Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/90/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: U.. N. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., C. XX, zastúpená U.. P. E., Y. so sídlom v W., AK, X. X, proti odporcovi: G.. U. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., C. XX, zastúpený U.. P. C., Y. so sídlom v W., Y., N. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: U. X., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., Q. Xa, W., takto

rozhodol:

Súd manželstvo U.. N. X., rod. W., nar. XX.X.XXXX v N. a G.. U. X., nar. XX.X.XXXX v W., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v A. S. vo zväzku G., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X., r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletého U. X., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Maloletého búdu zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého sumu XXX,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode.

Súd u p r a v u j e styk odporcu s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku 17.00 hodiny nepretržite do nedele 17.00 hodiny, v každom kalendárnom týždni v stredu od 17.30 do 19.00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny nepretržite do 28.12. 17.00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 9.00 hodiny nepretržite do nasledujúceho utorka 17.00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hodiny nepretržite do 7.7. 17.00 hodiny s tým, že maloletého si odporca preberie od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá a navrhovateľka bude povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 11.3.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 17.3.2014, požiadala navrhovateľka o rozvod manželstva s odporcom z dôvodu, že takmer tri mesiace nežijú ako kompletná harmonická rodina, nemajú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, nehospodária spoločne a intímne spolu nežijú. Je teda zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. V návrhu tiež uviedla, že s odporcom sa pozná približne od svojich trinástich, štrnástich rokov, odporca mal vtedy približne pätnásť- šestnásť rokov, ich vzťah bol letná pubertálna láska, z ktorej sa stalo dlhoročné kamarátstvo. Počas štúdia na vysokej škole sa istý čas nevideli, obaja mali vážne partnerské vzťahy. V roku 2010 sa navrhovateľka rozišla so svojim vtedajším partnerom, odporca bol už vtedy bez partnerky. V auguste 2010 sa odporca dozvedel, že navrhovateľka ukončila svoj predchádzajúci partnerský vzťah a odvtedy sa intenzívne snažil získať ju. Koncom septembra 2010 začali spolu žiť ako partneri a bývať v spoločnej domácnosti a v máji nasledujúceho roku požiadal odporca navrhovateľku o ruku. V apríli 2012 uzavreli manželstvo a rok po sobáši sa im narodil syn U.. V tom čase odporca začal podnikať, takže okrem času v zamestnaní trávil čas aj vo svojej firme. Problémy vo vzájomnej komunikácii medzi účastníkmi sa začali objavovať po narodení maloletého U., navrhovateľku vyčerpávala celodenná starostlivosť o dieťa a odporcu zamestnanie a podnikanie. Navrhovateľka sa o svojich pocitoch a problémoch súvisiacich s narodením dieťaťa a starostlivosťou oň s odporcom rozprávala, no odporca s ňou o svojich pocitoch a problémoch hovoriť nechcel a našiel si inú spriaznenú dušu, svoju kolegyňu, s ktorou ju od septembra 2013 podvádza. Nové partnerské spolužitie odporcu je primárnym, nie však jediným dôvodom rozvratu manželstva. Od 7.1.2014 odporca opustil spoločnú domácnosť, odvtedy manželia spolu nežijú, od februára žije odporca so svojou milenkou, z čoho možno usúdiť, že jeho nový partnerský vzťah vykazuje určité známky stability a perspektívnosti. Zo strany navrhovateľky bola minimálne trikrát vyvinutá snaha o obnovenie manželského spolužitia, odporca každý jej pokus odmietol a nebol ani ochotný otvorene sa s ňou porozprávať o problémoch, ktoré spôsobili rozvrat ich manželstva. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, navrhovateľka maloletého U. navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, pričom ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Tiež uviedla, že odporca si k maloletému od opustenia spoločnej domácnosti plní dobrovoľne vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- € mesačne. Navrhovateľka má záujem, aby bol zachovaný vzťah syna a otca a aby otec so synom udržiaval pravidelný kontakt. Po tom, čo v januári 2014 odporca opustil spoločnú domácnosť, sa s maloletým stretával a bral si ho k sebe v priemere jedenkrát týždenne, spravidla v stredu a trávil s ním aj približne každý druhý víkend v mesiaci.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu súdu doručenom dňa 14.5.2014 uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nakoľko aj on cíti, že vzťahy medzi manželmi sú natrvalo rozvrátené a zároveň v súčasnosti už žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Manželstvo s navrhovateľkou bolo spočiatku bezproblémové. Je pravdou, že jeho časovo veľmi náročné pracovné povinnosti, kedy popri zamestnaní začal aj podnikať, viedlo k tomu, že manželia spolu trávili výrazne menej času, je možné tvrdiť, že ich manželstvo sa dostalo do absolútneho stereotypu a jeho milostné city k navrhovateľke ochladli, mal skôr pocit, že s navrhovateľkou sú priatelia a nie manželia. Po narodení syna sa nepokúšal tráviť čas s navrhovateľkou osamote, nakoľko sa domnieval, že bude najlepšie, ak bude čo najviac času tráviť so synom, aby si vytvorili čo najpevnejšie puto, čo však viedlo k ešte väčšiemu odcudzeniu manželov. V tom čase už trávil väčšinu času v práci, kde spoznal svoju súčasnú priateľku, s ktorou od januára 2014 žije v spoločnej domácnosti. Odkedy opustil spoločnú domácnosť, dohodli sa s navrhovateľkou, že sa bude stretávať so synom každý druhý víkend, kedy si ho v piatok vyzdvihne a v nedeľu ho navrhovateľke vráti. Navrhovateľka však ako podmienku povolenia styku vyžaduje, aby nepovolil styk jeho priateľky so synom. Nakoľko je však syn malý a práve toto obdobie vývoja dieťaťa je veľmi rýchle a vytvárajú sa počas neho putá dieťaťa s rodičom, chce mať zabezpečený styk so synom aj nad rámec navrhovaný navrhovateľkou, a to každý párny víkend v mesiaci od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý párny kalendárny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod., posledný týždeň v mesiaci február od tretieho piatka od 17.00 hod. do 17.00 hod. do štvrtého piatka do 17.00 hod. každý rok a posledné dva týždne v júli od druhého piatka od 17.00 hod. do štvrtého piatka 17.00 hod. každý rok. S výškou výživného súhlasí. Je pripravený riadne sa starať o syna aj po rozvode manželstva a chce byť súčasťou jeho života aj čo sa týka jeho zatupovania či spravovania majetku.

