Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Cbi-106-2005.pdf
PDF · 134.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/106/2005
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. A., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. a. s., O. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, so sídlom správcu: G.. D. 17, XXX XX G. proti odporcovi: JUDr. A. V., advokát, R. XX, XXX XX N. o neplatnosť právneho úkonu, o neúčinnosť právneho úkonu, o zaplatenie 24.084,72 eur (725.576,50 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému z konkurznej podstaty úpadcu Z. a. s., O. XX, G. trovy konania vo výške 932,57 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou, ktorú doručil súdu 11.5.2005 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z., a. s., O. XX, G. a odporcom je voči navrhovateľovi neúčinná a odporca je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s. zistil po ustanovení za správcu konkurznej podstaty, že úpadca a odporca uzatvorili dňa 12.3.2002 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorú však navrhovateľ nemá k dispozícii. Na základe tejto zmluvy dňa 12.3.2002 odporca vystavil faktúru č. 10/02, v ktorej vyfakturoval odmenu za poskytovanie právnej pomoci bez bližšej špecifikácie a dátumu plnenia vo výške 650.000,- Sk. Z tejto vyfakturovanej sumy úpadca odporcovi uhradil dňa 6.12.2002 sumu 250.000,- Sk. Následne na majetok úpadcu Z., a. s. bol dňa 20.5.2004 vyhlásený konkurz. Preto navrhovateľ považuje tento úkon
- vyplatenie odmeny za právnu pomoc za odporovateľný právny úkon, pretože znamená pre veriteľov dlžníka ešte nižšiu šancu na riadne uspokojenie jeho pohľadávok.
Ďalším písomným podaním z 31.8.2006 navrhovateľ zmenil návrh tak, že navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G. a odporcom je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná. Navrhovateľ týmto písomným podaním súčasne zobral späť návrh v časti, podľa ktorej je odporca povinný vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka. Na základe tohto písomného podania navrhovateľa súd uznesením č.k. 2Cbi/106/2005-35 zo dňa 12.3.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2008 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v tomto znení: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G. a odporcom je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná.“ Súd súčasne zastavil konanie v časti o povinnosti odporcu vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka.
Navrhovateľ ďalším písomným podaním z 21.5.2008 navrhol ďalšie pripustenie zmeny žaloby a žiadal, aby súd pripustil alternatívny petit žaloby takto: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je neplatná. Žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty 725 576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia, alternatívne - Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vydať plnenie vo výške 725 576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia.“
O tomto návrhu navrhovateľa na zmenu petitu žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 30.9.2008 za prítomnosti oboch účastníkov konania a vyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu v navrhovanom znení: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je neplatná. Žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty 725 576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia, alternatívne - Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vydať plnenie vo výške 725 576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia.“
Po týchto opakovaných zmenách petitu žaloby, predmetom sporu je určenie neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 alternatívne určenie právnej neúčinnosti tejto zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a povinnosti odporcu vydať do konkurznej podstaty úpadcu sumu 725.576,50 Sk (24.084,72 eur).
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 30.9.2008 návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 odôvodnil tým, že túto zmluvu považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože nebola pravdepodobne uzatvorená vážne, pretože navrhovateľ ju nemá k dispozícii, možno bol pri uzatváraní tejto zmluvy obchádzaný zákon, alebo táto zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že odporcovi úpadca neudelil plnú moc na zastupovanie, pretože navrhovateľ takúto plnú moc nemá k dispozícii a nenašiel ju ani v účtovnej agende úpadcu ako správca konkurznej podstaty. Preto odporca nemohol zastupovať úpadcu v marci 2002 pred Notárskym úradom v Nitre ohľadom štúdia spisov a nemohol ani vykonávať pre úpadcu úkony právnej pomoci, ktorú vyfakturoval predmetnou faktúrou č. 72/2002 na sumu 475.761,50 Sk (čl. 49 spisu). Taktiež nemohol konať za úpadcu ohľadom získania obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., pretože v tom čase už boli právne veci ohľadom obchodnej spoločnosti Z. s.r.o. vysporiadané. Ďalej navrhovateľ uviedol, že možno ani zmluva z 12.3.2002 v skutočnosti neexistovala. Dôkazné bremeno v tomto smere je na žalovanom. Ďalej žalobca uviedol, že je toho názoru, že odporca žiadne úkony pre úpadcu nevykonával, možno vykonával určité úkony pre predsedu predstavenstva úpadcu, ale pre úpadcu ich nevykonával.
