Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. X., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov Q. X., Z.. X.X.XXXX, T. J. X., Z.. XX.X.XXXX, oboch trvale bývajúcich V. A. Z. R. Č. Č.. XX, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o nariadenie ústavnej výchovy takto

rozhodol:

Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletého L. X., Z.. XX.XX.XXXX, za účelom ktorej maloletého umiestňuje do Resocializačného strediska K. XXX, B. Q. P..

Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého L. výživným vo výške po 80 € mesačne a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého L. výživným vo výške po 150 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné sú obaja rodičia povinní platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Resocializačného strediska K. XXX, B. Q. P..

Ústavnú starostlivosť maloletého L. X., Z.. XX.XX.XXXX, predĺžuje do 17.10.2015.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 návrh, ktorým žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by maloletý bol predbežne umiestnený do Resocializačného strediska K. XXX, B. Q. P., ktorý návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodňoval tým, že maloletý pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorí obaja sú riadne zamestnaní, maloletý je ich jediným dieťaťom, s ktorým už rodičia navštívili viacerých odborníkov vrátane psychiatra, avšak liečba bola neúspešnou, zhoršil sa výrazne prospech maloletého v rámci štúdia, ktorý ako žiak 2. ročníka Q. X. Š. Q. koncom školského roka 2013/2014 neprospieval z troch predmetov, na konci školského roka 2013/2014 pre časté absencie nebol klasifikovaným, v čase podávania predmetného návrhu bol hospitalizovaný na Klinike detskej psychiatrie DFNsP Bratislava pre závažný psychotický stav, ktorý nastal v súvislosti so zneužívaním psychoaktívnej látky, údajne užíval marihuanu asi tri roky, pervitín asi jeden a pol roka a vyskúšal i kokaín, koncom roka 2013 podstúpil vyšetrenia na skríning drog, odvtedy bol v ambulantnej starostlivosti psychiatrov, odmietal však rešpektovať rodičov i autority, naznačoval kontakty s dílermi drog, priznal sa ku krádeži v domácnosti, koncom júna 2014 počas výletu do Bratislavy po intoxikácii pervitínom sa uňho rozvinul psychotický stav s brachiálnou heteroagresivitou, ktorý si vyžiadal neodkladnú hospitalizáciu a bolo nevyhnutné zabezpečiť farmakoterapiu, ináč v prípade neliečenia a

ďalšieho zneužívania psychoaktívnych látok hrozilo vysoké riziko repetície závažného psychotického stavu pri ktorom potencionálne by mohol ohrozovať seba a svoje okolie, rodine bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, avšak náprava v správaní mladistvého nenastala, maloletý odmietal spoluprácu v rámci ambulantnej starostlivosti i dobrovoľný pobyt v resocializačnom zariadení.

K návrhu navrhovateľ pripojil kópiu správy DFNsP Bratislava zo dňa 8.7.2014, z ktorej okrem iného vyplýva, že v čase podania správy dňa 8.7.2014 psychotická symptomatika bola redukovaná do tej miery, že bolo možné plánovať prepustenie maloletého začiatkom nasledujúce týždňa do ambulantnej starostlivosti, bolo však nevyhnutné zabezpečiť mu farmakoterapiu, v prípade neliečenia a ďalšieho zneužívania psychoaktívnych látok by hrozilo vysoké riziko repetície závažného psychotického stavu, pri ktorom by potenciálne ohrozoval seba aj svoje okolie, vzhľadom k zlyhaniu predchádzajúcej ambulantnej starostlivosti pre nespoluprácu pacienta, t.j. maloletého, ktorý odmietal dobrovoľný pobyt v resocializačnom zariadení, bolo uňho odporúčané nariadiť súdom resocializáciu.

Zároveň navrhovateľ pripojil vo fotokópií oznámenie neziskovej organizácie J. B. zo dňa 8.7.2014, z ktorého vyplývalo, že uvedené stredisko malo vytvorené voľné miesto pre prijatie maloletého L..

Následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 16.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2014 a vykonateľnosť dňa 16.7.2014, súd maloletého L. umiestnil do starostlivosti Resocializačného strediska K. XXX, B. Q. P., z vyššie uvedených dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím oboch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Maloletý pochádza z manželstva rodičov, je ich jediným synom, s maloletým v priebehu minulého školského roka začali vznikať závažnejšie výchovné problémy, bolo zistené, že maloletý dlhodobo zneužíval omamné látky, k svojmu stavu sa staval nekriticky, odmietal liečbu, odmietal spoluprácu s psychiatrom, či už ambulantne, alebo formou ústavného liečenia, rodičia napriek snahe nedokázali zabezpečiť nápravu v tomto konaní maloletého.