Písomným podaním súdu doručeným dňa 18.7.2014 navrhovateľka pozmenila svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok od 17.00 hod. do 18.30 hod. a každú párnu sobotu a nedeľu od 14.00 hod. do 18.30 hod. za jej prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov, rodného listu ich maloletého dieťaťa, výpisom z obchodného registra týkajúcim sa odporcu, potvrdeniami o príjmoch manželov, správou Psychologickej ambulancie A. D. zo dňa 1.7.2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v A. S. vo zväzku G., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom X. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Obaja manželia sú slovenskej národnosti, občania X. H.. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v okrese W. Q. kde v čase podania návrhu bývala navrhovateľka, čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa U. X., nar. X.X.XXXX.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca si po narodení maloletého U. našiel novú partnerku, v dôsledku čoho v januári 2014 opustil spoločnú domácnosť, od tej doby spoločne intímne nežijú, nehospodária spoločne a nemajú vôľu pre trávenie spoločného času, s ohľadom na to nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Na svojom návrhu zotrvala. Ohľadne maloletého dieťaťa bola ochotná dohodnúť sa s odporcom aj na inej úprave jeho styku s maloletým tak, aby to vyhovovalo aj jej aj odporcovi, ale predovšetkým ich dieťaťu, ktoré navštevuje jasle a je potrebné rešpektovať jeho denný režim. Trvala na tom, aby sa styk nerealizoval počas noci z dôvodu, že maloletý zle znáša pobyt v cudzom prostredí, v noci nespí a následne je cez deň unavený a plačlivý. Poukázala na vyjadrenie psychológa, ktorý neodporúča odlúčenie maloletého od matky počas noci. Styk odporcu s maloletým sa realizoval od januára 2014 každý druhý víkend podľa ich dohody. V máji bol maloletý s odporcom a jeho rodičmi 5 dní, potom sa u neho začali prejavovať stavy plačlivosti a únavy, nakoľko v noci po návrate od odporcu nespal dobre, vyžadoval si jej prítomnosť, nemohla sa od neho ani na minútu vzdialiť. Keďže sa to opakovalo, psychológ neodporučil prenocovanie maloletého u odporcu. S odporcom sa snažila dohodnúť na novej úprave styku, zaslala mu návrh dohody, s ktorou nesúhlasil. Preto mu povedala, že mu styk so synom neumožní dovtedy, kým sa nedohodnú. Odporca s maloletým nebol od polovice júla 2014. Odporca je pre ňu nedôveryhodná osoba.