Navrhovateľ k alternatívnemu petitu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že tento odporovateľný právny úkon - zmluvu o poskytovaní právnej pomoci považuje za odporovateľný právny úkon podľa § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože konkurzné konanie vo vzťahu k úpadcovi začalo ešte v roku 2002, aj keď konkurz bol vyhlásený až 20.5.2004 uznesením č. k. 6K 40/03, avšak boli podané viaceré návrhy na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu Z., a. s., boli vedené pod č. k. 4K 40/02, 4K 42/02, 5K 47/03, 4K 42/03 a predmetná zmluva o poskytovaní právnej pomoci je z 12.3.2002, teda je splnená podmienka pre určenie jej odporovateľnosti.
Odporca vo vyjadrení k návrhu a k poslednému zmenenému návrhu na pojednávaní dňa 30.9.2008 uviedol, že predmetná zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzatvorená v ústnej forme s predsedom predstavenstva úpadcu - pánom C.. V zmluve bol dohodnutý predmet zmluvy, bola dohodnutá odmena a bol dohodnutý spôsob ukončenia zmluvy. Odporca uviedol, že vykonal pre úpadcu úkony tak, ako ich vyfaktúroval faktúrou č. 72/02 (čl. 49 spisu). Uviedol, že inú faktúru pre úpadcu nevystavil. Potvrdil, že z celkovo fakturovanej sumy 725.576,50 Sk mu bola uhradená zálohová platba 250.000,- Sk dňa 6.12.2002 na základe zálohovej faktúry č. 10/02 z 12.3.2002 (čl. 5 spisu) a zvyšná sumy 475.761,50 Sk mu bola uhradená dňa 23.1.2003 tak, ako to vyplýva z predložených bankových výpisov
o týchto dvoch úhradách. Odporca ďalej odôvodnil svoju námietku premlčania, ktorú vzniesol v tomto konaní a uviedol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci je mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka a premlčacia doba práv z tejto mandátnej zmluvy je štvorročná ako všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Začiatok plynutia tejto premlčacej doby je od momentu, kedy mohla byť predmetná pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi uplatnená ako pohľadávka z alternatívnych petitov o neplatnosť právneho úkonu alebo neúčinnosť právneho úkonu a o vydanie peňažných prostriedkov vo výške 725.576,50 Sk z 13% úrokom z omeškania ročne. Uviedol, že premlčacia doba uplynula pri prvej platbe 250.000,- Sk, uskutočnenej 7.12.2002 dňa 7.12.2006 a pri druhej platbe vo výške 475.761,50 Sk, uskutočnenej 11.2.2003 dňa 11.2.2007. Preto ak navrhovateľ zmenil petit návrhu dňa 21.5.2008, kedy si uplatnil u odporcu tieto dve platby, teda v celkovej výške 725.576,50 Sk, boli už obidve tieto peňažné nároky premlčané, pretože uplynula štvorročná premlčacia doba od uskutočnenia týchto platieb. Odporca uviedol, že aj keď navrhovateľ v návrhu uplatnil vydanie platby z neúčinnosti právneho úkonu, tento návrh zobral späť písomným podaním z 31.8.2006 a súd o tomto návrhu právoplatne rozhodol tak, že konanie o návrhu na vyplatenie týchto peňažných prostriedkov zastavil.
Odporca v konaní ďalej uviedol, že vykonal všetky úkony podľa ústne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a všeobecnej plnej moci z 12.3.2002, o čom svedčí zápis z rokovania z 25.3.2002 v súvislosti s odovzdaním agendy spoločnosti Z. s.r.o., ktorej obchodný podiel kúpil úpadca a svedčí o tom aj notárska zápisnica spísaná u notára JUDr. Z. T. dňa 19.12.2002, podľa ktorej úpadca vložil svoje nehnuteľný majetok ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Y. a. s., G. a medzi týmto nehnuteľným majetkom sú aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a XXXXX kat. úz. G. - M. (čl. 111 a nasledujúce spisu).