Zo správy spoločnosti J., Z. H., B. zo dňa 30.7.2014 vyplýva, že napriek nariadenému predbežnému opatreniu zhoršenie sa zdravotného stavu maloletého zabránilo, aby Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava vystavila potrebné odporúčanie, a preto maloletý nemohol nastúpiť do uvedeného dňa do resocializačného programu.

Zo správy matky maloletého doručenej súdu dňa 13.8.2014 vyplýva, že maloletý v čase podania tejto správy matkou bol od 9.8.2014 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Tr. SNP 1 v Košiciach pre zhoršenie zdravotného stavu, ku ktorému oznámeniu matka pripojila kópiu lekárskej správy z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, z ktorej vyplýva, že maloletý tam bol hospitalizovaný od 29.6.2014 do 24.7.2014, pričom sa jednalo o prvú hospitalizáciu pacienta vo veku 17 a pol roka, prijatého s diagnózou - Porucha psychiky a správania zapríčinená užitím stimulujúcej látky (pervitínu) - psychotická porucha, pacient bol preložený z expaktačného oddelenia OUP DFNsP, kam bol privezený RZP pre psychotický stav po intoxikácií psychoaktívnou látkou, priznal pervitín, prvý záchyt bol koncom roka 2013, bol nastavený na liečivá, jeho psychotický stav bol postupne kompenzovaný, bolo zvažované zahájenie resocializačnej liečby, avšak maloletý po informovaní o resocializačnom zariadení bol výrazne tenzný, bola hrozba dekompenzácie psychotickej symptomatiky, následne po konzultáciách s prednostom KDP bolo hodnotené toto riešenie ako v tom čase nevhodné pre zaťaženie v komunite resocializačného zariadenia a bolo doporučené doliečenie doma, dohľad, abstinencia a ambulantná starostlivosť v CPLDZ v regióne, bol prepustený v kompenzovanom stave, bez psychotickej symptomatiky.

Taktiež pripojila kópiu správy Centra pre liečbu drogových závislostí Košice, psychiatrickej ambulancie, zo dňa 29.7.2014, z ktorej vyplýva, že maloletý prišiel v sprievode otca na prvé vyšetrenie v ambulancii, poukázaný bol Klinikou detskej psychiatrie Bratislava po vyššie uvedenej hospitalizácii, bolo u neho konštatované škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok (thc, pervitín) a bola mu predpísaná

medikamentózna liečba. Dňa 6.8.2014 sa k psychiatričke dostavila matka dieťaťa, oznámila, že syn odmietol užívať lieky, odmietol prísť na kontrolu, mala uznesenie súdu o predbežnom zverení maloletého do starostlivosti Resocializačného strediska K. XXX, taktiež uviedla, že syn bol agresívny, odišiel z domu, mal výkyvy nálad a neužíval lieky.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 5.9.2014 navrhovateľ v celom rozsahu trval na podanom návrhu vzhľadom na pretrvávajúce problémy maloletého v dôsledku zneužívania omamných látok s tým, že dovtedy prijaté opatrenia neviedli k náprave, u maloletého sa situácia opakovala, medzitým bol umiestnený v Resocializačnom stredisku K., ktoré bolo ochotné túto starostlivosť mu poskytovať i naďalej, s čím rodičia dieťaťa súhlasili.

Rodičia predložili súdu rozhodnutie školy maloletého Q. X. Š. A., z ktorého vyplýva, že maloletý z dôvodu absencií na vyučovacích hodinách v 2. ročníku mal povolené vykonať náhradné skúšky v náhradných termínoch v septembri 2014, ďalej predložili vo fotokópií doklad, že maloletý bol odovzdaný svojim otcom do Resocializačného strediska J. K. XXX, B. Q. P., (bez uvedenia dátumu) a taktiež predložili vo fotokópií potvrdenie uvedeného resocializačného strediska o tom, že odo dňa 26.8.2014 maloletý bol zaradený do programu resocializácie v zmysle príslušných zákonných ustanovení, ako i prepúšťaciu správu z UNLP Košice o tom, že maloletý bol tam hospitalizovaný od 9.8.2014 do 26.8.2014, zo záverov ktorej správy vyplýva, že na oddelenie bol privezený RZP za asistencie polície pre heteroagresívne správanie pod vplyvom psychoaktívnych látok, porušil abstinenciu v krátkom čase od prepustenia z ústavnej liečby z Kliniky detskej psychiatrie v Bratislave (hospitalizácia od 29.6. do 24.7.2014), toxikologickým vyšetrením bola potvrdená prítomnosť metamfetamínov a kanabinoidov v moči, prejavila sa uňho počas hospitalizácie vysoká miera agresivity, bolo potrebné opakované podávanie pacifikačnej liečby a použitie ochranných fixačných opatrení, najmä v prvých dňoch hospitalizácie pri odoznievajúcej intoxikácií, počas hospitalizácie nespolupracoval, bol odmietavý, naliehavý, dožadujúci sa prepustenia, k abúzu nekritický, bez psychotickej produkcie, v čiastočne zlepšenom stave bol zabezpečený jeho prevoz sanitkou do Resocializačného strediska K. XXX, B. Q. P., v sprievode otca, v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 6.7.2014 sp. zn. .

