Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-193-2010.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/193/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., J. 8, proti odporcovi: Poľovnícke združenie Obid, Obid, IČO: 34010173, zast. Judr. Ľubomír Krivočenko, advokát, Štúrovo, Námestie Sv. Imricha 19, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu 1462,47 € z titulu náhrady trov konania do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím konečným návrhom voči odporcovi domáhal určenia, že jeho vylúčenie z Poľovníckeho združenia Obid, ku ktorému došlo na členskej schôdzi odporcu dňa 15.12.1993 je neplatné a to jednak z dôvodu, že proces vylúčenia navrhovateľa z členstva bol v rozpore so stanovami odporcu, keď navrhovateľovi bolo odňaté právo zúčastniť sa predmetnej členskej schôdze ( pretože na ňu nebol riadne predvolaný ), ďalej o vylúčení člena rozhoduje výkonný výbor a nie členská schôdza, neboli dodržané stanovy v tom smere, kto podpisuje zápisnicu z členskej schôdze, rozhodnutie o vylúčení navrhovateľa nespĺňa náležitosti a nebolo navrhovateľovi ani doručené a jednak preto, že ku konaniu, ktoré malo byť disciplinárnym previnením a pre ktoré mal byť zo združenia vylúčený, nikdy nedošlo.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na takejto žalobe, prinajmenej preto, že obdobný návrh už podal skôr a následne ho zobral späť, keby ho aj mal, rozhodnutie súdu by bolo nevykonateľné, pretože odporca odmieta postoj navrhovateľa rešpektovať, pripustil, že na úrovni najnižšej zložky poľovníckeho združenia snáď mohlo dôjsť k neznalosti právnych predpisov k pochybeniam, avšak o tejto záležitosti rozhodovalo aj ministerstvo a aj sám minister.
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13 C 193/10-277 z 10.9.2012 návrhu navrhovateľa vyhovel a konštatoval, že ku konaniu, pre ktoré bol navrhovateľ z radov odporcu vylúčený nikdy nedošlo a tiež to, že jeho vylúčeniu predchádzal rad procesných pochybení na strane odporcu.
Krajský súd Nitra na odvolanie odporcu vo svojom uznesení 8 Co 321/12-307 z 5.9.2013, ktorým vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, uviedol, že súd prvého stupňa náležite nezdôvodnil otázku právomoci súdu, nezdôvodnil otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na tejto žalobe a nezabezpečil si stanovy odporcu a stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu platné v čase vylúčenia navrhovateľa z radov odporcu. Taktiež uviedol, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha vyslovene neplatnosti uznesenia členskej schôdze, ale žalovaný nárok nezodpovedá výkladu o kasačnom princípe a ust. § 15 ods. 1, preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní v súlade s vyššie uvedeným výkladom v
prvom rade posúdi, či žalobcom uplatňované právo (nárok) vyplýva z ustanovení hmotného práva, teda či je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na požadovanom určení, teda aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Ďalším rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 18.11.2013 bol návrh zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ nemá na takejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože takéto rozhodnutie súdu nie je potrebné z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo z dôvodu, že výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom, navrhovateľ nemôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, pretože tie neexistujú, nakoľko vzhľadom k dobe, počas ktorej navrhovateľ svoje práva na súde a voči odporcovi neuplatňoval, došlo k ich zániku a žaloba tohto druhu sa s takým odstupom času a za týchto okolností javí ako svojvoľné uplatňovanie práva. Taktiež mal za preukázané, že je vylúčené, aby na strane navrhovateľa existoval naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe ( na určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze odporcu ), pretože navrhovateľ sám tým, že k podaniu tejto žaloby na súde pristúpil až po tak dlhej dobe, prejavil, že jeho záujem na takomto určení nielen že nie je naliehavý, ale v priebehu uvedeného obdobia nebol na jeho strane takýto záujem vôbec.
Krajský súd v Nitre v uznesení 8 Co 39/14-381 z 3.4.2014, ktorým tento rozsudok zrušil, uviedol, že uvedený právny záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáha určenia neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze odporcu dňa 15.12.1993, na ktorom došlo k jeho vylúčeniu z členstva u odporcu. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od členstva v poľovnom združení, ktoré vzniklo na základe zmocnenia zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“), v znení účinnom v čase posudzovaného právneho úkonu. V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie žalobcom uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze bolo potrebné posudzovať, najmä so zreteľom na špeciálnu úpravu poľovníctva vykonanú zákonom č. 20/1962 Zb. v spojení so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Na tento postup poukázal už odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení a súd prvého stupňa sa napriek tomu s touto okolnosťou v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol obvinený, že svoju pušku odovzdal neoprávnenej osobe, čo ale nie je pravda a keby aj, patrilo by to polícii a nie združeniu. Uviedol, že s ním na poľovačke boli dvaja nečlenovia združenia, ale zbraň mal iba on, navyše nestrieľal. Uviedol, že na členskú schôdzu, na ktorej bol vylúčený, nedostal pozvánku vôbec, nie ešte 8 dní vopred, ani nevedel, že bude, len večer predtým sa to dozvedel od Q. R. a preto tam išiel. Vo svojej výpovedi pred políciou Štúrovo v roku 1996 poprel, že by bol dal svoju zbraň počas poľovačky inej osobe.
Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že ťažko dokázať, či navrhovateľ pred 19 rokmi pozvánku dostal alebo nie, ale jednoznačne sa schôdze zúčastnil, podľa nich je všetko v poriadku a všetko prebehlo v súlade so stanovami a boli naplnené aj dôvody pre vylúčenie navrhovateľa, ktorý hrubo porušil stanovy, hoci sám nevie, čoho presne sa navrhovateľ dopustil, pretože v tom čase on sám nebol členom odporcu.
Zo zápisnice z členskej schôdze odporcu z 15.12.1993 súd zistil, že na nej bol navrhovateľ vylúčený z PZ z dôvodu, že navrhovateľ nečlenovi PZ, ktorý nemá oprávnenie na držbu a nosenie zbrane počas poľovačky v dňoch 26.11.1993 a 10.12.1993 zveril svoju zbraň, čo mali vidieť členovia odporcu Zoltán Babindai a Róbert T., ktoré konanie navrhovateľ popieral.
Z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 6687/1996-720/360 z 20.11.1996 súd zistil, že ním bolo vyhovené podnetu navrhovateľa a bolo zrušené rozhodnutie členskej schôdze odporcu z 15.12.1993 o vylúčení navrhovateľa z PZ s tým, že navrhovateľ je jeho riadnym členom naďalej.
Z rozhodnutia ministra pôdohospodárstva SR č. 6687/96-410 zo 16.6.1997 súd zistil, že ním bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. XXXX/XXXX-XXX/XXX z 20.11.1996.
Zo stanov odporcu súd zistil, že kárnym opatrením je ( okrem iných ) vylúčenie z PZ ( § 20 písm. d ), kárne opatrenia ukladá výbor poľovníckeho združenia ( § 16 ods. 1, písm. c ), v odvolacom konaní o vylúčení člena z poľovníckeho združenia rozhoduje členská schôdza ( § 15, ods. 3, písm. e ), pričom podľa § 20 ods. 3 a 4 sa rozhodnutie výboru i členskej schôdze o vylúčení člena združenia musí vypracovať písomne a má obligatórne predpísané náležitosti.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 7 ods. 1, 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len „poľovnícke združenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. kto vykonáva právo poľovníctva (ďalej len „užívateľ poľovného revíru“), je povinný na plnenie úloh podľa tohto zákona ustanoviť kvalifikovaného poľovníckeho hospodára. Kvalifikáciu poľovníckych hospodárov, ich povinnosti a oprávnenie upraví Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československým poľovníckym sväzom.
Právomoc sa vo všeobecnosti chápe ako oprávnenie určitého orgánu riešiť a rozhodovať veci, ktoré sú mu zverené (spadajú) do jeho činnosti.
Ústava Slovenskej republiky vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu v čl. 142 ods.1, kde uvádza, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov uvádza v § 7 ods. 1, že do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 OSP a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, potom rešpektujúc zároveň čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto ústavou, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám.
Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. Súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, že predmetný spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/naliehavy-pravny- zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-na-urcovacej-zalobe-neopodstatnenost-navrhu.html>
Z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. vyplýva, že fyzické osoby sa môžu na výkon práva v poľovníctve združovať podľa zákona o združovaní občanov. Zákon o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. upravuje právo na súdnu ochranu pre člena združenia. V danom prípade člena poľovníckeho združenia. Vyplýva to z ust. § 15 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Citované ustanovenia teda zakotvuje právo na súdnu ochranu členov poľovníckeho združenia spôsobom vymedzeným v zákone. Právomoc súdu vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov ( ktorý odkazuje na možnosť preskúmania rozhodnutia združenia súdom ) je nutné vec posudzovať aj podľa zvláštnych ustanovení o správnom súdnictve alebo podľa prvej a tretej časti OSP má za to, že rozhodnutia združenia, ktoré sú vydávané na základe stanov, nie sú rozhodnutiami vydávanými v oblasti verejnej správy, čo je základnou podmienkou prieskumu v správnom súdnictve podľa ust. § 244 ods. 2 OSP. Z toho dôvodu preto nie je možný postup podľa 5 časti OSP upravujúci správne súdnictvo, a preto nezostáva iné, vzhľadom k ust. § 7 ods. 2 OSP a cit. ust. § 15 ods. 1 primerane aplikovať prvú a tretiu časť OSP s tou odchýlkou, že funkčne príslušný je výlučne okresný súd riadiaci sa kasačným princípom. Tento názor odvolacieho súdu je súladný s rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 9/98.