K alternatívnemu petitu o odporovateľnosť právnych úkonov odporca uviedol, že predmetný úkon nemôže byť odporovateľný, pretože ním neboli ukrátení konkurzní veritelia z toho dôvodu, že konkurzní veritelia si prihlásili celkovo pohľadávky, ktoré správca uznal vo výške 149 mil. Sk a úpadca vložil svoj majetok v hodnote 74.400.000,- Sk ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Y. a. s. a peňažný vklad vo výške 30.600.000,- Sk, teda spolu vo výške 105 mil. Sk a v čase vyhlásenia konkurzu mal úpadca na účtoch ďalších 81 mil. Sk, čiže tieto finančné prostriedky by postačovali na uspokojenie uznaných pohľadávok veriteľov vo výške 149 mil. Sk. Odporca navrhol, aby súd vypočul ako svedka bývalého štatutárneho zástupcu úpadcu ThMgr. H. C., bytom F. 5, H. dožiadaným súdom v Bratislave na podrobnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, pretože odporca nie je zbavený mlčanlivosti od tohto svojho klienta, aby vypovedoval o podrobnostiach tejto zmluvy.
Navrhovateľ k vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku zo strany odporcu na pojednávaní dňa 5.9.2014 uviedol, že odporca vykonáva slobodné povolanie advokáta, preto je premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka štvorročná a táto premlčacia doba neuplynula do podania žaloby od uskutočnenia jednotlivých platieb. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého vyplýva, že právnu ochranu nepožíva šikanózne uplatnenie námietky premlčania, preto by súd nemal prihliadať na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. Ďalej navrhovateľ namietol, že predmetná faktúra č. 72/02, ktorou odporca vyfakturoval úpadcovi predmetnú uplatnenú pohľadávku 725.576,50 Sk, nie je zahrnutá v účtovníctve úpadcu za rok 2002 a v daňovom priznaní, ktoré podal v januári 2003.
Súd zistil, že na majetok dlžníka Z. a. s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K 40/03-43 zo dňa 20.5.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2004 (čl. 41 spisu) a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený navrhovateľ - Doc. JUDr. M. A., CSc., advokát, S. 4, G.. Zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní úpadcu Z., a. s. z 23.11.2004 (čl. 42-44 spisu) vyplýva, že celkovo si prihlásili veritelia pohľadávky v konkurznom konaní vo výške 220.510.173,- Sk a správca konkurznej podstaty uznal pohľadávky vo výške 149.662.827,- Sk.
Súdu ani jeden z účastníkov konania nepredložil predmetnú Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci z 12.3.2002 v písomnej forme, navrhovateľ nevedel uviesť, v akej forme bola táto zmluva uzatvorená, odporca uviedol, že bola uzatvorená v ústnej forme a v písomnej forme mu úpadca udelil plné moci na
zastupovanie a to generálnu plnú moc zo dňa 12.3.2002 (čl. 224 spisu) aj osobitnú plnú moc z 15.3.2002 (čl. 190, druhá strana listu spisu), ktorú súdu predložila notárka JUDr. M. M., notár, so sídlom S. XX, D.. Z oznámenia JUDr. M. M. vyplýva, že túto plnú moc z 15.3.2002 udelila odporcovi obchodná spoločnosť Z., a. s. na uskutočnenie právneho úkonu - nazretie do spisu dňa 15.3.2002, originál plnej moci bol zástupcovi úpadcu vrátený späť a fotokópiu tejto plnej moci notárka zaslala súdu.
Súd ďalej zistil z obsahu faktúry č. 72/02 z 30.12.2002, splatnej dňa 20.1.2003 (čl. 74 spisu), že odporca touto faktúrou vyfakturoval pre úpadcu Z., a. s., G. 725.576,50 Sk za poskytovanie právnej pomoci podľa zmluvy zo dňa 12.3.2002 a to tarifnú odmenu vo veci zastupovania ohľadom získania spoločnosti Z. s.r.o. a zmluvnú odmenu za pomoc pri riešení vlastníckych práv k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. G. a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby pod 55.100,- Sk a 1 úkon 118.650,- Sk, režijný paušál 200,- Sk za 5 úkon spolu vo výške 1.000,- Sk a zmluvnú odmenu vo výške 250.000,- Sk. Keďže účastníci konania nepredložili súdu písomnú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní svoje práva, resp. práva konkurzných veriteľov, súd vychádzal z prednesov účastníkov konania a z tejto faktúry č. 72/02, aby zistil, či tieto úkony, ktoré sú uvedené v tejto faktúry boli, resp. mohli byť vykonané podľa dostupných listinných dôkazov.