Odporca na pojednávaní vypovedal, že za jedinú spornú vec považoval jeho styk s maloletým. Argumentoval tým, že od januára do júla, čiže každý druhý víkend fungovalo jeho stretávanie s maloletým aj v priebehu noci, sama navrhovateľka navrhla úpravu styku bez jej prítomnosti s prespaním maloletého u neho. Tiež by musel cestovať do D., kedy by minul v priebehu mesiaca XXX,-€ na benzín. Maloletý navštevuje detské jasle, dokáže teda zotrvať 7 až 8 hodín v spoločnosti cudzích osôb, tiež tam aj spí, je teda schopný bez problémov v cudzom prostredí zaspať. On znovu býva vo svojim byte, v ktorom predtým viedol spoločnú domácnosť s navrhovateľkou, na ktorý je maloletý navyknutý, je to pre neho známe prostredie. Navrhovateľka mohla zostať v W., kde by sa aj pracovne uplatnila, s maloletým sa svojvoľne odsťahovala do D. a bráni mu v styku s ním. Navrhovateľka teda sama vytvorila podmienky, ktoré mu sťažujú stretávanie sa so synom. Styk s maloletým navrhol každý párny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý týždeň v stredu od 17.30 hod. do 19.00 hod., každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12 do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. párneho roka do 17.00 hod., každý párny rok v čase veľkonočných sviatkov od piatka od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase jeho narodenín dňa 3.5. od 10.00 hod. do 17.00 hod., každý párny rok 1. júna od 10.00 hod. do 17.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod. a každý rok od 1.2. od 10.00 hod. do 7.2. do 17.00 hod. Odporca tiež uviedol, že primárnym dôvodom toho, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti je to, že sa s navrhovateľkou odcudzili po narodení ich dieťaťa a žili skôr ako priatelia než ako manželia. Dôvodom toho bolo, že navrhovateľka veľa času venovala ich synovi, pričom sa jej on snažil vo všetkom pomáhať, bola z toho nervózna, potom sa ak tomu pridružili problémy v jeho firme. V septembri 2013 nadviazal súčasný partnerský vzťah s kolegyňou v práci a v januári 2014 zo spoločnej domácnosti odišiel. Ohľadne prítomnosti maloletého v jeho spoločnosti a v spoločnosti jeho rodičov máji t.r. uviedol, že žiadne problémy nevznikli, dieťa nejavilo žiadne známky nespokojnosti.

Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa na čas po rozvode jeho rodičov zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovaním a spravovaním jeho majetku poveriť obidvoch rodičov, výživné na maloletého určiť v sume XXX,-€ mesačne a styk odporcu s maloletým upraviť každý týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. a vo zvyšku ho neupravovať, keďže s ohľadom na vek dieťaťa iná úprava nie je vhodná.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, keďže manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií stanovených zákonom, čím sú dané dôvody pre jeho rozvod v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 23 ods. 1 Zák. o rodine).

Nakoľko obidvaja manželia sú rozhodnutí ukončiť manželstvo rozvodom, súd návrhu vyhovel a ich manželstvo rozviedol, keď obnovenie ich spolužitia už nemožno očakávať.

Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd považuje odporcove porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 18 Zák. o rodine, podľa ktorého sú manželia okrem iného povinní žiť spolu a byť si verní, keďže nadviazal mimomanželský partnerský vzťah, ktorý uprednostnil pred manželským spolužitím s navrhovateľkou a ich spoločnou starostlivosťou a výchovou ani nie ročného dieťaťa. Súd neprijal argumentáciu odporcu, že dôvodom rozvratu jeho manželstva s navrhovateľkou bolo ich odcudzenie sa po narodení dieťaťa, kedy navrhovateľka veľa času venovala synovi. Práve narodenie prvého dieťaťa má vzťahy medzi manželmi ešte viac utužiť a manžel musí prijať tú skutočnosť, že hlavným stredobodom záujmu manželky - matky sa stáva jej novonarodené dieťa. V danom prípade však odporca zjavne nedokázal akceptovať prioritu materstva navrhovateľky.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Manželia sa zhodli na tom, že ich maloleté dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, že ho budú obaja zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj na tom, že odporca bude platiť na výživu maloletého sumu XXX,-€ mesačne. Kolízny opatrovník ich zhodu podporil.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

S ohľadom na útly vek maloletého dieťaťa navrhovateľkina osobná starostlivosť podstatne vyvažuje jej finančnú povinnosť k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Navrhovateľka mala v dobe od apríla do novembra 2013 vyplatené materské dávky v celkovej sume X.XXX,XX € a od novembra 2013 poberala rodičovský príspevok v sume XXX,XX € v roku 2013 a následne v sume XXX,XX € mesačne. Jej zamestnávateľom je L. F., Y., od septembra znovu nastúpila do práce.

Odporca je zamestnaný vo firme P., X., kde v dobe od augusta 2013 do júla 2014 dosiahol čistý mesačný príjem v priemere XXX,XX €. Podľa aktuálnych údajov obchodného registra je od 15.6.2013 jediným spoločníkom a konateľom firmy U. s predmetmi činnosti: uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavieb, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, administratívne služby, počítačové služby, prenájom hnuteľných vecí, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom a reklamné a marketingové služby.

Súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k maloletému dieťaťu v súlade so zhodnými prednesmi účastníkov konania, teda v sume XXX,-€ mesačne, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj veku a potrebám dieťaťa a celkovým pomerom na strane navrhovateľky.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa s tým rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosť, dohodu rodičov pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa však rodičia nevedia ohľadne styku dohodnúť, upraví styk oprávneného rodiča súd v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Na súdnej úprave styku trvali obidvaja rodičia maloletého, ktorí sa v danej veci dohodnúť nedokázali.

Dokazovaním mal súd za preukázané, že od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti vedenej s navrhovateľkou (1/2014) sa odporca s maloletým stýkal podľa vzájomnej dohody s navrhovateľkou každý druhý víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. V máji t.r. podľa navrhovateľky po 5- dňovom pobyte s odporcom a jeho rodičmi sa zmenilo správanie maloletého, ktorý po príchode od otca začal zle spávať, bol plačlivý a začal si vyžadovať matkinu prítomnosť. Navrhovateľka v súvislosti s tým predložila správu od P.. O. W., psychológa Psychologickej ambulancie A. D. zo dňa 1.7.2014, podľa ktorej je maloletý v ich starostlivosti od 3.6.2014, a v ktorého obsahu sa opakuje navrhovateľkou popísané

správanie maloletého v súvislosti s dovtedy realizovaným stykom s odporcom a v závere sa odporúča, aby sa vzhľadom na vek dieťaťa styk upravil tak, aby bol pravidelný, bez prespávania maloletého mimo domova, resp. prítomnosti matky, v opačnom prípade by mohol byť ohrozený zdravý psychický vývin maloletého.

