Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-62-2021.pdf
PDF · 116.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX D., adresa na doručovanie: E. F. XX- XX/X/X, XXXX G., H., o zaplatenie 358,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 188,47 eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 39,42 eur od 19.4.2019 do zaplatenia, 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,09 eur od 21.5.2019 do zaplatenia, 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,96 eur od 19.6.2019 do zaplatenia, 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 31 eur od 19.7.2019 do zaplatenia, 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 31 eur od 20.8.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,18 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu v upomínacom konaní dňa 15.10.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 188,47 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 169,88 Eur a na náhradu trov konania.
Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, tzn. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb. Za poskytnutie verejných služieb mal žalovaný pravidelne splácať cenu podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval žalovanému faktúrami a to faktúrou zo dňa 01.04.2019 uvedená pod VS XXXXXXXXXX I. výške 39,42 Eur s lehotou splatnosti 18.04.2019, faktúrou zo dňa 01.05.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 37,09 Eur s lehotou splatnosti 20.05.2019, faktúrou zo dňa 01.06.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 49,96 Eur s lehotou splatnosti 18.06.2019, faktúrou zo dňa 01.07.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 31,00 Eur s lehotou splatnosti 18.07.2019, faktúrou zo dňa 01.08.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 31,00 Eur s lehotou splatnosti 19.08.2019, ktoré však žalovaný neuhradil a to i napriek tomu, že právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného k úhrade dlžných súm. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že má za to, že uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvy. Podľa názoru žalobcu sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku, riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) resp. písm. s) Občianskeho zákonníka. Výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná vzorcom vypočítaným zo základu zmluvnej pokuty – počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty.
Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca Výpoveď zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.02.2019, podací hárok, faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom konania, Rozpis zásielok, Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.02.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávok, Výzva na zaplatenie, upomienky, súhlas so spracovaním osobných údajov, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.08.2018, Výhody a podmienky skupiny Magenta 1.
Súd vo veci nariadil na deň 10.02.2023 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nepožiadal. Žalovaná na nariadenom termíne pojednávania uviedla, že si je vedomá tej skutočnosti, že uzatvorila zmluvu a neplatila faktúry s tým, že bola v takej situácii, že nebola schopná platiť tieto faktúry.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že túto mal preukázanú z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2020 (č. l. 11) adresovanú žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003).
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách platného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že právny predchodca žalobcu – spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako nepodnikateľ (spotrebiteľ) uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 28.08.2018, keď predmetom zmluvy bolo poskytovanie služby – Mobilný Hlas, program služby: ANO L, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo stranami podpísanej a súdu predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženej v žalobe, ktorej uzatvorenie žalovaná na pojednávaní nespochybnila. Z charakteru záväzkového vzťahu je zrejmé, že sa jedná o vzťah podnikateľského subjektu (veriteľa – právneho predchodcu žalobcu) a spotrebiteľa – žalovaného. Predmetnou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb zaviazal aktivovať žalovanej program služieb ÁNO L a to s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa zaviazal riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvolených programov služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou vrátane Dodatkom, Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom služieb.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo - právny vzťah vyplývajúci v zmysle § 44 zákona o elektronických komunikáciách z uzavretých zmlúv o pripojení. Právu žalovanej na poskytovanie služieb podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb zodpovedala povinnosť žalovanej uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu so zľavou.
Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu poskytnutých služieb faktúrami a to faktúrou zo dňa 01.04.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 39,42 Eur s lehotou splatnosti 18.04.2019, faktúrou zo dňa 01.05.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 37,09 Eur s lehotou splatnosti 20.05.2019, faktúrou zo dňa 01.06.2019 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 49,96 Eur s lehotou splatnosti 18.06.2019, faktúrou zo dňa 01.07.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 31,00 Eur s lehotou splatnosti 18.07.2019, faktúrou zo dňa 01.08.2019 uvedená pod I. XXXXXXXXXX vo výške 31,00 Eur s lehotou splatnosti 19.08.2019. Z predložených faktúr vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačné poplatky za poskytnuté služby k zvolenému programu ÁNO L.
