Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8P-45-2014.pdf
PDF · 88.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. O., nar. X.XX.XXXX, bydlisko u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., dieťa rodičov: N. Š., nar. XX.X.XXXX, bydlisko A., Č. XXX, a Q. O., nar. XX.X.XXXX, bydlisko A., I. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého M. O., nar. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky N. Š., nar. XX.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a to počnúc dňom 25.6.2014.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. O., nar. X.XX.XXXX, počnúc dňom 25.6.2014 sumou 70,- € mesačne.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Nedoplatok na výživnom zročnom do vyhlásenia tohto rozsudku za čas od 25.6.2014 do 31.8.2014 v sume 66,- € je otec povinný zaplatiť do 1 mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd neupravuje styk otca s maloletým dieťaťom.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 25.6.2014 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k mal. M. O., nar. X.XX.XXXX, a to tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne, počnúc od podania návrhu. Styk otca s dieťaťom matka upraviť nežiadala. Matka vo svojom návrhu uviedla, že od narodenia žije s dieťaťom sama, a to v rodinnom dome po svojom otcovi, pričom otec dieťaťa na jeho výživu prispieva iba sumou 40,- € mesačne. Maloletý by mal od decembra 2014 nastúpiť do škôlky. Mesačné náklady matky na domácnosť predstavujú 79,- € plyn, 53,- € elektrina, voda a telefón 18,- €, strava 150,- €, ostatné náklady 30,- €.
Otec sa k návrhu matky vyjadril listom zo dňa 21.7.2014 tak, že súhlasí so zverením dieťaťa matke, s tým, že výšku výživného na maloletého syna žiada určiť v sume 50,- € mesačne. Otec poukázal na to, že od februára 2013 prispieva na výživu mal. M. sumou 40,- € mesačne. Je rozvedený a žije spolu so svojou matkou v dvojizbovom byte v A.. Na domácnosť prispieva sumou 100,- € mesačne. Okrem mal. M. má ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti: mal. M., nar. XX.X.XXXX, a mal. Q., nar. XX.XX.XXXX, na ktorých mesačne prispieva sumou spolu 130,- €, a mal. U., nar. XX.X.XXXX, na ktorého mesačne prispieva sumou 90,- €. Všetkým deťom otec prispieva aj nad rámec výživného, napr. na narodeniny, na Vianoce, a podobne. Otec uviedol, že je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo
výške 700,- €. Nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá. Platí telefón vo výške 13,57 € mesačne a internet vo výške 12,90 € mesačne. Otec poukázal na to, že vzhľadom na vek ešte nemá mal. M. príliš vysoké nároky na materiálne zabezpečenie, pričom má k dispozícii množstvo ošatenia od starších detí v rodine, a že matka maloletého má možnosť sa zamestnať po dovŕšení troch rokov veku maloletého.
Kolízny opatrovník sa návrhu matky vyjadril tak, že odporúča dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť primeranú vyživovaciu povinnosť, a to jednak vzhľadom na príjmové možnosti a schopnosti oboch rodičov, a jednak vzhľadom na opodstatnené potreby maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v A. zo dňa 30.7.2014, 22.7.2014, a 24.7.2014, správou Mesta A. zo dňa 7.8.2014, potvrdením o príjme otca, výsluchom matky a výsluchom otca maloletého dieťaťa, a zistil tento stav veci:
Správou kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v A. zo dňa 30.7.2014 mal súd preukázané, že maloleté dieťaťa M. O., nar. X.XX.XXXX, je dieťa narodené z partnerského vzťahu N. Š. a Q. O.. Matka spolu s maloletým býva v rodinnom dome s mesačnými nákladmi na bývanie: elektrina 53,- €, plyn 79,- €, internet 5,- €, voda štvrťročne 4,- €. Mal. M. je v celodennej starostlivosti matky, od decembra 2014 by mal nastúpiť do MŠ. Maloletý je zdravý a je o neho riadne postarané. Matka je zamestnaná, toho času poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume spolu 227,50 € mesačne. Otec prispieva na maloletého sumou 40,- € mesačne, pri príležitosti sviatkov mu kupuje darčeky. Otec sa o dieťa zaujíma a styk s ním sa uskutočňuje pravidelne.
Správou Mesta A. zo dňa 7.8.2014 mal súd preukázané, že N. Š. je slobodná matka, t. č. na materskej dovolenke, poberateľka rodičovského príspevku 227,50 € mesačne. Spolu s maloletým synom býva v rodinnom dome v Č.. Otec Q. O. je rozvedený a má tri deti: M., M. a Q. O..
Správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v A. zo dňa 22.7.2014 a 24.7.2014 mal súd preukázané, že matka maloletého poberá prídavok na dieťa vo výške 23,54 € mesačne, a rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne.