Súd zistil z listov vlastníctva, ktoré na výzvu súdu predložil Katastrálny úrad v G., Správa katastra G., konkrétne list vlastníctva č. XXXXX, ktorý je uvedený v predmetnej faktúre č. 72/02 (čl. 111 spisu), že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto LV bol Z. H. a. s., G., ktorý zámennou zmluvou z roku 2002, na ktorom sú vedené parcely pod por. č. 14, 15 parcely č. XXX/XXX a XXX/XXX, ktoré boli v roku 2005 do nového LV č. XXXXX (čl. 146 spisu), ako to vyplýva z oznámenia Katastrálneho úradu v G. (čl. 110 spisu). Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Z. T. dňa 19.12.2002 č. N 498/2002 vyplýva, že úpadca Z., a. s. svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. G.- M. mesto medzi nimi aj parcely č. XXX/XXX a XXX/XXX vo vlastníctve úpadcu vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti Y. a. s., F. 2, G.. Znamená to, že odporca v tomto období vysporadúval pozemky úpadcu a uskutočňoval úkony súvisiace s prevodom nehnuteľného majetku úpadcu.
V predmenej faktúre č. 72/02 uvádzané právne služby, ktoré odporca fakturoval úpadcovi - zastupovanie ohľadom získavania obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., odporca predložil dôkaz - zápisnicu spísanú dňa 18.2.2002 na notárskom úrade JUDr. M. M., S. XX, D., z obsahu ktorej vyplýva, že predmetom bolo rokovanie o prevode 50%-ného podielu úpadcu v obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., B..
Súd zistil, že fakturovanú sumu faktúrou č. 72/02 (čl. 74) v celkovej výške 725.576,50 Sk úpadca uhradil odporcovi a to najprv zálohu vo výške 250.000,- Sk dňa 6.12.2002, ako to vyplýva z výpisu z VÚB a. s., pobočka G., Z. 11 (čl. 6) a zvyšnú fakturovanú sumu vo výške 425.761,50 Sk úpadca uhradil odporcovi dňa 24.1.2003 ako to vyplýva z bankového výpisu Všeobecnej úverovej banky (čl. 50 spisu). Tieto bankové výpisy súdu predložil navrhovateľ a dátum týchto úhrad žiadna zo zmluvných strán nenamietala. Dátum úhrad jednoznačne vyplýva z týchto bankových výpisov.
Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.
Podľa § 16 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 566 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Súd v prvom rade posudzoval dôvodnosť námietky premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú v tomto konaní vzniesol odporca na pojednávaní 30.9.2008 a aj vo svojich ďalších písomných podaniach a na nasledujúcich pojednávaniach. Súd preto posudzoval o aký nárok navrhovateľa v tomto konaní ide, či skutočne ide o neplatnosť zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, resp. o neúčinnosť tejto zmluvy o poskytovaní právnej pomoci alebo o uplatnenie iného nároku.
Súd predmetný alternatívny petit uplatnený navrhovateľom vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.5.2008 o neplatnosť Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, alternatívne o neúčinnosť tejto Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 v ústnej forme, posudzoval ako mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorú uzatvoril odporca ako advokát s úpadcom Z., a. s., G.. Súd tento vzťah účastníkov konania posudzoval ako obchodnoprávny vzťah, pretože túto zmluvu uzatvoril úpadca ako právnická osoba v rámci svojho podnikania a odporca ako advokát v súvislosti s výkonom svojho povolania advokáta, ktoré je podľa § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii obdobou podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania právnych služieb.
V konaní nebolo sporné, že na základe tejto mandátnej zmluvy z 12.3.2002 úpadca - Z., a. s., skôr ako bol na jeho majetok vyhlásený konkurz dňa 20.5.2004, vyplatil zo svojho účtu vo S. a. s., pobočka G., peňažné prostriedky na účet odporcu a to dňa 6.12.2002 zálohu vo výške 250.000,- Sk a dňa 24.1.2003 ďalšiu sumu 475.761,50 Sk ako to vyplýva zo zhodného tvrdenia účastníkov konania a bankových výpisov predložených navrhovateľom (čl. 6, čl. 50 spisu).
Navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že odporca nevykonal pre úpadcu Z., a. s. žiadnu právnu pomoc podľa tejto zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, a preto nemá nárok na už vyplatenú odmenu
250.000,- Sk a 475.761,50 Sk, spolu v predmetnej výške 725.576,50 Sk (24.084,72 eur), preto je odporca povinný tieto prijaté peňažné prostriedky vrátiť navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty do konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s. Aj keď navrhovateľ v priebehu tohto konania viackrát menil petit žaloby, súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky nie je viazaný právnym posúdením veci navrhovateľom v žalobe a v priebehu ďalšieho dokazovania v konaní. Súd dospel k názoru, že ak navrhovateľ tvrdí, že odporca nevykonal pre úpadcu žiadne právne služby na základne mandátnej zmluvy - Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z 12.3.2002 a napriek tomu mu úpadca na základe tejto zmluvy vyplatil peňažné prostriedky, že toto tvrdenie navrhovateľa znamená, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor úpadcu podľa citovaného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak získal od úpadcu peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, teda bez toho, aby pre úpadcu vykonal právne služby podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uzatvorenej v písomnej forme a je preto povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je v konaní viazaný skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, nie právnym posúdením uplatneného nároku.
