Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-47-2014.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu : Heinz Bühnen, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 418, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 616 721, zastúpeného advokátom : Mgr. Karol Vlasák, Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, proti žalovanému : HOTOVAL, spol. s r.o., so sídlom objekt PD - PÍLA, 072 04 Bánovce nad Ondavou, IČO: 36 169 846, zastúpenému advokátom : JUDr. Alexej Ivanko, Nám.osloboditeľov 73, Michalovce, o zaplatenie 1.296,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.296,- EUR s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 26.3.2014 do zaplatenia, 40,- EUR ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, trovy konania vo výške 327,52 EUR, z toho titulom súdneho poplatku sumu 77,50 EUR a titulom trov právneho zastúpenia sumu 250,02 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu zamieta v časti požadovaného úroku z omeškania nad 8,25 % zo žalovanej istiny a za obdobie od 11.3.2014 do 25.3.2014.
III. Konanie zastavuje v časti požadovaného úroku z omeškania od 25.11.2012 do 10.3.2014 zo žalovanej istiny.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.2.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 1.296,- EUR s 8,75 % úrokom z omeškania od 25.11.2012 do zaplatenia, titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že mu nebola doručená faktúra, zaplatenie ktorej je predmetom sporu.
Žalobca písomným podaním zo dňa 22.5.2014 /č.l.27-30/ zobral žalobu späť v časti požadovaného úroku z omeškania zo žalovanej istiny od 25.11.2012 do 10.3.2014 /požadoval menej ako v pôvodnej žalobe/ a súd preto konanie v tejto časti zastavil podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p..
Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s faktúrou č. 3121132264, splatnej 24.11.2012 /č.l.4/, dodacím listom bez dátumu o dodaní fakturovaného tovaru /č.l.6/, ako aj s ďalším obsahom spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav :
Žalobca faktúrou č. 3121132264, splatnej 24.11.2012 fakturoval žalovanému dodaný tovar v celkovej čiastke 1.296,- EUR /č.l.4/. K uvedenej faktúre predložil súdu dodací list č. 005604 /bez dátumu/, na ktorom je podpis žalovaného o prevzatí tovaru do výšky fakturovanej sumy 1.296,- EUR, s tým, že v uvedenom dodacom liste je podrobne špecifikovaný jednotlivo dodaný tovar, vrátane ceny bez DPH / č.l.6/. Žalobca predložil súdu doklad o doručení tovaru verejným dopravcom zo dňa 24.10.2012, v ktorom je uvedené, že žalovaný tovar prevzal, resp. mu bol doručený dňa 24.10.2012 /č.l.41/.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že tovar mu bol doručený, avšak bez faktúry a z uvedeného dôvodu tovar nebol zaplatený. Pokiaľ by bola žalovanému doručená faktúra, faktúra by bola uhradená bez zbytočných prieťahov.
Žalobca vo svojom stanovisku k odporu zo dňa 22.5.2014/ č.l.27/ uviedol, že v rokoch 2007 až 2012 bolo vystavených pre žalovaného 49 faktúr, z ktorých 47 bolo zaplatených. Žalovanému zaslal upomienku zo dňa 10.3.2013 a zo dňa 4.9.2013, spolu s citovanou faktúrou bez toho, aby predložil súdu uvedené podania. Taktiež uviedol, že k 31.12.2012 a k 31.12.2013 zaslal odporcovi odsúhlasenie zostatku pohľadávok, v ktorom bola uvedená aj citovaná faktúra, ktorú žalovaný nikdy nerozporoval. V článku II.tohto podania uviedol, že samotný žalovaný v odpore potvrdil, že platobný rozkaz mu bol doručený 10.3.2014, z čoho možno vyvodiť, že minimálne od 10.3.2014 žalovaný disponoval uvedenou faktúrou. Na základe uvedeného žalobca požadoval úrok z omeškania od 11.3.2014.
Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 13.6.2014/č.l. 32/ uviedol, že aj napriek tvrdeniu žalobcu, faktúra žalovanému doposiaľ nebola doručená a bol iba opätovne doručený dodací list, konkrétne dňa 2.6.2014. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 340a Obchodného zákonníka v zmysle novely od 1.2.2013. Žalovaný uznal, že tovar mu bol doručený a je ochotný sa dohodnúť so žalobcom mimosúdne.
Na pojednávaní dňa 5.9.2014 žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, považuje za predčasný, keďže faktúra mu doposiaľ nebola doručená.
Konateľ žalovaného Jozef Tóth na pojednávaní uviedol, že k samotnému obchodu dochádza tak, že obchodný zástupca žalobcu ponúka tovar a v prípade záujmu žalovaného, tento si vyznačí tovar a následne je tento tovar doručený žalovanému.