Z potvrdenia o príjme otca súd zistil, že tento je zamestnaný v obchodnej spoločnosti K. A. T., A..P..U.. so sídlom v O., a jeho priemerný čistý mesačný zárobok od 07/2013 do 06/2014 predstavoval sumu 764,65 €.
Z výsluchu otca dieťaťa súd zistil, že tento trvá na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že je rozvedený, pričom z prvého manželstva má dve maloleté deti, a to M. O., nar. XX.X.XXXX, a Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Otcovým ďalším dieťaťom je U. O., nar. XXXX. Otec uviedol, že je zdravý. Jeho zamestnávateľ síce sídli v O., no prevádzku má aj v A., takže pracuje v mieste svojho bydliska. Pokiaľ otec poukázal na to, že poskytuje maloletému oblečenie a hračky aj mimo základnej sumy výživného, v tomto mu pomáhajú hlavne jeho sestry. Podľa otca je medzi nimi a matkou mal. M. dobrý vzťah. Otec tiež uviedol, že podľa neho si matka dieťaťa vie finančne pomôcť, napr. tak, že môže veci, ktoré už dieťa nepotrebuje, predať cez internet.
Z výsluchu matky dieťaťa súd zistil, že táto žiada svojmu návrhu vyhovieť. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa manželmi nikdy neboli, spočiatku sa však o dieťa starali spoločne, aj keď nežili v jednej domácnosti. Otec prispieval na výživu dieťaťa finančne a tiež nákupom plienok, potravín, a podobne, a to asi do doby, kedy malo dieťa pol roka až rok. V tom čase navyše žil aj matkin otec, s ktorým spoločne užívali rodinný dom, a delili sa aj o náklady na domácnosť. Situácia sa zhoršila po smrti matkinho otca, kedy všetky náklady spojené s užívaním rodinného domu zostali na matke, a jednak sa matka s otcom dieťaťa rozšila. Podľa matky je suma žiadaného výživného primeraná. Potvrdila, že poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, a to je vlastne celý jej momentálny príjem. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. M. nemá. Nastúpiť do zamestnania bude môcť po tom, ako maloletý nastúpi do MŠ, čo by mohlo byť v decembri 2014. Matka uviedla, že chápe, že otec dieťaťa má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti, no na druhej strane ona všetky potreby mal. dieťaťa uspokojuje sama a naozaj jej nikto nepomôže.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. M., nar. X.XX.XXXX, bol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, a keďže sa potom na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli, obrátila sa matka maloletého s návrhom na súd.
Matka mal. dieťaťa žiadala, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti. Proti tomuto otec dieťaťa nijako nenamietal, a súhlas s tým vyjadril tiež kolízny opatrovník maloletého. Keďže súd potom nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. dieťa, zveril mal. M. do jej osobnej starostlivosti, s tým, že súd o styku otca, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo, nerozhodoval, keďže rodičia styk otca s maloletým upraviť nežiadali.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu, súd pri rozhodovaní o jej výške bral do úvahy najmä to, že matka mal. dieťaťa je toho času na materskej dovolenke, a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa v sume spolu 226,74 €, pričom s dieťaťom žijú sami v rodinnom dome, o ktorého chod sa matka stará v plnej miere. Na druhej strane otec dieťaťa je riadne zamestnaný, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 764,65 €, pričom býva spolu so svojou matkou v dvojizbovom byte v A., s tým, že o chod bytu sa s matkou starajú spoločne. Je pravdou, že otec dieťaťa má okrem mal. M. ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a súd toto pri svojom rozhodovaní aj zohľadnil, no táto skutočnosť nemôže byť bez ďalšieho pri určovaní výšky výživného maloletému M. na ujmu. Na druhej strane je však pravdou aj to, že náklady na starostlivosť o dieťa nie sú vzhľadom na jeho vek (takmer 3 roky) v súčasnosti až také vysoké, aby odôvodňovali priznanie výživného vo výške až 100,- € mesačne, pričom je predpoklad, že tieto náklady budú významnejšie narastať až s pribúdajúcim vekom dieťaťa. Zároveň súd prihliadol aj na to, že otec sa o dieťa zaujíma, navštevuje ho, a podľa svojich možností prispieva na jeho výživu aj nad rámec doposiaľ uhrádzaného výživného 40,- € mesačne.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti tak súd rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 70,- € mesačne, počnúc dňom 25.6.2014, teda od podania návrhu na súde, s tým, že nedoplatok otca na zvýšenom výživnom za čas od 25.6.2014 do 31.8.2014 v sume 66,- € uložil súd otcovi zaplatiť do 1 mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.