Súd mal v predmetnom konaní preukázané porušenie povinnosti žalovaným a to jednak uhradiť cenu za objednané služby a jednak povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu po určenú dobu. Uvedené žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré vyplývali aj z predložených listinných dôkazov žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel ani nerozporoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, ani neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili tvrdenia žalobcu, preto súd z nich vychádzal. Zo strany žalovaného nedošlo k úhrade ceny za poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami tak, ako sú uvedené v bode 22 tohto rozsudku, preto vo vzťahu k uvedeným nárokom súd vyhodnotil, že sa jedná o nárok dôvodný a preukázaný, vyplývajúci z predložených zmlúv, obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu a vyúčtovaných v zmysle cenníkov právneho predchodcu žalobcu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 301 zákona č. 513/1991 Zb., obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Okrem vyššie zmienených nárokov si právny predchodca žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval sumu 169,88 Eur titulom degresívnych pokút za porušenie Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatku. Suma výpočtu zmluvnej pokuty (degresívnej) by mala závisieť od počtu dní viazanosti, ku ktorej splneniu sa žalovaný zaviazal. Vzorec pre výpočet konečnej výšky zmluvnej pokuty vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. V zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal na poskytovanie služieb, ktoré následne vyúčtoval faktúrami, ktorých zaplatenie si nárokuje v predmetnom konaní je základom pre zmluvnú pokutu (počiatočná suma, ktorá následne klesala), suma 318 Eur. Z bodu 6 časti Zmluvná pokuta predmetnej zmluvy vyplýva, že pri výpočte konečnej výšky zmluvnej pokuty právny predchodca žalobcu zohľadňoval dobu, ktorú žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu. Súd pokiaľ sa týka uplatnenej výšky zmluvnej pokuty uvádza, že vykonal kontrolu nároku zo
sankcií uplatnených právnym predchodcom žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi a zistil, že zmluvná pokuta je dohodnutá v písomnej forme, dostatočne a jasne a zrozumiteľne. Súd má teda za to, že sa nejedná o zakázané zabezpečenie záväzku v zmysle § 5a zákona č. 250/200 Z.z. Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť poskytovateľa služieb zdržať sa zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou, prípadne inými vhodnými zabezpečovacími inštitútmi. Jediná podmienka je primeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty a pokiaľ zabezpečuje splnenie záväzku od spotrebiteľa, aby sankcia nebola neprimerane vysoká vo vzťahu k nárokom zo záväzku, ktorého splnenie zabezpečuje. Súd vo vzťahu k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka zistil, že sa nejedná o neprimerané pokuty vo vzťahu k poskytnutým benefitom. Súd zároveň zistil, že pri rozsahu zmluvnej pokuty bolo dohodnuté pomerné znižovanie zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností, v prípade nedodržania záväzku riadnych úhrad účtovaných cien a nedania dôvodu pre obmedzenie poskytovania služieb počas doby viazanosti priamoúmerne k počtu dní, za ktoré si žalovaný splnil povinnosti.
Súd vo vzťahu k uplatnenému nároku – zaplateniu zmluvnej pokuty však zdôrazňuje, že aj v tejto časti je povinnosťou žalobcu riadne skutkovo odôvodniť požadovaný nárok. Aj v prípade, ak súd ustáli, že nárok vyplývajúci zo zmluvy by bol dôvodný, pri jeho priznanie v požadovanej výške súd vychádza zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe. Tieto skutočnosti v plnej miere absentovali, pričom súd ani z predložených dôkazných prostriedkov, si nebol schopný ustáliť výšku požadovanej zmluvnej pokuty. Súd túto skutočnosť musí byť schopný overiť, keď nemôže priznať žalobcovi vyšší nárok ako ten, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Aby teda bolo možné overiť výšku uplatnenej zmluvnej pokuty je potrebné, aby súd vedel z predloženej žaloby v spojení s listinami overiť, k akému dátumu došlo podľa právneho predchodcu žalobcu k porušeniu povinnosti žalovaného, keď k tomuto dátumu vyčísluje výšku zmluvnej pokuty. V predmetnom prípade v žalobe absentujú rozhodné skutkové tvrdenia v tom zmysle, ktorým konkrétnym konaní došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinnosti, ktoré malo mať za následok uplatnenie zmluvnej pokuty v deklarovanej výške. Súd v súvislosti s uvedeným podotýka, že mu boli predložené dve listiny predstavujúce ukončenie zmluvného vzťahu so žalovaným, každá k inému dátumu (odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy). Na základe nedostatočných skutkových tvrdení a zmätočných priložených dôkazných prostriedkov tak súd nemohol žalovanú zaviazať na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď nebolo možné ustáliť, či táto je uplatnená v súlade so zmluvou a teda aj príslušnými právnymi predpismi.