Bezdôvodné obohatenie získané v obchodnoprávnych vzťahoch sa podľa citovaného ustanovenia § 397 Obchodného zákonníku premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote, pretože v Obchodnom zákonníku je komplexne upravené premlčanie a na premlčanie v obchodnoprávnych vzťahoch neplatia premlčacie lehoty uvedené v Občianskom zákonníku. Znamená to, že bezdôvodné obohatenie získané z obchodnoprávnych vzťahov sa premlčí v štvorročnej lehote odo dňa, keď sa navrhovateľ ako oprávnený mohol dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa na úkor úpadcu obohatil v zmysle citovaného ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Začiatok a trvanie premlčacej doby je viazané na možnosť uplatniť právo na súde. Možnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, znamená to, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy vznikla objektívna možnosť podať žalobu na súd. Nezáleží preto v obchodnoprávnych vzťahoch na subjektívne možnosti oprávnenej osoby. Začiatok plynutia premlčacej doby treba posudzovať v každom konkrétnom prípade osobitne.
V prejednávanej veci navrhovateľ mohol objektívne vedieť o tomto bezdôvodnom obohatení v čase podania predmetnej žaloby dňa 11.5.2005, pri náležitej opatrnosti mohol predvídať, že vyplatenie peňažných prostriedkov, o ktorom tvrdí v žalobe bez toho, aby odporca vykonal úkony právnej služby, ako to navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že toto je bezdôvodným obohatením a právo z bezdôvodného obohatenia sa má uplatniť v štvorročnej premlčacej lehote. Navrhovateľ v tomto konaní podal žalobu 11.5.2005, avšak v petite tejto žaloby navrhol, aby súd určil „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z., a. s., O. XX, G. a odporcom je voči navrhovateľovi neúčinná. Odporca je povinný vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka.“
Súd k tomuto petitu žaloby uvádza, že tento petit nebol v súlade s citovaným ustanovením § 15 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty sa môže domáhať, že úpadcove úkony sú neúčinné nie vo vzťahu k navrhovateľovi ako správcovi konkurznej podstaty, ale vo vzťahu ku konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky sú odporovateľným právnym úkonom ohrozené pri uspokojení v konkurznom konaní. V žalobe navrhovateľ ani nešpecifikuje, aké plnenie má odporca vydať v prospech konkurznej podstaty, v texte žaloby navrhovateľ uvádza iba jednu platbu pre odporcu zo strany úpadcu vo výške 250.000,- Sk, neuvádza aj ďalšiu platbu vo výške 475.761,50 Sk.
Navrhovateľ následne tento petit uvedený v samotnej žalobe zmenil písomným podaním z 31.8.2006 (čl. 23 spisu) tak, že navrhol, aby súd určil, že „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z., a. s., O. XX, G. a odporcom je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná. Navrhovateľ berie žalobný návrh späť v časti, podľa ktorej je odporca povinný vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka.“
Súd o tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol uznesením č. k. 2Cbi/106/2005-35 zo dňa 12.3.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2008 tak, že „pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z., a. s., O. XX, G. a odporcom je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a zastavil konanie
v časti o povinnosti odporcu vydať v prospech konkurznej podstaty plnenie, ktoré získal od úpadcu ako dlžníka.“ Znamená to, že v čase späťvzatia tohto návrhu dňa 31.8.2006 a rozhodnutia súdu o zastavení konania o vydanie peňažného plnenia odporcom pre navrhovateľa dňa 12.3.2008, predmetom tohto konania nebolo žiadne peňažné plnenie.
