za neprimeranú, keďže

presahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2010, platných aj pre spotrebiteľské úvery.

Žalovaný a žalobca uzatvorili tak Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 a Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100045874 zo dňa 26.07.2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava, sp. zn. , o vydanie bezdôvodného obohatenia bol zase žalobca ako spotrebiteľ v postavení žalobcu zase úspešný z dôvodu, že uzavreté zmluvy o úvere sú v rozpore s právnou úpravou, , keďže neobsahovali náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia a nesúlad zmluvy so zákonom spôsobil jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a preto rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 07.12.2018, nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 16.06.2020, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.068,58 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.068,58 eur od 27.06.2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalovaná istina bola rozdielom medzi výškou úveru, ktorú žalovaný žalobcovi poskytol a tým čo mu žalobca vrátil s úrokmi a poplatkami, keďže úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v zmluvách o úvere porušil , t.j. pri uzatváraní zmlúv o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná forma zmluvy v zmysle ust. a , o spotrebiteľských úveroch a zmluvy obsahovali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70 %, ktoré súd považoval za neprimerané, keďže presahovali dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2012, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o ďalšiu sumu 682,57 eur. Spolu sa žalovaný obohatil o sumu 2.473,46 eur, ktorú žalobca vzhľadom k premlčaniu splátok už nemohol v súdnom konaní vymôcť. Celkovo sa žalovaný obohatil o sumu 13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur. Žalobca sa zároveň v súdnych konaniach domáhal nariadení neodkladných opatrení a súčasne určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré zabezpečovali plnenie z úverov, a to: Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: zo dňa 17.04.2018 súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: zo dňa 07.11.2017 súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn.: zo dňa 08.01.2018 súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č.: XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je rovnako neplatná.

Vo vzťahu k žalobca konštatoval, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň uviedol, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške celkovo 10.646,49 eur (5.577,91 +5.068,58). Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musel žalobca absolvovať niekoľko súdnych konaní, v ktorých sa domohol úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov ako aj na určenie neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti ustanovenej , teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím zasiahol do práv žalobcu. Žalovaný vykonával nezákonné zrážky zo mzdy zo 4 zmlúv. Tento počet zrážok nepriaznivo pôsobil na zamestnávateľa žalobcu, ktorý je štátnym zamestnancom. Žalobca žil v neistote akú stále vyššiu a vyššiu sumu musí ešte žalovanému zaplatiť. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo. Žalovaný, ako to vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Žalobca taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo vyššie uvedených

súdnych konaniach, v ktorých spochybňoval dôvodnosť žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia, bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia súdnych konaní. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť o sumu 10.646,49 eur (5.577,91 + 5.068,58). Aj bez zákonného stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako zadosťučinenie za to, že sa spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, a to napriek ekonomicky a právne silnejšiemu dodávateľovi, a v konečnom dôsledku je rozhodnutie významné aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Výška finančného zadosťučinenia musí byť proporcionálna k zistenému porušeniu povinnosti dodávateľa, čo právna úprava vyjadrila slovami primerané finančné zadosťučinenie Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá, množstvo súdnych konaní ako aj skutočnosť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu premlčaných splátok úverov v sume 2.473,46 eur máme zato, že suma vo výške 4.000 eur, predstavujúca 37 % zo sumy súdom priznaného bezdôvodného obohatenia 10.646,49 eur a 30 % zo sumy 13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur) tvoriacej aj premlčané splátky úverov, plní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením boli aj rozsudky okresného súdu a odvolacieho súdu) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočne sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň bude zadosťučinením - satisfakciou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil, ale naopak nepochybne v svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii sa domáhal svojho nároku. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom, neustálymi výzvami na zaplatenie dlhu, nezákonnými zrážkami zo mzdy a to i v navýšenej sume, ktorá sa v konečnom dôsledku preukázala ako nedôvodná a neprimeraná, a v dôsledku čoho spotrebiteľovi neostávalo iné, ako obrátiť sa na súd, domáhať sa svojho práva. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde, vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej. Právoplatným ukončením súdnych konaní vo veci pod sp. zn. (31.07.2018 ) a sp. zn.: (18.07.2020 ) Okresného súdu Rožňava bol naplnený predpoklad uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, nakoľko primerané finančné zadosťučinenie si žalobca uplatňuje aj z premlčaných splátok úveru dávajúc do pozornosti citované rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. až 3 (len „OZ“), až 110 , o ochrane spotrebiteľa, ako aj a tohto zákona a dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný, keďže žalobca preukázal, že vo veci Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 17.10.2017 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, kde bol v plnom rozsahu úspešný s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 26.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2018, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia a rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 07.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 16.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2020, kde bol rovnako plne úspešný žalobca s tým, že žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná na súd dňa 23.12.2020, a teda berúc právoplatné ukončenie súdnych konaní vo veci pod sp. zn. dňa 31.07.2018 a pod sp. zn. dňa 18.07.2020, s odkazom na neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, a preto námietka premlčania bola vznesená zo strany žalovaného nedôvodne. Čo sa týka udeleného splnomocnenia žalobcu, to je v súlade s ust. a , a preto nie je možné uzavrieť, že by bola žaloba podaná