Súd upravil styk odporcu s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku 17.00 hodiny nepretržite do nedele 17.00 hodiny, v každom kalendárnom týždni v stredu od 17.30 do 19.00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny nepretržite do 28.12. 17.00 hodiny, v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 9.00 hodiny nepretržite do nasledujúceho utorka 17.00 hodiny a v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hodiny nepretržite do 7.7. 17.00 hodiny, majúc na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktoré by sa malo stýkať s otcom v takom rozsahu, aby sa mohli medzi nimi vytvárať a upevňovať citové väzby a pocit spolupatričnosti a zároveň aby otec mohol na maloletého aspoň v takomto obmedzenom rozsahu výchovne vplývať. Práve útly vek dieťaťa si vyžaduje, aby bol styk čo najčastejší, keďže dlhšími intervalmi medzi jednotlivými stretnutiami by dochádzalo k odcudzeniu dieťaťa, ktoré by potom o to ťažšie nadväzovalo s otcom kontakt.

Súd nepovažoval navrhovateľkou predložené odporúčanie psychologickej ambulancie za objektívny dôkaz pre stanovenie rozsahu a spôsobu styku odporcu s maloletým, keďže psychológom bolo vypracované len na základe jednostranných referencii navrhovateľky bez vypočutia aj druhej strany, pričom pre útly vek dieťa samotné vyšetrené byť nemohlo. Navyše je ťažko možné predpokladať, že navrhovateľkou oslovený psychológ nepodporí jej očakávania v danom smere.

Navrhovateľka poukazuje na to, že odporca nebol s maloletým od polovice júla. Sama však priznala, že odporcovi povedala, že mu styk neumožní dovtedy, kým v tejto veci spolu nedohodnú. To znamená, že izoláciu maloletého od odporcu od júla t.r zavinila sama navrhovateľka.

Podstatnou okolnosťou pre úpravu styku odporcu s maloletým je aj vzdialenosť ich bydlísk. Navrhovateľka spolu s maloletým v súčasnosti býva v D., kde má samostatné bývanie v 3-izbovom byte jej rodičov. Odchodom z W., kde žila od roku 2004, sťažila dostupnosť odporcu k maloletému. Preto je potrebné jeho styk s maloletým upraviť tak, aby vyhovoval terajším podmienkam, kedy odporca musí za účelom styku prekonávať určitú vzdialenosť a dochádzanie za maloletým v zmysle návrhu matky by bolo pre neho značne problematické.

Maloletý navštevuje od 2.9.2014 detské jasle. Navrhovateľka ho odvádza do jaslí medzi 7.30 až 8.00 hod. a z jaslí ho odvádza o 14.30 až 15.00 hod. Maloletý tak zotrváva bez matky medzi cudzími osobami počas pracovného týždňa cca 7 hodín denne. Nie je preto možné akceptovať dôvody navrhovateľky, že maloletý zle znáša cudzie prostredie, keď navyše prostredie u otca - odporcu, ktorý v súčasnej dobe opäť býva v byte, v ktorom predtým viedol spoločnú domácnosť s navrhovateľkou, za cudzie prostredie považovať nemožno. Aj keď je maloletý vo veku necelého jeden a pol roka, nie je už dojčený, chodí do kolektívneho detského zariadenia, musí byť teda od matky patričným spôsobom odpútaný a spôsobilý zotrvávať v starostlivosti otca po dobu určenú v tomto rozhodnutí, ktoré vychádza z takej úpravy styku, na ktorej sa spočiatku rodičia dohodli a do polovice júla 2014 aj realizovali.

Pokiaľ navrhovateľka namieta prítomnosť odporcovej terajšej partnerky pri realizácii styku odporcu s maloletým, je potrebné poukázať na to, že tak ako si odporca vytvoril nový partnerský vzťah, má naň nárok aj navrhovateľka a odporca ho bude musieť rovnako akceptovať a tolerovať to, že jeho dieťa bude zdieľať spoločnosť navrhovateľkinho partnera.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k bezproblémovému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa. Maloletého si odporca preberie od navrhovateľky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. Navrhovateľka musí dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, čo sa

týka nielen jeho vybavenia nevyhnutnými osobnými potrebami a vhodným ošatením, ale s pribúdajúcim vekom dieťaťa aj vysvetlenia, že určitú dobu pobudne v spoločnosti otca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zák. o rodine).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) alebo na súdny výkon rozhodnutia (styk).