Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-119-2008.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Subarea
23Er/119/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: L. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. W. XXX/X, A., za účasti súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 527,51 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh právneho predchodcu oprávneného sa začalo exekučné konanie, na základe ktorého Okresný súd Galanta výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 040671* zo dňa 21.02.2008 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 527,51 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia, Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: UD-223/07-EK zo dňa 15.06.2007 vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, Bratislava.
2. Súd uznesením č.k. 23Er/119/2008-22 zo dňa 18.11.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922 vstúpil nový oprávnený Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Oprávnený mal preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno mal oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá (§ 243f ods. 4 EP). Zákonodarca v ustanovení § 243f ods. 1 EP s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 EP uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 EP oprávnený tieto skutočnosti mal opísať v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, podľa § 243f ods. 1 EP ich oprávnený mal opísať v doplnení návrhu. Z toho vyplýva, že oprávnený ich musel výslovne uviesť a musel k nim pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú.
13. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 EP, v ktorej mal oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP uplynula dňa 22.1.2016. Výkon
exekúcie sa v týchto konaniach v zmysle ust. § 243f ods. 3 EP odkladá do času, kým súd nerozhodne o pokračovaní v exekúcii, resp. nerozhodne o zastavení exekúcie. Oprávnený v zákonnej lehote, ani do dnešného dňa návrh na vykonanie exekúcie nijakým spôsobom nedoplnil.
14. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti Zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie do 22.1.2016 nedoplnil, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojitosti s § 243f ods. 5 EP v znení do 31.03.2017 zastavil (výrok I).
15. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
16. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa ustanovenia § 243j Exekučného poriadku v platnom znení v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. Náhradu trov súdnemu exekútorovi súd nepriznal (výrok II) z dôvodu, že v zmysle ustanovenia §243j exekútor si nesplnil povinnosť podľa § 57 ods. 4 EP v znení do 31.03.2017, keď nepredložil vec súdu bezodkladne po tom, ako zistil, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Lehota oprávnenému na doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 EP uplynula dňa 22.01.2016 a súdny exekútor na vzniknutú situáciu do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagoval. V tomto prípade nemožno pochybovať o tom, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, keď vec súdu na zastavenie exekúcie nepredložil vôbec. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: "navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
19. Na základe vyššie uvedených argumentov a zákonných ustanovení, tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.