neoprávnenou osobou a s odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. vychádzajúc zo satisfakčnej a sankčnej, ako aj preventívnej funkcie priznanej výšky primeraného zadosťučinenia vychádzajúc aj z konkrétnych skutočností, a to bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných úverov titulom priznaných právnych titulov v znení právoplatných rozhodnutí súdu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to pri štyroch úveroch v celkovej výške 10.646,49 eur, a to aj výkonom zrážok zo mzdy, súd považoval priznané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur za primerané, a to aj na výšku poskytnutých úverov 3 krát po 2.723,40 eur a 1 krát 2.024 eur (viď bod 20 až 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) berúc do úvahy aj intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu s tým, že v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú, keďže žalobe vyhovel len vo výške 800 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. a , ako aj článok IV. ods. 1 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, a to proti II. výroku napadnutého rozsudku v spojení s výrokom o trovách konania s tým, že uplatnil odvolacie dôvody podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a mal za to, že uplatnený nárok v celej výške je dôvodný, nakoľko k ujme došlo aj vo sfére jeho rodinného života, keďže finančné prostriedky vo výške 4 zrážok zo mzdy celkovo 340,50 eur 60 eur mesačne (85,15 x 4) predstavujú dosť vysokú čiastku s apelom na satisfakčnú a sankčnú funkciu uplatneného nároku a priznané finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur tak nie je primerané, keďže predstavuje 7,5 % zo sumy súdom priznaného bezdôvodného obohatenia 10.646,49 eur a 6 % zo sumy 13.119,95 eur (10.646,49 eur + 2.473,46 eur) (tvoriacej aj premlčané splátky úverov) s tým, že vždy treba vychádzať z okolnosti daného prípadu, vedenia viacerých súdnych konaní iniciovaných žalobcom a rozhodovacou praxou súdov dávajú do ´pozornosti aj ďalšie citované rozhodnutia súdov, Krajského súdu v Košiciach, pričom súd nesprávne právne posúdil plynutie premlčacej lehoty, keď aplikoval druhá veta , nakoľko mal vychádzať z 10 ročnej premlčacej lehoty v kontexte citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31.10.2020. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti výroku rozsudku pod č. I. v spojení s výrokom č. III. podal odvolanie aj žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , a . Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie, eventuálne ho zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v celkom rozsahu s tým, že si uplatnil voči žalobcovi aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval ako prvé na nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva zvažovanie intenzity zásahu do práv žalobcu a ak aj dospel k záveru o dôvodnosti nároku, potom mu mal priznať len symbolické primerané finančné zadosťučinenie, pretože jeho funkciu už predsa splnilo spomenutých 5 konaní. Ide o 5-násobok sumy 160 eur, prípadne dvojnásobok sumy 400 eur, a preto primeraná súdom priznaná výška finančného zadosťučinenia nespĺňa ani jednu z daných funkcií.

Vyjadrenia k odvolaniam neboli podané stranami sporu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie strán sporu ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska stranami sporu uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a s tým, že odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalovaný poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, uplatnil odvolací dôvod v v zmysle a nie písm. b) , keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kde podľa Stanoviska NS SR 1/2016 patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09.02. 2023 o 10.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 17.01.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa , a , t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , a kde patrí aj nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Odvolací súd v spore nevzhliadol naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia len dopĺňa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným predpokladom v zmysle , t.j. je preskúmateľné v celom rozsahu a to, čo sa týka vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, keďže súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie v zmysle a nasl. a keďže dospel k správnym skutkovým záverom, vec správne právne posúdil, a to aj čo sa týka vyhodnotenia primeranej výšky finančného zadosťučinenia, ktoré žalobcovi súd priznal vo výške 800 eur, dávajúc v tomto smere aj do pozornosti najaktuálnejšie rozhodnutie NS SR z 30.06.2022 v tom znení, že „pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu“.

Podľa tretia veta proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, opierajúci sa z. č. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky a v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za takéto správanie účinné, primerané a odradzujúce. Nevyhnutné je prihliadať na výšku prípadného bezdôvodného obohatenia a v neposlednom rade aj na nutnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou.

Vo vzťahu k z. č. , možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku so zreteľom na konkrétne okolnosti každej veci.

V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov, čo je rozhodujúce aj pre výšku finančného zadosťučinenia.

Pri výklade z. č. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

Vzhľadom na vyššie zákonom a súdmi vymedzené kritéria mal súd správne za to, že suma vo výške 800 eur, nie ale 3.200 eur ešte naviac, splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobil ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.

Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

Uvedené závery vychádzajú aj z početnej rozhodovacej praxe: rozsudok NS SR z 14.9.2016, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.2019, sp. zn. , Krajského súdu Žilina sp. zn. z 27.6.2018, z 28.3.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31.5.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 2.5.2017, z 11.4.2017, stanovisko ÚS SR sp. zn. -15 zo 4.4.2017, v ktorom ústavný súd zaujal totožné závery ako súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, s ktorými sa aj odvolací súd „mutantis mutandis“ v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na nich, taktiež aj na už citované rozhodnutie NS SR z 30.06.2022.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací pokladá priznané finančné zadosťučinenie za postačujúce, súdom prvej inštancie precízne odôvodnené na základe jeho uváženia a nevymykajúce sa zaužívanej súdnej praxi, a to vo všetkých jeho výrokoch s tým, že preskúmanie námietky premlčania v odvolacom konaní by nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam v zmysle s odkazom na ust. odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a vzhľadom na to, že obidve strany sporu podali odvolanie voči ním prináležiacim výrokom napadnutého rozhodnutia, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu trov konania, možno hovoriť o pomernom úspechu a neúspechu strán sporu a to v rovnakom rozsahu, a preto súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, čím odpadá v zmysle dôvodnosť rozhodovať súdu prvej inštancie o výške priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).