Pokiaľ sa týka dodacieho listu, ktorý predložil žalobca, tento podpísal niektorý z pracovníkov žalovaného. Prax bola taká, že po prevzatí tovaru došla faktúra, ktorá bola ihneď uhradená.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ods. 2, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Z predložených dôkazov je zrejmé, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva konkludentným spôsobom v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Tým, že žalovaný prevzal tovar 24.10.2012, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda samotným prevzatím tovaru, v cene, ktorá je uvedená v dodacom liste na č.l. 6. K vzniku kúpnej zmluvy dôjde aj v tom prípade, ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ods. 2 citovaného zák.ustanovenia, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť svoj záväzok / splatnosť záväzku/. Z predložených dôkazov je zrejmé, že medzi účastníkmi splatnosť záväzku nebola dohodnutá konkrétnym časom plnenia. V uvedenom dodacom liste /č.l.6/ nie je žiadna zmienka o splatnosti kúpnej ceny. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, že došlo k dohode o splatnosti kúpnej ceny. Samotná splatnosť uvedená vo faktúre dňom 24.11.2012 je iba jednostranným návrhom zo strany žalobcu, z ktorého nemožno vyvodiť, že žalovaný akceptoval túto splatnosť. Tvrdenie žalovaného, že medzi účastníkmi bola prax, že splatnosť nastala v lehote 30 dní po doručení faktúry, taktiež nebola preukázaná.
Keďže v konkrétnom prípade nebola dohodnutá splatnosť záväzku, je potrebné aplikovať ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je potrebné skúmať, kedy žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Za samotnú výzvu na zaplatenie kúpnej ceny treba považovať aj samotnú faktúru. Žalobca tvrdí, že faktúru zaslal žalovanému 10.3.2013 a 4.9.2013, spolu s upomienkami, avšak nepredložil súdu ani samotnú upomienku, ani dôkaz, že tieto faktúry boli zaslané žalovanému. Taktiež nepredložil súdu ani odsúhlasenie záväzkov k 31.12.2012, ani k 31.12.2013. Žalobca preukázal, že doporučene zaslal žalovanému list dňa 27.5.2014, v ktorom okrem dodacieho listu mala byť aj samotná faktúra, ktorý list bol doručený žalovanému 2.6.2014 /č.l.40/. Z predloženého dôkazu, knihy jázd verejným dopravcom je uvedené, že tovar bol žalovanému doručený 24.10.2012 /č.l.41/. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 22.5.2014 uviedol, že žalovaný prevzal platobný rozkaz spolu s faktúrou 10.3.2014 a minimálne od 10.3.2014 disponuje uvedenou faktúrou.
Podľa názoru súdu prvá preukázateľná výzva na zaplatenie záväzku /faktúra/ bola doručená žalovanému 10.3.2014 /č.l.19/, kedy s platobným rozkazom boli doručené aj prílohy, vrátane samotnej faktúry. Povinnosť žalovaného splniť záväzok po doručení tejto faktúry bola určená v súlade s ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, v lehote bez zbytočného odkladu, ktorú súd považoval za primeranú, lehotu 15 dní. Podľa názoru súdu v danom prípade nastala splatnosť záväzku na výzvu veriteľa, najskôr 25.3.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania od 26.3.2014.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku bola faktúra splatná /najskôr k 25.3.2014/, súd zaviazal žalovaného zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 768k prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1.2.2013 Zákonom č. 9/2013 k Obchodnému zákonníku, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1.2.2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.1.2013.
Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, platného pred novelou, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ods. 2, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 % - uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K 26.3.2014 bola základná úroková sadzba ECB 0,25 % a súd preto priznal žalobcovi úrok 8,25 % od 26.3.2014 a v zostávajúcej časti požadovaný úrok zo žalovanej istiny nad 8,25 % zamietol a taktiež aj za obdobie od 11.3.2014 do 25.3.2014, keďže v tomto období pohľadávka ešte nebola splatná.
Súd v súlade s ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
Súd v súlade s týmto ustanovením priznal žalobcovi celkovú náhradu trov konania vo výške 327,52 EUR, ktoré pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku 77,50 EUR a z trov právneho zastúpenia 250,02 EUR. Súd priznal zástupcovi žalobcu v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. tarifnú odmenu za 3 úkony právnej pomoci po 61,41 EUR, spolu 184,23 EUR. Taktiež priznal režijný paušál za 3 úkony po 8,04 EUR, spolu 24,12 EUR. Súd priznal zástupcovi tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby : príprava a prevzatie veci, vyhotovenie žaloby a vyjadrenie k odporu zo dňa 22.5.2014 /č.l.27/. Tarifná odmena + režijný paušál spolu činí 208,35 EUR, po pripočítaní 20 % DPH /41,67 EUR/, celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 250,02 EUR. Súd nepriznal zástupcovi žalobcu tarifnú odmenu za úkon - vyjadrenie zo dňa 18.7.2014, v ktorom zástupca žalobcu ozrejmuje dodanie tovaru, ktorý úkon súd považuje za neúčelný, keďže uvedené skutočnosti mal žalobca predložiť už pri podaní samotnej žaloby /č.l.38,39/.
Tvrdenie žalovaného, že žaloba bola predčasná neobstojí, keďže pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a k uvedenému dňu pohľadávka bola splatná. Žalovaný aj napriek tomu, že mal túto faktúru k dispozícii, keďže mu bola doručená spolu s platobným rozkazom, v primeranej lehote túto nezaplatil a teda je povinný zaplatiť aj požadovaný úrok z omeškania, resp. určený súdom, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.