Ďalším písomným podaním z 21.5.2008 navrhovateľ opäť navrhol zmenu petitu návrhu a navrhol alternatívnu zmenu žaloby tak, že: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a. s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a odporcom je neplatná. Odporca je povinný vydať do konkurznej podstaty 725.576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia. V prípade ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva je platným právnym úkonom, zotrvávam na doterajšom petite žaloby, teda že: „Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a odporcom je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná,“ S tým, že navrhujem túto zmenu: „Odporca je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vydať plnenie vo výške 725.576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia.“
Súd o tomto alternatívnom návrhu na zmenu petitu, ktorý bol doručený súdu 21.5.2008 rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 30.9.2008 za prítomnosti oboch účastníkov konania tak, že vyhovel tomuto návrhu na zmenu petitu žaloby a pripustil zmenu návrhu v znení: Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je neplatná. Žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty 725.576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia, alternatívne - Zmluva o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 12.3.2002 uzatvorená medzi úpadcom Z. a.s., O. XX, G., IČO: XX XXX XXX a žalovaným je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovaný je povinný v prospech konkurznej podstaty úpadcu vydať plnenie vo výške 725.576,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 12.2.2003 do zaplatenia.
Znamená to, že navrhovateľ si uplatnil na súde v tomto konaní proti odporcovi pohľadávku o zaplatenie 725.576,50 Sk a svojim písomným podaním z 21.5.2008, ktoré bolo doručené súdu 21.5.2008.
Je nesporné, že prvá z predmetných úhrad vo výške 250.000,- Sk bola uhradená úpadcom na účet odporcu dňa 6.12.2002, štvorročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Obchodného zákonníka v zmysle citovaného ustanovenia § 397 začala plynúť podľa § 391 ods. 1 nasledujúci deň po tejto platbe 7.12.2002 a ukončila sa po 4 rokoch 7.12.2006. Druhá platba vo výške 475.761,50 Sk bola uhradená na účet úpadcu dňa 24.1.2003, preto premlčacia doba na vydanie tejto platby začala plynúť 25.1.2003 a ukončila sa 21.5.2007. Preto ak navrhovateľ uplatnil dňa 21.5.2008 voči odporcovi právo na zaplatenie 725.576,50 Sk, aj keď iným titulom ako z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, urobil tak až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty podľa citovaného ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, a preto je táto jeho peňažná pohľadávka uplatnená v tomto konaní premlčaná.
Inštitút premlčania motivuje veriteľa aj dlžníka, aby si svoje vzájomné peňažné nároky a iné nároky uplatnili v tejto premlčacej lehote. Veriteľov motivuje, aby si včas uplatnili svoje nároky a tým vysporiadal svoje obchodnoprávne vzťahy so svojim dlžníkom, pretože ak tieto práva neuplatní v zákonnej premlčacej dobe, jeho právo sa oslabí, ak dlžník vznesie námietku premlčania a súd nemôže priznať veriteľovi takéto premlčané právo. Aplikuje sa tu všeobecný princíp práva, že právo patrí bdelým a každý sa musí starať o svoje práva. Inštitút premlčania má chrániť aj dlžníka v tom, aby nebol neúmerne dlhý čas vystavený hrozbe zásahov do svojich vzťahov a aby veriteľ nemohol proti nemu uplatniť svoje subjektívne právo po určitej lehote, ak dlžník vznesie po uplynutí premlčacej lehoty námietku premlčania.
Súd nemohol akceptovať návrh navrhovateľa prednesený na pojednávaní dňa 5.9.2014, aby súd neprihliadal na odporcom šikanózne uplatnenú námietku premlčania poukazujúc na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého je v rozpore s dobrými mravmi šikanózne uplatnenie námietky premlčania. Za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore so všeobecnými princípmi výkonu práva a to princípmi uvedenými v § 3 Občianskeho zákonníka - rozpor s dobrými mravmi alebo princípy
uvedené v § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva ochranu. Súd k tomu uvádza, že v prejednávanej veci sú obaja účastníci konania advokáti, predpokladá sa preto, že sú práva znalými osobami a obaja účastníci konania majú preto právo neobmedzene využívať svoje hmotné aj procesné práva v tomto súdnom konaní, vrátane využitia možnosti uplatniť námietku premlčania. Súd by preto považoval odňatie jednému účastníkovi konania - advokátovi právo vzniesť námietku premlčania voči druhému účastníkovi konania, taktiež advokátovi za šikanózny výkon práva zo strany súdu a znamenalo by to nerovnaký prístup k obom účastníkom konania, ktorí majú rovnocenné možnosti uplatnenia a obrany svojich práv v tomto konaní. Súd preto nepovažoval odporcom vznesenú námietku za šikanózny výkon svojho práva v tomto súdnom konaní.