Z toho potom vyplýva, že ak ust. § 15 citovaného zákona výslovne hovorí o preskúmaní rozhodnutia združenia, resp. niektorého z jeho orgánov, aj súdna ochrana poskytovaná týmto ustanovením musí byť vykladaná v zmysle kasačného princípu. Ten znamená, že sa preskúmavané rozhodnutie buď potvrdzuje alebo zrušuje, avšak na rozdiel k už konštatovanej povahe prieskumu na druhej strane, na rozdiel od správneho súdnictva, nevylučuje vykonávanie dokazovania. Tento výklad je súladný aj preto,
že rozhodnutiu vydanému v oblasti verejnej správy spravidla predchádza správne konanie, a preto aj dokazovanie, zatiaľ čo zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov predpokladá rozhodovanie orgánov združenia len na základe stanov.
S týmto konštatovaním a záverom odvolacieho súdu o prieskume rozhodnutia orgánu združenia (v zmysle § 15 ods. 1) súvisí aj otázka formulácie žalobného petitu, teda žalobou uplatneného nároku, ktorý je predmetom konania.
Pokiaľ ide o právomoc súdu na rozhodovanie o určení neplatnosti právneho úkonu ( uznesenia členskej schôdze odporcu ), tá nepochybne daná je, pretože do právomoci súdu spadá rozhodovanie o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 OZ. Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že na svojom návrhu trvá tak ako bol podaný a nie je dôvod na ňom niečo meniť. Navrhovateľ sa teda v tomto konaní domáha vyslovene neplatnosti uznesenia členskej schôdze, pričom však žalovaný nárok nezodpovedá výkladu o kasačnom princípe a ust. § 15 ods. 1 ( ako je uvedené vyššie ), preto nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa na požadovanom určení, teda aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec znovu prejednal v intenciách vyššie uvedených rozhodnutí KS Nitra a dokazovaním zistil, že po tom ako navrhovateľ výslovne trval na tom, že svoj návrh v časti jeho petitu nechce meniť ( a trval na určení neplatnosti právneho úkonu, na ktorej nemá naliehavý právny záujem ), nezodpovedal jeho návrh kasačnému princípu súdnej ochrany ( ako je zdôvodnené vyššie ) a preto súd o jeho návrh musel zamietnuť.
Ako je vyššie uvedené, k vylúčeniu navrhovateľa z radov odporcu došlo v roku 1993, navrhovateľ svoj návrh na súde podal v roku 2010, teda po uplynutí 17 rokov, počas ktorých nebol ( nemohol byť ) členom Poľovného združenia Obid a nevykonával práva a povinnosti patriaceho jeho členom, okrem iného bol v danom období členom iného poľovníckeho združenia ( PZ Hubert Obid ). Súd konštatuje, že je vylúčené, aby na strane navrhovateľa existoval naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe ( na určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze odporcu ), pretože navrhovateľ sám tým, že k podaniu tejto žaloby na súde pristúpil až po tak dlhej dobe, prejavil, že jeho záujem na takomto určení nielen že nie je naliehavý, ale v priebehu uvedeného obdobia nebol na jeho strane takýto záujem vôbec ( prinajmenšom v období, kedy bol navrhovateľ členom iného poľovníckeho združenia, vtedy bolo dokonca podľa stanov SPZ vylúčené, aby bol členom odporcu ).
Súd prijal záver, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe z dôvodu, že takéto rozhodnutie súdu nie je potrebné z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo z dôvodu, že výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom, navrhovateľ nemôže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, pretože tie neexistujú, nakoľko vzhľadom k dobe, počas ktorej navrhovateľ svoje práva na súde a voči odporcovi neuplatňoval, došlo k ich zániku a žaloba tohto druhu sa s takým odstupom času a za týchto okolností javí ako svojvoľné uplatňovanie práva.
Pokiaľ ide o označenie odporcu, súd má za to, že označenie tak ako ho navrhovateľ v návrhu uviedol ( Poľovnícke združenie Obid, Obid, IČO: 34010173 ), je správne pretože práve takýmto spôsobom je odporca zapísaný aj v registri organizácií vedenom ŠÚ SR.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v konaní plne úspešnému priznal právo na plnú náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Zb. za 10 úkonov právnej pomoci v plnej výške ( prevzatie a príprava zastupovania, 2x spísanie vyjadrenia, spísanie odvolania a 6 účastí na pojednávaní ) po 57 € ( 4 x v roku 2011 ), po 58,69 € ( 3 x v roku 2012 ), 1 x 60,07 € v roku 2013, 2 úkony v roku 2014 po 61,87 € ( vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa a účasť na pojednávaní dňa 8.6.2014 ), 2 x odmena vo výške 2/3 spolu v sume 77,13 € ( 38 € a 39,13 € ) za ďalšiu poradu s klientom, režijný paušál za tieto úkony v celkovej sume 76,42 € ( za rok 2011: 4 x 7,41 €, za rok 2012: 3 x 7,63 €, za rok 2013: 7,81 €. Za rok 2014: 2 x 8,04 € ), cestovné spolu 231,66 € ( 6 x cesta Štúrovo - Nové Zámky po 38,61 € ) a náhradu za stratu času spolu v sume 459,30 € ( za
6 začatých polhodín pri 6 cestách na pojednávanie - v roku 2011: 74,10 € a 74,10 €, v roku 2012: 76,30 € a 76,30 €, v roku 2013: 78,10 € a v roku 2014: 80,40 € ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.