Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-37-2022.pdf
PDF · 127.02 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., S. X/a, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, Advokátska kancelária v Lučenci, T. G. Masaryka 14/A, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 26, IČO: 36 868 299, v mene ktorej koná ako advokát konateľ Mgr. Miroslav Maďar, o zaplatenie 3.855,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/120/2016-419 zo dňa 03. 12. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.855,-eur, v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy znaleckého posudku, vo výroku III. o náhrade trov konania a vo výroku V. o nároku Slovenskej republiky voči žalovanej na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e; vo výroku I. v časti o príslušenstve pohľadávky m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5,05% p. a. z istiny 3.855,-eur od 12. 02. 2016 do zaplatenia; žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania od 23. 01. 2016 do 12. 02. 2016 z a m i e t a .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania za pojednávanie dňa 23. 11. 2018 (výrok IV.) zostáva nedotknutý.
III. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.855,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % p. a. z istiny 3.855,- eur od 23. 01. 2016 až do zaplatenia a trovy znaleckého posudku vo výške 220,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanej na náhradu trov konania (výrok III.), o nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania za pojednávanie dňa 23. 11. 2018 (výrok IV.) a o nároku Slovenskej republiky voči žalovanej na náhradu trov konania (výrok V.). Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.855,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.855,- eur od 22. 07. 2015 a náhrady
trov za znalecký posudok vo výške 220,- eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. 07. 2015 o 13- tej hodine, po tom, čo odparkoval svoje motorové vozidlo značky Ford Transit EČV: F. na benzínovej pumpe Slovnaft v D., po návrate k motorovému vozidlu zistil, že je poškodené v časti dverí vodiča a predného stĺpika, kde na strane vodiča je poškodená spodná časť dverí vodiča, podbeh na strane vodiča v oblasti dverí vodiča, blatník pri kolese na strane vodiča a taktiež konštrukčné stĺpiky v danej časti karosérie. Žalobca kontaktoval linku 158, pričom operačný dôstojník ho informoval, že krátko pred telefonátom žalobcu jeden pán nahlásil, že bol svedkom toho. ako na uvedenej čerpacej stanici do vozidla žalobcu nacúvalo vozidlo značky Škoda Octavia, pričom vodič po zrážke s vozidlom z miesta dopravnej nehody ušiel. Svedok udalosti bol S. E., ktorý uviedol, že motorové vozidlo Škoda Octavia malo evidenčné číslo H.. Polícia na základe uvedeného stotožnila účastníka dopravnej nehody, ktorý sa dostavil na miesto dopravnej nehody a uviedol, že je možné, že on do vozidla nacúval, za čo sa ospravedlňuje, avšak nezbadal to, a preto ušiel z miesta nehody. Následne bola menovanému vodičovi uložená bloková pokuta a bol spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý účastníci dopravnej nehody na znak súhlasu podpísali. Žalobca následne zabezpečil odťah svojho vozidla z miesta dopravnej nehody do V. S. k automechanikovi N. U., kde predmetné vozidlo prehliadol aj technik žalovaného, u ktorého má žalobca motorové vozidlo poistené. Následne si ako poškodený žalobca uplatnil nárok na náhradu škody priamo u žalovaného. Ten však uviedol, že nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísaniu priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska nemožný. Nekorešponduje výška, smery, ani rozsah poškodení a polícia vec riešila iba ako škodovú udalosť bez riešenia zodpovednosti poisteného.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že listom označeným ako „Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti“ zo dňa 07. 09. 2015 oznámila žalobcovi, že na základe posúdenia škody z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke, rovnako ako aj z obhliadky osobného motorového vozidla škodcu a technického posúdenia možnosti vzniku uplatňovaných poškodení technikom spoločnosti Slovexperta, bolo oznámené žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody považuje žalovaná za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísaniu priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Dňa 18. 