Súd k poslednému navrhnutému petitu žaloby, o ktorom konal, o určenie neplatnosti právneho úkonu alternatívne o určenie odporovateľnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytovaní právnej pomoci uvádza, že navrhovateľ v tomto konaní neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mohla byť podľa § 39 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka táto zmluva uzatvorená v ústnej forme neplatná. Jeho tvrdenie na pojednávaní 30.9.2008, že „zmluva nemohla byť pravdepodobne uzatvorená vážne, keďže ja nemám túto zmluvu k dispozícii“, nepovažuje súd za dôvod pre vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy. To, že mandátnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená a mohla byť podľa zákona uzatvorená v ústnej forme, nemá správca konkurznej podstaty k dispozícii v písomnej forme, nie je dôvodom pre určenie, že takáto zmluva je neplatná. Ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa „že možno bol pri uzatváraní zmluvy obchádzaný zákon, resp. zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi“, navrhovateľ ničím v konaní nepreukázal, len to, že zmluva nebola splnená, pretože odporca podľa nej neposkytol úpadcovi právne služby, ako to navrhovateľ tvrdil v konaní, nie je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti zmluvy. Zmluva, ktorá sa nenaplnila, teda nebolo na základe tejto zmluvy plnené zo strany jednej zmluvnej strany, nemá za následok neplatnosť takejto zmluvy. Ak na základe zmluvy jedna zmluvná strana plnila, teda aj úpadca zaplatil odporcovi dohodnutú odplatu za poskytované právne služby a odporca zmluvu o poskytovaní právnych služieb nesplnil, má tá strana, ktorá zmluvu splnila, možnosť požadovať, aby druhá strana, ktorá zmluvu nesplnila, vrátila plnenie, ktoré jej bolo za túto zmluvu poskytnuté, teda aby odporca vrátil peňažné prostriedky, ktoré získal z takejto zmluvy, ak podľa tvrdenia navrhovateľa tieto právne služby úpadcovi neposkytol. Aj táto pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa citovaného ustanovenia § 387 Obchodného zákonníka.
Súd preto nepovažuje za dôvodný návrh navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ani za dôvodný návrh na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu podľa citovaného ustanovenia § 15 Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Len to, že odporca prijal platbu na základe zmluvy, ktorá nebola naplnená, nie je dôvod pre vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Súd k tomu navyše udáva, že pri navrhovanom alternatívnom petite žaloby o určenie neplatnosti a o určenie neúčinnosti toho istého právneho úkonu sa tvrdenia navrhovateľa rozchádzajú. Len to, že odporca uzatvoril s úpadcom Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci dňa 12.3.2002, teda 2 roky pred vyhlásením konkurzu dňa 20.5.2004 na majetok úpadcu Z., a. s., nie je ešte samo o sebe dôvodom pre vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Lehota 3 roky je podmienkou pre podanie žaloby o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ale nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, teda nie každý úkon, ktorý bol urobený v lehote kratšej ako 3 roky pred vyhlásením konkurzu, je právny úkon odporovateľný a v prejednávanej veci nie je dôvod, aby súd vyslovil odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu podľa § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Tvrdenia navrhovateľa v konaní, že odporca neuskutočnil úkony právnej služby podľa zmluvy, nie sú zákonným dôvodom pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa žiadneho zákonného ustanovenia, tieto tvrdenia sú dôvodom pre to, aby navrhovateľ žiadal od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ak prijal plnenia z právneho úkonu, ktorý neuskutočnil.
Súd vzhľadom k tomu, že odporca v konaní dôvodne vzniesol námietku premlčania, neskúmal ďalej to, či odporca vykonal alebo nevykonal jednotlivé úkony právnej služby v takom rozsahu a s nárokom na
takú odmenu, ako si ju vyfakturoval faktúrou č. 72/02 (čl. 74 spisu) vo výške 725.576,50 Sk a úpadca mu túto sumu uhradil.