Súd teda zamietol nárok žalobcu vo výške 169,88 Eur, ktorý označil v petite zmluvy ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tomto prípade takémuto nároku nezodpovedá (absentuje) opis rozhodných skutočností, a to s uvedením a konštatovaním platného dojednania o zmluvnej pokute, porušenia povinnosti zo strany žalovaného a vyjadrením nároku. Zmluvná pokuta nie je zhodná so zmluvnými nárokmi zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a vyúčtovanie takéhoto nároku faktúrou je úplne irelevantné, pretože sa nejedná o plnenie na základe služieb. Žalobca v žalobe netvrdil a nezdôvodnil výšku zmluvnej pokuty, ako nárok vyplývajúci z porušenia povinnosti žalovaného. Nároky vyjadrené v petite žaloby musia mať svoj základ v opise skutočností podľa § 132 CSP. Nakoľko takýto opis úplne absentoval, jeho doplnenie by predstavovalo zmenu žaloby (§140 ods. 2 CSP), ktorá je však k sporoch so slabšou stranou zo strany žalobcu neprípustná (§ 294 CSP). Súd zdôrazňuje, že aj pri konštatovaní platnosti a určitosti dojednania o zmluvnej pokute musí byť schopný overiť žalobcom tvrdenú výšku, keď táto nemôže byť uplatnená ako výška, ktorú si zmluvné strany dojednali. V predmetnom prípade právny predchodca žalobcu uviedol výpočet, akým spôsobom vyčíslil výšku zmluvnej pokuty čo sa pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute javí byť z hľadiska určitosti ako dostatočná, avšak pre účely uplatnenia v súdnom konaní musí uviesť ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre jej priznanie, v predmetnom prípade s uvedením počtu dní uplynutých z doby viazanosti, ktoré mali byť podkladom pre vyčíslenie zmluvnej pokuty. Súd v prípade degresívne určenej zmluvnej pokuty posudzuje, či zmluvná pokuta tak, ako si ju žalobca v predmetnom konaní uplatňuje, nepresiahla zmluvne určenú výšku zmluvnej pokuty. V prípade uplatnenia vyššej zmluvnej pokuty ako tá, ktorá bola medzi stranami dojednaná by žalobca konal aj v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súdu nebolo preukázané a zo strany žalobcu tvrdené, s akým počtom dní žalobca počítal pri zotrvaní v zmluvnom vzťahu zo strany žalovaného a preto uplatnenú výšku zmluvnej pokuty nemohol z hľadiska zmluvného dojednania posúdiť. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom v súlade
s §132 Civilného sporového poriadku je žalobca povinný uskutočniť opis rozhodujúcich skutočností už v žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že v žalobe absentoval opis rozhodujúcich skutočností, tzn. uvedenie konkrétneho porušenia povinnosti zo strany žalovaného a času, ku ktorému k porušeniu povinnosti došlo, čo následne viedlo k ukončeniu zmluvy so žalovaný, s konkrétnym vyjadrením nároku zo strany žalobcu čo do zmluvnej pokuty, pričom tieto skutočnosti si nemohol súd overiť ani z predložených príloh, ktoré si navzájom odporovali (ukončenie zmluvy rôznymi spôsobmi s rôznymi dátumami), súd nemal inú možnosť ako žalobu v tomto rozsahu zamietnuť.
Súd vo vzťahu k celému uplatnenému nároku žalobcu teda uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb vo výške 188,47 Eur, t.j. v plnom rozsahu vyhodnotil ako dôvodný a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil (resp. že by mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté deklarované služby). Súd vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 169,88 Eur vyhodnotil nárok ako nedôvodný, keď zo strany žalobcu nebol tento v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku skutkovo vymedzený a dostatočným spôsobom preukázaný.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Žalovaný tým, že neuhradil cenu služieb v lehote splatnosti faktúr, ktoré sú predmetom konania, dostal sa nasledujúcim dňom po dni splatnosti faktúr do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. S ohľadom na skutočnosť, že žalobe žalobcu vyhovel iba v rozsahu zaplatenia istiny 188,47 Eur, pričom jeho nárok čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 169,88 Eur súd zamietol, jeho čistý úspech v spore je 5,18 % (úspech 52,59 % - neúspech 47,41 %), žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu v spore, t.j. 5,18 %. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).