Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-50-2013.pdf
PDF · 99.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., IČO: 264 29 705 so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi H. S., D.. XX.XX.XXXX, N. T., H. XX/XX v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky takto
rozhodol:
odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 77,65 Eur od 30.10.2009 do 30.08.2011, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 77,65 Eur od 05.03.2010 do 30.08.2011, zmenkovú odmenu vo výške 0,26 Eur to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, konkrétne zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 77,65 Eur od 30.10.2009 do 30.08.2011, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 77,65 Eur od 05.03.2010 do do 30.08.2011, zmenkovú odmenu vo výške 0,26 Eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur a zaplatenia súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur. Samotný návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ ako indosant nadobúda práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 28.11.2008 na zmenkovú sumu 2 339,28 Sk (77,65 Eur), pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 Eur denne od 02.02.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená XX.XX.XXXX na sumu XX,XX Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 30.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 77,65 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 77,65 Eur a na úhrady uhradil 0,00 Eur. Zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby súd podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zaviazal odporcu rozsudkom k tejto povinnosti.
Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
V zmysle čl. 5 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007/ES súd doručil odporcovi kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Odporca si predmetnú zásielku prevzal dňa 17.12.2013, ale v ustanovenej 30-dňovej lehote vyplnené tlačivo súdu nedoručil ani sa iným spôsobom k návrhu nevyjadril.
V zmysle čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nakoľko uvedené konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len "O. s. p.") v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na možnosť iného posúdenia vo veci súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (čl. 5, bod 1 v spojení s čl. 7, bod 1 písm. c Nariadenia č. 861/2007/ES). Pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce O. s. p. a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto O. s. p. nevyžaduje a v zmysle Nariadenia č. 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadení ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán teda niektorý z účastníkov konania a súd takúto možnosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutie žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (čl. 5, bod 1 Nariadenia č. 861/2007/ES).
Súd ústne pojednávanie nariadil na deň 08.09.2014. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorý v písomnom ospravedlnení svojej neúčasti súdu uviedol, že trvá na podanom návrhu v súlade s písomným vyhotovením návrhu a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Na pojednávanie sa dostavil odporca ktorý uviedol, že pracuje, jeho čistý príjem je okolo 120,- eur mesačne, uplatnenú pohľadávku by mohol uhradiť vo forme splátok.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil nasledovný skutkový stav veci. Súd z predloženej zmenky zistil, že táto zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX na sumu 2 339,28 Sk s tým, že sa v nej uvádza na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenková suma a zmenkový úrok 0,25 % denne, zmenka bola vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka obsahuje zmenkovú sumu vo výške 2 339,28 Sk a dátum začiatku úročenia od 30.10.2009. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX a vyplnené meno a priezvisko vystaviteľa H. S., N. Č.. X, F. Č.Z. XXXXXXXXXX a podpis vystaviteľa.
Na zadnej strane zmenky je uvedené namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I § 10 citovaného zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa Čl. I § 11 ods. 1 citovaného zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa Čl. I § 17 citovaného zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa Čl. I § 33 ods. 1, 2 citovaného zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa Čl. I § 48 ods. 1 citovaného zákona Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa Čl. I § 75 citovaného zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 495 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Nakoľko navrhovateľ jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive "A" uplatnil práva zo zmenky, v ktorom uviedol, že nie je pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a ani odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, súd ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevykonával.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom v stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou.
Súd považuje zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplaťte pri predložení" za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej
vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Odporca ako dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a ani nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala. Súd považoval návrh za dôvodný a navrhovateľovi uplatnené príslušenstvo pohľadávky t.j. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok spolu so zmenkovou odmenou vo výške 0,26 Eur.
Súd ďalej už neposudzoval základný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. aj vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, nakoľko posudzovanie tohto základného vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípade zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava v § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 6 zákona č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu uvedenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.
Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou, s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.
Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné posudzovať daný záväzok v súvislosti s úverovým vzťahom. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.
Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového, nemohol sa súd ďalej zaoberať základným záväzkovým vzťahom, hoci má charakter spotrebiteľského vzťahu a posudzovať ho v záujme ochrany spotrebiteľa.
Podľa § 137 ods. O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O. s. p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci do 165,97 eura je 16,60 eura.
Podľa ust. § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa ust. § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd o náhrade trov rozhodol podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur (trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom vyčíslené z hodnoty žalovanej sumy vo výške do 165,97 Eur, čo činí odmenu vo výške 16,60 Eur za každý úkon právnej služby, pričom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, 2 x 7,81 Eur režijný paušál, spolu 48,82 Eur bez DPH + 20 % DPH t. j. spolu vo výške 58,34 Eur, ktoré boli účtované v súlade s vyššími uvedenými ustanoveniami právnych predpisov. K tomu súd priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur na účet navrhovateľa tak, ako bolo požadované v návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.