Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9P-47-2014.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky Z.. F. M., bytom v B., W. XX, proti odporcovi Z. M.Á., bytom v B., W. XX, o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode : J. M. , nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., W. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok , so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, so sídlom v Pezinku, Šenkvická cesta č. 5, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky Z.. F. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Z. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XX, por. č. XX, rozvádza.
Maloletý J. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého J. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Súd konanie o určenie výživného na plnoletého M. M., nar. XX.XX.XXXX, vylučuje na samostatné konanie.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodom manželstva v s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a úpravy práv a povinností k synovi , ktorý už nadobudol plnoletosť.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela v roku 1996 v B.. Z manželstva sa narodili dve deti : M. M., nar. XX.XX.XXXX a J. M., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v B., okres B. . Prvé problémy sa začali objavovať krátko po uzavretí manželstva, odporca čoraz viac holdoval alkoholu. V dôsledku toho často striedal zamestnania. Opakované liečenie bolo bezvýsledné. Manželstvo je vážne narušené, trvalo rozvrátené a najvhodnejším riešením situácie je rozvod. Navrhovateľka ďalej navrhla zveriť deti do jej osobnej starostlivosti , s tým, že ich bude naďalej zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné žiadala určiť sumou 180 na J. a 250 eur na M.. Styk otca s deťmi upraviť nenavrhla.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu : sobášny list, rodné listy detí , potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch účastníkov konania. Súd nariadil ústne pojednávanie , kde vypočul účastníkov konania, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, súdnu znalkyňu a navrhnutých svedkov. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XXX.XX.XXXX v B., ktoré zapísané na matričnom úrade B. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX. U oboch išlo o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v B.. V manželstve sa narodili dve deti : M. F. J.. M. dovŕšil plnoletosť v júli 2014, po začatí konania. Z pohľadu navrhovateľa problémy v manželstve z dôvodu častého požívania alkoholu zo strany odporcu. Z dôvodu alkoholizmu , odporca menil zamestnania, v domácnosti dochádzalo k hádkam a napätiu, čo negatívne vplývalo najmä na deti.
Na pojednávaní dňa 05.09.2014 navrhovateľka vypovedala , že manželstvo a rodina boli pre ňu všetkým a jej snahou bolo rodinu udržať za každú cenu. Potom ako sa odporca opakovane neúspešne liečil z alkoholizmu , dospela k záveru, že rozvod manželstva je nevyhnutný. V časti úprav s práv a povinností k deťom zotrvala na písomnom návrhu. Uviedla tiež, že odporca konzumuje denne alkohol a fajčí dve krabičky cigariet denne
Odporca vypovedal, že s rozvodom súhlasí , súhlasí i so zverením maloletého syna matke. Nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, platí byt a energie, spláca pôžičku. Má problém dať dokopy 300 eur mesačne.
Náklady na maloletého J. vyčíslila navrhovateľka na sumu 355 eur : strava, oblečenie, obuv, cestovné, vreckové, škola, telefón. Jednorazové náklady vyčíslila na sumu 539 eur ročne a tam zaradila : náklady na lekára, strojček, dovolenky, tábory, škola v prírode.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie. Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.
Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo, manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že sa navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva.
Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva účastníkov vytratilo.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.
Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v nezodpovednom prístupe k rodinnému životu, absencii empatie a nezhodách vznikajúcich s rozdielnych názorov na spoločný život a chod domácnosti a v neposlednom nadmerné pitie alkoholických nápojov zo strany odporcu.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvhodnejšou alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť. V danom prípade ide o malé dieťa, ktorého vek neumožňuje , aby dieťa bolo vypočuté, či už kolíznym opatrovníkom, alebo súdom.
Súd zistil vykonaným dokazovaním, že matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dieťa, žije s ním v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa m á k nemu dobrý vzťah a so zverením maloletého syna matke vyslovil súhlas.
Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny.
V zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Na základe novely bude povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zavedenie inštitútu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má za cieľ posilniť jeho vzťah k obidvom rodičom.
Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej " obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok ". Avšak v danom prípade bolo v konaní preukázané, že odporca je nezamestnaný, má opakované problémy s alkoholom, neúspešne sa liečil. Sám uviedol, že s alkoholom nikdy neprestal. Ak keď je súdu známe , že alkoholizmus je choroba a abstinencia nezáleží iba na " pevnej vôli " pacienta, ale i na štádiu choroby, je to choroba liečiteľná. To znamená, že záleží iba na konkrétnom jedincovi, či sa bude liečiť, či bude liečebný postup dodržiavať a držať svoju závislosťou pod kontrolou. Popieranie abstinencie a neúspešná liečba je významným dôvodom, ktorý odôvodňuje obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej matka dieťaťa bude budú naďalej dieťa i zastupovať a spravovať jeho majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.
Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o deti , na sumu 150 eur mesačne, čo je menej ako polovica vyčíslených nákladov dieťaťa. Dieťa je školopovinné, hrá závodne futbal, je talentované. Šport vyžaduje zvýšené náklady na kvalitnú stravu, hygienu, cestovné. Fakt , že otec dieťaťa je nezamestnaný, nemôže byť vyhodnotený na ťarchu dieťaťa, nakoľko výživné je zákonnou povinnosťou a prednostnou pohľadávkou. V Z. kraji je najmenšia nezamestnanosť a pracovných ponúk je dostatočné množstvo. Matka dieťaťa nemôže sama niesť bremeno výživy dieťaťa a zodpovednosť za úhradu nákladov potrieb dieťaťa v celom rozsahu. Na druhej strane, ak odporca má dostatok financií na to, aby si zadovážil dve krabičky cigariet denne a alkohol, potom je iste v jeho možnostiach platiť výživné na syna.
Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa. V danom prípade rodičia dieťaťa styk upraviť nežiadali.
Konanie o rozvod manželstva je vždy obligatórne späté s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným v manželstva. V čase podania návrhu na začatie konania bol starší syn účastníkov konania M., nar. XX.XX.XXXX maloletý, plnoletosť dovŕšil dňa 26.07.2014. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti vylúčil na samostatné konanie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní do doručenia tohto rozsudku, písomne , v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm a) a f) O. s. p.
Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním, ak sa účastníci konania tohto práva písomne vzdali do zápisnice o pojednávaní . ( § 207 ods. 1 O. s. p. ).