Rodičia vo svojich výpovediach na pojednávaní zhodne predniesli súhlas s nariadením ústavnej starostlivosti maloletého v resocializačnom stredisku, poukazujúc na to, že sa všemožne snažili zabezpečiť nápravu pri riešení uvedených problémov na strane ich jediného maloletého syna, snažili sa túto situáciu riešiť za súčinnosti s okolím, so školou, s lekármi, sociálnou kuratelou a podobne, avšak neprinieslo to zmenu v správaní sa maloletého, ktorý v minulosti bol dieťaťom bezproblémovým, dobrosrdečným, majúcim záujem o štúdium, hlavne o štúdium matematiky a fyziky.

Matka maloletého je zamestnankyňou v spoločnosti C. I. Q..J..H.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 405 €.

Otec maloletého je zamestnancom spoločnosti R.. Q.. Q. A., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.300 €.

Ani jeden z rodičov maloletého nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

Prítomný kolízny opatrovník doporučil návrhu v celom rozsahu vyhovieť vzhľadom na zistenie, že Resocializačné stredisko K. uviedlo, že je ochotné riešiť umiestnenie a prácu s maloletým v súčasnosti a to aj v dobe po nadobudnutí plnoletosti maloletého.

Všetci účastníci konania súhlasili s tým, aby uvedená ústavná starostlivosť v Resocializačnom zariadení K. bola maloletému zároveň predĺžená na jeden rok po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa.

Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa ust. , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu navrhovateľa, aj so súhlasom rodičov a kolízneho opatrovníka, v celom rozsahu vyhovel, keďže ako vyplynulo z vykonaných dôkazov u maloletého dlhodobo pretrvávajú závažné problémy v dôsledku užívania omamných látok, ktoré uňho následne navodzujú výrazne zdravotné problémy i problémy v správaní sa, zhoršujú jeho sociálne prejavy a v prípade neriešenia daného stavu, ako vyplýva z predložených odborných správ,

by to mohlo viesť v konečnom dôsledku i k ohrozeniu života samotného maloletého, vzhľadom na tieto skutočnosti teda súd dospel k jednoznačnému záveru, že nariadenie ústavnej výchovy za účelom zabezpečenia zlepšenia sa stavu maloletého je jednoznačne v jeho záujme a že je v jeho záujme v súvislosti s vyššie uvedeným jeho umiestnenie v resocializačnom zariadení, pobyt v ktorom mu umožní zbaviť sa závislosti na užívaných omamných látkach.

V súlade s citovaným ustanovením § 54 ods. 6 Zákona o rodine, súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade existujú dôležité dôvody pre ktoré je potrebné predĺženie tejto ústavnej starostlivosti maloletého až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti a týmito dôvodmi sú jednak vek maloletého, ktorý už v H. XXXX dovŕši plnoletosť a dĺžka pobytu v ústavnom zariadení do dovŕšenia plnoletosti by nedokázala zabezpečiť očakávanú nápravu na strane maloletého a teda súd mal jednoznačne za preukázané, že práve vzhľadom aj na vek dieťaťa, ako i na jeho výrazne vyššie popísané problémy, je potrebné predĺženie tejto nariadenie ústavnej starostlivosti, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O povinnosti rodičov prispievať na výživu maloletého súdom stanoveným výživným súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 81 Zákona o rodine, pričom súdom stanovené výživné súd považoval za primerané ako k odôvodneným potrebám maloletého, tak i k zárobkovým, majetkovým a osobným pomerom jeho rodičov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).