12. 2015 o 13:00 hod. na čerpacej stanici Slovnaft v D. sa uskutočnila rekonštrukcia dopravnej nehody za účasti znalca z odboru cestnej dopravy - P.. N. C., pričom žalovaná po preštudovaní znaleckého posudku č. 23/2015 bola toho názoru, že sa jedná o účelové tvrdenie žalobcu o tom, že ku škode na osobnom motorovom vozidle žalovaného došlo iným nehodovým dejom ako bolo uvádzané v doručenej správe o nehode a hlásení žalobu. Žalovaná neakceptovala zmenu výpovede škodcu vykonanú na mieste znaleckého dokazovania, pretože nevidela dôvod na klamlivú výpoveď škodcu poskytnutú v priebehu likvidácie vzniknutej udalosti. Žalovaná v rámci šetrenia škodovej udalosti žalobcu v spojitosti so závermi odborného posúdenia zistila, že poškodenie bočnej časti osobného motorového vozidla žalobcu svojím rozsahom a ani charakterom poškodenia technicky nekorešponduje s poškodením prednej časti spôsobeným osobným motorovým vozidlom škodcu značky Škoda Octavia EČV: Q a na základe tejto skutočnosti vybavila škodovú udalosť bez nároku na poistné plnenie.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa 22. 07. 2015 na parkovisku pri benzínovej pumpe Slovnaft v D. došlo k škodovej udalosti v dôsledku porušenia povinnosti škodcu Z. Q. na motorovom vozidle Škoda Octavia EČV: N. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, keď tento narazil do motorového vozidla žalobcu Ford Transit EČV: X. Škodcovi bola udelená bloková pokuta za priestupok podľa § 22 ods. 1 b) zákona č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. Uvedené bolo preukázané Záznamom o preverení oznámenia - škodovej udalosti ORPZ-RS-ODI-39-054/2015 v nadväznosti aj na svedecké výpovede svedkov S. Z. a Z. Z., ktorí sú príslušníkmi Policajného zboru vykonávajúceho prešetrenie škodovej udalosti, ako aj svedka K. Q., S. E. a B. N. (syna žalobcu). Súd dospel k záveru, že žalovaná sa snažila spochybniť spôsobenie škody zo strany škodcu N. Q. tvrdeniami, že škodu na motorovom vozidle mohlo spôsobiť akékoľvek motorové vozidlo Škoda Octavia s EČV začínajúcou na L., Q., K., o čom majú svedčiť odtlačky EČV na motorovom vozidle žalobcu Ford Transit a posúdenie súkromnou obchodnou spoločnosťou SLOVEXPERTA, s. r. o., pracujúcou pre žalovanú. S týmto tvrdením žalovanej sa súd nemohol stotožniť a zdôraznil, že podľa § 193 tretej vety CSP je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal. Z rozhodnutia OR PZ v Rimavskej Sobote ORPZ-RS-ODI-39-054/2015 je viazaný tým, že škodca Z. Q. spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. porušením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., t. j. povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Škodca ako vodič motorového vozidla, ktorý
sa zúčastnil škodovej udalosti, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu, si nesplnil povinnosti uvedené v ustanovení § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z. z.. V uvedenom rozhodnutí je uvedená poznámka, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli, že ju zavinil vodič N. Q., čo menovaný potvrdil aj podpisom. Vzhľadom na súvislosť s ostatnými výpoveďami svedkov K. Q., S. E. a príslušníkov OR PZ Z. Z. a B. Z. v súvislosti so zisteniami znalcov o možnom priebehu dopravnej nehody P.. N. C. a P.. N., súd mal zato, že žalobca preukázal a žalovaná nevyvrátila skutočnosť, že dopravná nehoda bola spôsobená zavinením škodcu Q., a teda sú splnené predpoklady nároku na náhradu škody voči škodcovi, t. j. zavinené porušenie zákonnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti vyplývajúce z § 420 ods. 1 OZ. Súd nepovažoval za nelogickú, resp. nepravdivú výpoveď škodcu S. Q., že v aute počúval nahlas hudbu a preto nezaregistroval, že narazil do vozidla žalobcu prednou alebo zadnou časťou. Polícia určila miesto nárazu zadný nárazník. Keďže mal poškodený len rámik ŠPZ a samotnú ŠPZ, uviedol, že poškodenú značku spredu vozidla premontoval dozadu. Svedok S. E., ktorý v čase dopravnej nehody bol na čerpacej stanici Slovnaft, bol svedkom toho ako škodca Q., nedobrzdil a narazil do auta žalovaného, pričom nešlo o silný náraz, čo zodpovedá podľa súdu výpovedi škodcu Q., ktorý uviedol, že náraz nezaregistroval, keďže počúval hlasnú hudbu v aute. Aj znalec N. ustálil nehodový dej tak, že vodič Z. Q., ktorý následkom svojej nepozornosti nezastavil ním vedené vozidlo Škoda