Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-208-2014.pdf
PDF · 101.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/116/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., , so sídlom Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanému: E. N., nar. X.X.XXXX, bytom C. B. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 283,64 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 162,64 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 19.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 9,46 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 283,64 eura spolu s 8,75% úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka pozostávala zo sumy 162,64 eura titulom dlžoby na službách a sumy 121,- eura náhrady škody.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.9.2014. Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež na domovskej stránke MS SR.
Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že:
Dňa 22.5.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č.A6317497, na základe ktorej bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 22.5.2012 bol žalovanému dodaný telefón zn. za cenu 19,- eura, pričom pultová cena bola 140,- eura. Touto zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3 písm. (súd uvádza skrátene)
a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty
c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku.
Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenostiteľnosti čísla prenesené k Podniku od iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.
Podľa čl. 2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku určeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúce k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 121,- eura.
Žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatil fa č. 2155262327 splatnú 22.6.2012 na sumu 142,99 eura, fa č. 2158727307 splatnú 22.7.2012 na sumu 23,32 eura, fa č. 2158724696 splatnú 22.7.2012 na sumu 1,33 eura (upomienka). Spolu v sume 167,64 eura.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 4.10.2012 oznámil žalovanému sumu 162,64 eura titulom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich úhradu v lehote do 18.10.2012. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.
Súd ohľadom služieb právne uzatvára:
Podľa § 78 ods. (9) zákona čl. 351/2011 účinného od 1.11.2011, ktorým bol zrušený zákon č. 610/200: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 42 zákona 610/2003 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach,
c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len "zlomyseľné volanie"),
d) pri uzatvorení zmluvy o pripojení získavať a overovať údaje všetkých účastníkov, ak sa s poskytnutím služby pridelilo telefónne číslo vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu § 55 ods. 1 písm. b),
e) oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najmenej jeden mesiac vopred.
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
(5) Podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom.
Podľa § 43 cit. zákona
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Žalovaný vyúčtovanú cenu služieb a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 162,64 eura nezaplatil a na výzvu žalobcu „pokus o pokonávku“ zo dňa 21.1.2013 s lehotou plnenia do 4.2.2013 neuhradil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona 610/2003 Z.z. uznal nárok na zaplatenie sumy 162,64 eura titulom poskytnutých služieb za dôvodný.
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 5.2.2013 bola základná sadzba ECB 0,75% takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 8,75% ročne.
Z vyššie konštatovaných skutočností je zrejmé, že žaloba bola čo do ceny za poskytnuté služby v sume 162,64 eura dôvodná a v tomto rozsahu súd žalobe vrátane úroku z omeškania vyhovel.
V prejednávanej veci ďalej predmetom konania bola “náhrada škody“ vo výške 121,- eura vzhľadom na to, že predajná cena jedného telefónu bola v sume 140,- eura a žalovaný zaplatil kúpnu cenu 19,- eura čím rozdiel je 121,- eura. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom behu vecí.
V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval od žalovaného škodu spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou (zľavnenou cenou) a jeho akciovou cenou. Protiprávnu udalosť navrhovateľ videl v tom, že predal žalovanému zľavnené zariadenia a ten nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu
v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby a nedodržanie tohto záväzku privodilo navrhovateľovi minimálne vyššie uvedenú škodu. V zmysle čl. 3 bod 3.7. dodatku účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2., 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu). Súd ma zato, že v zmysle vyššie citovaného čl. 3 bod 3.7 dodatku nevyplýva povinnosť žalovaného ako spotrebiteľa v prípade nedodržania zmluvných podmienok doplatiť zľavnenú cenu telefónu do trhovej ceny. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu, pretože cena za mobilné telefóny zmluvne dohodnutá medzi účastník za Orange San Francisco II za sumu 19,- eura, ktorú žalovaný zaplatil. Z uvedených dôvodov súd návrh v časti náhrady škody v sume 121,- eura ako nepreukázaný a teda nedôvodný, zamietol.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 57,34% neúspešný 42,66%. Podľa § 142 ods. 2 OSP súd trovy konania podľa úspechu v konaní pomerne rozdelil. Z priznanej sumy 162,64 eur by súdny poplatok (6%) činil 16,50 eur, z čoho po odrátaní rozsahu neúspechu (42,66%) v sume 7,04 eura zostáva k náhrade suma 9,46 eur, ktorú súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote.
V predmetnom konaní bol žalobca i vedľajší účastník zastúpený právny zástupcom, ktoré trovy súd ani jednému z nich nepriznal. Súd vychádza zo zásady účelnosti, vo vzťahu k čomu zaujal stanovisko aj NS SR, keď vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi a ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu či vedľajšieho účastníka na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Pri úvahe o nároku na trov súdneho konania , ktoré si žalobca vyčíslil sumou 91,02 eur, súd má za to, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý bol v konaní prevažne úspešný) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku.
Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné a nie nevyhnutné po zistení, že sa jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, výška dlžoby na službách a výška a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti, pričom je všeobecne známe, že žalobca disponuje
personálom s právnickým vzdelaním, a preto súd náhradu trov právneho zastúpenia, realizované externou advokátsku kanceláriou, žalobcovi nepriznal .
Čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, aj tieto trovy súd posúdil z hľadiska ich účelnosti. Je pravda, že úspech žalobcu bol v rozsahu 57,34% a neúspech v rozsahu 42,66% a ten predstavuje úspech žalovaného a žalobcu v rovnakom pomere, avšak vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že je treba rozlišovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným a vzťah vedľajšieho účastníka k žalovanému ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému - tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pre nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má ja vedľajší účastník možnosť zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta avšak s tým, že sa mu neprizná náhrada týchto trov, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, pretože neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/3 z 9.9.2004) a nie je tým porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní.
Navyše, vedľajší účastník podaním zo dňa 5.8.2014 vstúpil do konania iba ohľadom časti žalovaného nároku a to ohľadom náhrady škody, čo ale procesne nie je možné. Vstúpiť možno len do konania ako celku a to všetkými procesnými dôsledkami, ktoré sú sním spojené, vrátane rozhodovania o náhrade trov konania.
Právny zástupca si uplatnil trovy konania zo základu „náhrady škody“ v sume 121,-eur a vyčíslil ich celkovou sumou 49,28 eur.
Prejednávaná vec má charakter spotrebiteľského vzťahu a súd, a to aj bez návrhu, je ex offo povinný skúmať tak neprijateľnosť zmluvných dojednaní, ako aj platnosť či neplatnosť právnych úkonov z ich formálneho či obsahového hľadiska podľa zákona, pričom VÚ vo svojom vyjadrení zo dňa 5.8.2014 nepoukazoval na nič iné, než súd v odôvodnení svojho rozsudku. Navyše, aj podania vedľajších účastníkov vykazujú znaky konania tak, ako aj u žalobcu a síce, že aj jeho vyjadrenia sú v týchto veciach identické, menia sa iba čísla konania, mená, dlžné sumy atď. a nemení sa ani judikatúra súdov, na ktorú v týchto podaniach poukazuje. Aj činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je už rutinná a ako taká vo vzťahu k cieľu samotného konania neúčelná a nie nevyhnutná.
Ak teda sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom a využil tak svoje ústavné právo, náklady s tým spojené musí znášať sám.