Z uvedených dôvodov preto súd žalobu o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie 725.576,50 Sk (24.083,72 eur) zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Súd nevyhovel návrhu odporcu na vykonanie ďalšieho dôkazu - výsluch svedka ThMgr. H. C., predsedu predstavenstva úpadcu Z., a. s., G. na otázky súvisiace s uzatvorením predmetnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a na plnenie tejto zmluvy, pretože táto svedecká výpoveď by nemohla nič zmeniť na tom, že uplatnené právo navrhovateľ je premlčané a nie sú dôvody pre vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy ani neúčinnosti tejto zmluvy z dôvodov, ktoré boli uvedené v dôvodoch tohto rozhodnutia.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 932,57 eur, ktoré predstavujú náhradu cestovného odporcu spojené s jeho účasťou na pojednávaniach. Toto cestovné bolo priznané z miesta bydliska odporcu v Bratislave do Košíc a to za jeho účasť na pojednávaní dňa 20.5.2008, 30.9.2008, 3.11.2009 a 5.9.2014. Súd priznal odporcovi uplatnené cestovné vlastným motorovým vozidlom podľa § 7 ods. 1, 2 a § 7 ods. 4-8 Zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v platnom znení. Cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaní dňa 20.5.2008 motorovým vozidlom H. ŠPZ BA XXXIG s priemernou spotrebou 5,8l nafty na 100 km (Bratislava - Košice 445 km, 5 hod. 55 min., Košice - Bratislava 445 km, 5 hod. 40 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,8l x 890 km/100 km x 1,437 eur 74,18 eur, prepočet základnej sadzby 890 km x 0,183 eur 162,87 eur, spolu 236,18 eur.
Cestovné náhrady spojené s účasťou odporcu na pojednávaní dňa 30.9.2008 z Bratislavy do Košíc a späť tým istým motorovými vozidlom s priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Košice 445 km, 5 hod. 50 min., Košice - Bratislava 445 km, 5 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,8l x 890 km/100 km x 1,406 eur 72,58 eur, prepočet základnej sadzby 890 km x 0,183 eur 162,87 eur, spolu 235,45 eur.
Cestovné náhrady spojené s účasťou odporcu na pojednávaní dňa 3.11.2009 z Bratislavy do Košíc a späť tým istým motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 5,8 l nafty na 100 km (Bratislava - Košice 445 km, 6 hod. 15 min., Košice - Bratislava 445 km, 5 hod. 45 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,8l x 890 km/100 km x 1,269 eur 65,51 eur, prepočet základnej sadzby 890 km x 0,183 eur 162,87 eur, spolu 228,38 eur.
Cestovné náhrady spojené s účasťou odporcu na pojednávaní dňa 5.9.2014 osobným motorovým vozidlom O. N. B180 ŠPZ BA XXX GI s priemernou spotrebou 5,6 l nafty na 100 km (Bratislava - Košice 445 km, 5 hod. 50 min., Košice - Bratislava 445 km, 6 hod. 10 min.) náhrada za spotrebu pohonných látok 5,8l x 890 km/100 km x 1,350 eur 69,69 eur, prepočet základnej sadzby 890 km x 0,183 eur 162,87 eur, spolu 232,56 eur.
Spolu tieto cestovné náhrady predstavujú 932,57 eur. Na ich náhradu súd zaviazal neúspešného navrhovateľa a navrhovateľ ich uhradí z konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s., G.. Súd považoval za účelné cestovné odporcu z Bratislavy do Košíc a späť vlastným motorovým vozidlom vzhľadom na vzdialenosť Bratislavy a Košice 445 km aj vzhľadom k tomu, že ak by odporca nevyužil vlastné motorové vozidlo, ale verejný dopravný prostriedok, bolo by nutné, aby cestoval deň vopred a zabezpečil si v Košiciach nocľah, na ktoré sú náklady cca 100 - 150 eur, preto súd považoval cestovné vlastným motorovým vozidlom za účelné a podstatne nenavýšili náhradu cestovných oproti verejnému dopravnému prostriedku, keďže cestovné vkladom z Bratislavy do Košíc je 24 eur a po prepočítaní nutného nocľažného by tieto náklady boli obdobné ako náklady na cestovné vlastným motorovým vozidlom bez nocľažného.
Súd nepriznal úspešnému odporcovi náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s vyhotovením fotokópií zo spisu dňa 30.9.2008 vo výške 11,95 eur, pretože vyhotovenie týchto fotokópií súd nepovažoval zo strany odporcu za účelné, keďže všetky listiny, ktoré boli do 30.9.2008 súdom zabezpečené a tvoria obsah spisu, boli odporcovi doručené a tie, ktoré neboli odporcovi doručené, mal odporca možnosť vyžiadať od súdu a nebolo nutné robiť fotokópie týchto listín zo spisu, medzi ktorými sú aj napríklad písomné podania navrhovateľa - návrh na pripustenie zmeny návrhu z čl. 23-24, ďalší návrh na pripustenie zmeny návrhu z čl. 47-48, pretože tieto písomné podania navrhovateľa súd zaslal odporcovi spolu s uzneseniami o pripustení zmeny návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.