Octavia, narazil pri rýchlosti svojho vozidla v intervale od 8,793 do 13,793 km/h do ľavej časti vozidla Frod Transit. Škodca Z. Q. mal v uvedenom mal v uvedenom čase uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu so žalovanou, čo bolo nesporné tvrdenie žalobcu, a teda preto mal žalovaný žalobca ako poškodený právo na to, aby žalovaná za žalovaného nahradila žalobcovi preukázané nároky na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 ZP. Z prílohy k vyčísleniu nákladov na opravu k znaleckému posudku znalca P.. N. C. č. 23/2015 okresný súd ustálil výšku nákladov na opravu motorového vozidla Ford Transit (zrejme len omylom je v rozsudku v bode 57. dôvodov uvedené, že výška nákladov na opravu motorového vozidla Škoda Octavia) sumou 3.855,- eur. Pokiaľ znalec P.. M. N. vo svojom znaleckom posudku v kalkulácii (č. l. 297 a nasl. spisu) vyčíslil hodnotu nákladov škody s DPH sumou 1.991,- eur, súd z výsluchov znalcov a ich konfrontácie zistil, že obaja znalci vypočítali škodu prostredníctvom programu EUROTAX, čo sa týka cenníka a opravy. Rozdiel v uvedených sumách spôsobila skutočnosť, že znalec P.. N. nezapočítal do opravy ľavú stúpačku, vrátane materiálu a prác s tým spojených a na rozdiel od P.. C., keď P.. N. mal za to, že deformácie na stúpačke sú spôsobené výrobou auta a znalec P.. C. mal za to, že k deformácii na stúpačke došlo dopravnou nehodou. Súd považoval za dôveryhodné zistenia znalca X. C., že na stúpačke sa nachádza deformácia, ktorá vznikla nárazom predného nárazníka s rámikom značky vozidla škodcu Z. Q.. K tvrdeniu žalovaného, že k deformácii došlo stúpačky došlo v inej výške než je výška, v ktorej bola deformovaná poznávacia značka škodcu, okresný súd uviedol, že pokiaľ dochádza k deformácii pri rýchlosti 10 km/h a pri náhlom brzdení vozidla môže dôjsť k zníženiu vozidla o 3 až 4 cm ako bežný jav. Na základe uvedeného potom súd považoval za skutočnú škodu sumu nákladov na opravu vozidla žalobcu, ako bola vyčíslená znalcom P.. C. vo výške 3.855,- eur v súlade s § 442 ods. 1 OZ.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného k 16. 05. 2015, t. j. k podaniu žaloby, podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného k 22. 07. 2015, podľa § 193, vety tretej, zák. č. 160/2015 Z. z., podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 64 ods. 2 písm. a), § 66 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účinného ku dňu 22. 07. 2015, podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1? § 443 OZ. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
5. Pokiaľ ide o súdom priznané úroky z omeškania, žalobca si uplatňoval úrok z omeškania 8,05 % p. a. od 22. 07. 2015, teda od vzniku škody, čo súd nepovažoval za súladné s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko vyčíslenie nákladov zo strany znalca P.. N. C., s ktorým mohol operovať žalobca po zamietavých stanoviskách žalovanej bolo vykonané až 28. 12. 2015, pričom žalobca, ktorý si uplatňoval náhradu škody ešte v dokumente „Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 25. 09. 2015“ (na č. l. 62 a 63) neuvádza výšku škody, je tam uvedené vybodkované miesto bez uvedenia sumy požadovanej náhrady škody. Až v dokumente „Oznámenie o nových skutočnostiach zistených znaleckým dokazovaním zo dňa 18. 01. 2016“ (na č. l. 7 a 8) s pečiatkou prijatia zo dňa 22. 01. 2016 zo strany žalovanej, bola uvedená požadovaná výška škody 3.855 eur a návrh na mimosúdne riešenie. Vzhľadom na uvedené, súd považoval za dôvodné priznať úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po prijatí tejto výzvy t. j. od 23. 01. 2016, čo vyhodnotil ako deň začatia omeškania žalovanej.
6. Súd žalobcovi priznal aj náklady na znalecký posudok P.. N. C. č. 23/2015 vo výške 220 eur, ktorý dôkaz bol použitý dôvodne v konaní proti žalovanej.
7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP. K náhrade trov dôkazu súd uviedol, že musel rozhodnúť aj o trovách štátu, ktoré vznikli za vykonané znalecké dokazovanie a výsluch znalcov, ktoré neboli pokryté v preddavkoch v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania štátu, ktoré keďže išlo o konanie začaté za účinnosti OSP, súd rozhodol podľa výsledku konania analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 253 ods. 1 CSP a to tak, že žalovaná je povinná nahradiť trovy konania štátu, nakoľko v konaní bola neúspešná.
8. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1, veta prvá CSP) odvolanie žalovaná, a to proti výrokom I., III. a V. napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z ust. § 193 CSP, pričom žalovanej nie je zrejmé, že by v rámci šetrenia škodovej udalosti bolo vydané rozhodnutie, ktorým by mal byť súd v tomto konaní viazaný. Príslušné OR PZ uzavrelo udalosť zo dňa 22. 07. 2015 ako škodovú udalosť bez riešenia zodpovednosti za vzniknutú škodu. To, že údajný škodca Z. Q. priznal svoje zavinenie (napriek tomu, že si nebol vedomý toho, že svojím motorovým vozidlom škodu spôsobil a urobil tak len na základe výpovede svedka), bez ďalšieho nemôže preukazovať priamu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou. V konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobilo vozidlo Z. Q.. Súd sa v tomto smere vôbec nevysporiadal so stále sa meniacou výpoveďou údajného škodcu. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaná namietala, že súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 23/2015 vypracovaného P.. N. C. a nevysporiadal so znaleckým posudkom č. 17/2018 vypracovaným P.. M. N.. Namietala, že súd odignoroval odborné stanovisko P.. C. zo dňa 14. 11. 2018. Je nesporné, že ani jeden zo znalcov pri vypracovávaní posudku nepracoval s možnosťou, že poškodenie na OMV žalobcu bolo spôsobené iným vozidlom, než vozidlom pána Q.. Na motorovom vozidla Z. Q., okrem poškodeného EČV, sa nenachádzali žiadne ďalšie poškodenia, ktoré by bolo možné priradiť k poškodeniam na OMV žalobcu. Zatlačenie a následná deformácia dverí a jej hrany s následkom deformácie koreňa stĺpika na OMV žalobcu, nie je zohľadnená v žiadnom znaleckom posudku. Takéto poškodenie muselo zanechať podobné stopy na prednej časti vozidla Z. Q., a to minimálne v hĺbke vniknutia do vozidla žalobcu počas nárazu.
9. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaná namietala, že súd nesprávne priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 23. 01. 2016, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že prvotné informácie, s ktorými žalovaná pracovala, boli, že pán Q. narazil do OMV žalobcu zadnou časťou, žalovaná správne ukončila likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaná sa až následne, a to dňa 22. 01. 2016, dozvedela o nových skutočnostiach, ktoré mohli mať vplyv na likvidáciu škodovej udalosti, a preto žalovanej od tohto dátumu začala plynúť trojmesačná lehota v zmysle ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Žalovaná si splnila povinnosť oznámiť výsledok šetrenia škodovej udalosti listom zo dňa 11. 02. 2016, z ktorého dôvodu žalobcovi nárok na úroky z omeškania nemohol vzniknúť. Žalovaná tvrdila, že si svoje povinnosti uložené jej v ust. § 11 ods. 6 Zákona o PZP splnila, a preto súd nesprávne ustálil vznik žalobcovho nároku na ich zaplatenie v rozpore s ust. § 11 ods. 8 Zákona o PZP, podľa ktorého „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“. Žalovaná v zákonnej lehote od oznámenia nových skutočností ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, a teda žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Povinnosť žalovanej plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Rozsudok okresného súdu žalovaná žiadala zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa s dôvodmi podaného odvolania nestotožňuje. Rozsudok považuje za vecne a právne správny. V konaní bolo preukázané, že na parkovisku pri benzínovej pumpe Slovnaft v D. dňa 22. 7. 2015 došlo k škodovej udalosti v dôsledku porušenia povinnosti škodcu Z. Q., ktorý sa plne nevenoval vedeniu svojho motorového vozidla Škody Octavia EČV:R. a narazil do motorového vozidla žalobcu Ford Tranzit EČ: X. Táto nehoda bola riešená ako priestupok, keď mu bola uložená aj bloková pokuta podľa § 22 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb., s tým, že priestupok bol spáchaný porušením § 4 ods. 4 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. Uvedené zavinené konanie bolo v súdnom konaní preukázané aj svedeckými výpoveďami poverených príslušníkov PZ Z. a Z., ale aj svedkami Z. Q., ktorý sám potvrdil, že škodu na OMV žalobcu spôsobil on. Svedok Q. vysvetlil, z akého dôvodu hneď na mieste samom nezbadal, že došlo k poškodeniu OMV žalobcu. Jeho konanie o výmene ŠPZ prednej za zadnú, a až následne potom priznanie sa k zavineniu nehody považoval žalobca za skratové, avšak pre vznik zodpovednosti žalovaného nepodstatné. Za veľmi dôležitú v konaní považuje svedeckú výpoveď svedka E., ktorý bol priamym svedkom nehody a tieto skutočnosti potvrdil, vrátane záverov popísaných v znaleckom posudku P.. C.. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že súd sa nevyporiadal so závermi P.. C., a to vo vzťahu k znaleckým posudkom P.. N. a P.. C.. Súd prvej inštancie skúmal odborné stanovisko k vypracovanému znaleckému posudku od spoločnosti Slovexperta s. r. o., kontrolóra P.. C.. Súd posúdil uvedené podanie ako vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku, keďže spoločnosť Slovexperta s. r. o. a ani P.. C. nie sú znalcom v príslušnom odvetví a súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti, že táto spoločnosť vykonáva v prospech žalovanej posúdenia nehodového stavu motorových vozidiel, a teda vzhľadom na uvedený stav dodávateľ a prijímateľ služby, a teda jeho stanovisko nie je možné považovať za stanovisko nezávislé. Že škodu zavinil Z. Q. bolo potvrdené jeho podpisom v zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti ORPZ- RS-ODI-39-054/2015, a keďže škodca Z. Q. mal v čase nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu so žalovaným, mal žalobca nárok, aby žalovaný za neho nahradil žalobcovi preukázané nároky na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému ako poisťovateľovi. Odvolanie žiadal zamietnuť ako nedôvodné.
11. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalobca. Pri skúmaní včasnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený do vlastných rúk dňa 21. 12. 2021 (viď doručenku na č. l. 441 spisu). Odvolanie žalobcu zo dňa 07. 01. 2022 bolo podané elektronicky toho istého dňa (viď potvrdenie o odoslaní podania na č. l. 460 spisu).
12. Podľa § 362 ods. 1, vety prvej, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Keďže rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 21. 12. 2021, od nasledujúceho dňa mu plynula 15 dňová lehota na podanie odvolania, a teda posledným dňom lehoty na odvolanie bolo 05. 01. 2022 (streda). Keďže odvolanie bolo podané až 07. 01. 2022, bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, a preto krajský súd odvolanie žalobcu ako podané po lehote (§ 386 písm. a) CSP) ako oneskorene podané odmietol.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preto v ďalšom konaní rozhodoval len o odvolaní žalovaného, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP čiastočne potvrdil a vo výroku o úrokoch z omeškania podľa ust. § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov.
14. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne a náležite zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery (okrem výroku o úrokoch z omeškania). Okresný súd správne vo veci skonštatoval, že pri rozhodovaní bol viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal (porovnaj § 193 veta tretia CSP), podľa ktorého ustanovenia „ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti“.
15. V konaní bolo preukázané, že dňa 22. 07. 2015 na parkovisku pri benzínovej pumpe Slovnaft v D. došlo k škodovej udalosti v dôsledku porušenia povinností Z. Q. na motorovom vozidlo Škoda
Octavia EČV: Q venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, pričom tento škodca narazil do motorového vozidla žalobcu Ford Tranzit EČV: F a škodcovi bola udelená bloková pokuta za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. spáchaný porušením § 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Uvedené bolo preukázané zo Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti OR PZ - LS-ODI-39-054/2015, pričom navyše táto skutočnosť bola preukázaná aj svedkami B. Z. a Z. Z., ktorí sú príslušníkmi policajného zboru vykonávajúceho prešetrenie škodovej udalosti, ako aj výpoveďou svedka Z. Q., ktorý sám spôsobenie dopravnej nehody priznal. Uvedená skutočnosť je však preukázaná najmä svedeckou výpoveďou G. E., ktorý bol osobne prítomný pri predmetnej dopravnej nehode, a ktorý uviedol EČV vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto smere by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné. Pokiaľ ide o výšku škody, odvolací súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že v tomto smere okresný súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne zdôvodnil, z akého dôvodu pri určení výšky náhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku P.. N. C. č. 23/2015 zo dňa 18. 02. 2015 (body 18 až 20 dôvodov rozhodnutia okresného súdu), ako aj jeho dodatku (č. l. 156 až 157). Vzhľadom na rozdielnosť výsledkov znaleckého dokazovania znalcom P.. N. C. a znalcom P.. M. N. okresný súd vykonal výsluch obidvoch znalcov a ich konfrontáciu a riadne odôvodnil prečo sa priklonil k vyčísleniu nákladov na opravu motorového vozidla žalobcu v sume 3.855,- eur v súlade s vyčíslením znalcom P.. C. (bod 59 dôvodov rozsudku okresného súdu). So závermi okresného súdu v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ teda okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.855,-eur, ako aj závislý výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy znaleckého posudku a Slovenskej republike náhradu trov konania potvrdil ako vecne správny.
16. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca má nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, a to úroku z omeškania z istiny 3.855,- eur od 12. 02. 2016 do zaplatenia. nie je sporným, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 3.855,- eur až doručením „Oznámenia o nových skutočnostiach zistených znaleckým dokazovaním zo dňa 18. 01. 2016“ žalovanej, ktorej toto oznámenie bolo doručené dňa 22. 01. 2016. Od nasledujúceho dňa podľa § 11 ods. 6 písm. b) ZPZP poisťovateľ bol povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Vzhľadom na uvedené ustanovenia žalovanému teda plynula trojmesačná lehota na poskytnutie písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie poškodenému. V spore tiež nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi oznámila výsledok šetrenia, že mu poistné plnenie neposkytne, a to dňa 11. 02. 2016. Keďže žalovaná žalobcovi oznámila výsledok šetrenia 11. 02. 2016, nie je dôvodné, aby sa začiatok omeškania žalovaného určil až uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, prípadne po uplynutí ďalších 15 dní po skončení prešetrovania na poskytnutie poistného plnenia (v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP), keďže je zrejmé, že žalovaný odmietol žalobcovi plnenie plniť. Žalovaná sa teda dostala do omeškania už od 12. 02. 2016, teda dňom nasledujúcom po dni, kedy žalovaná žalobcovi oznámila výsledok šetrenia, že mu poistné plnenie neposkytne.
17. Odvolací súd podotýka, že mu je známe rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/2020, ako aj následné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27. 04. 2022. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vyslovil, že poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Toto rozhodnutie Ústavného súdu v teraz súdenej veci je neaplikovateľné z dôvodu, že v teraz súdenej veci k výplate žiadanej náhrady vôbec nedošlo, žalovaná odmietla poistné plnenie plniť. Žalobca vyčíslenú škodu žiadal uhradiť až v Oznámení o nových skutočnostiach zistených znaleckým dokazovaním zo dňa 18. 01. 2016. Poisťovňa výsledok šetrenia oznámila žalobcovi listom dňa 11. 02. 2016, a preto od nasledujúceho dňa sa poisťovňa dostala do omeškania s plnením.
18. Odvolací súd podotýka, že mu je známe aj rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. 11. 2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého rozhodnutia peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z., avšak ani toto rozhodnutie Najvyššieho súdu v súdenej veci nie je aplikovateľné. Je síce pravdou, že podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, a teda, že v uvedenom ustanovení je zakotvená povinnosť poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, a teda peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z., na rozdiel od uvedeného sa však žalovaná dostala do omeškania nie z dôvodu nesplnenia si povinností zakotvených v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, ale z dôvodu uplatneného nároku žalobcom a z dôvodu následného odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalobcovi. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne potom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemal nárok za obdobie buď troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak by k výplate žiadanej náhrady došlo, alebo za obdobie do poskytnutia písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie poškodenému, ak bola žalobcovi táto skutočnosť oznámená v lehote 3 mesiacov, na šetrenie poistnej udalosti.
19. Keďže žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 22. 07. 2015, teda od vzniku škody a navyše uplatňoval si ho vo výške 8,05 % p. a., správne okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, a keďže tento výrok rozsudku okresného súdu odvolaním nebol napadnutý, odvolací súd tento výrok ponechal nedotknutým. Rovnako tak ponechal nedotknutým aj výrok rozsudku okresného súdu o nároku žalovanej voči žalobcovi na náhradu trov konania za pojednávanie dňa 23. 11. 2018 (výrok IV.). Keďže okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, a teda zamietol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 22. 07. 2015 do 23. 01. 2016 a odvolací súd žalobcovi priznal úroky z omeškania až od 12. 02. 2016, odvolací súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od 23. 01. 2016 do 12. 02. 2016. Výšku úroku z omeškania okresný súd správne posudzoval ako súčet 5 percentuálnych bodov a úrokovej sadzby ECB vo výške 0,05 %, a teda priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,05 % p.a.
20. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu ohľadom nároku na zaplatenie istiny úspešný a neúspešný bol len v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa pomeru úspechu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).