Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-2-2014.pdf
PDF · 116.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, advokátom JUDr. Jozefom Beňom, PhD., so sídlom tamtiež, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 24. októbra 2013 pod č.: 44111-3/2013-Ba na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej uvedenej v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2013 č.: 28528-2/2013, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie žalovanej, ako aj na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a citoval ustanovenia § 247 a 245 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca zdôraznil, že ak nebol poistený v systéme Sociálnej poisťovne SR nemôže to byť na jeho ujmu a zároveň uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov t. j. prvostupňového a druhostupňového sú protichodné. Argumentoval tým, že žalovaná ako odvolací orgán poukázala na to, že žalobca dokonca nemal byť na účely poistenia evidovaný v sociálnej poisťovni, citoval pritom čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia a upozornil na to, že podľa neho pre posúdenie rozhodného práva v prípade dočasného pridelenia zamestnanca na prácu do iného členského štátu je dĺžka pridelenia zamestnanca. Žalobca dôvodil ďalej tým, že ak je pridelenie kratšie ako 24 mesiacov rozhodným je právo členského štátu, v ktorom má sídlo zamestnávateľ, resp. kde zamestnanec vykonával prácu pred pridelením. Ak trvá pridelenie dlhšie ako 24 mesiacov rozhodným právom je právo členského štátu, do ktorého bol zamestnanec dočasne pridelený. Z pracovnej zmluvy ani z dohody podľa žalobcu nevyplýva, či išlo o dočasné pridelenie, ktoré presahovalo 24 mesiacov, resp. či žalobca bol vyslaný, aby nahradil inú osobu. S poukazom na citáciu § 195 ods. 1, § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ďalej argumentoval tým, že v rozpore s týmito ustanoveniami podľa žalobcu neskúmala žalovaná splnenie podmienok čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia a v tej istej súvislosti ani dobu dočasného pridelenia, čo napokon nevykonal ani prvostupňový správny orgán. Žalobca v odvolaní nenavrhoval zisťovanie splnenia podmienok podľa čl. 12 ods. 1, nakoľko prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica bolo založené na tvrdení, že žalobca nebol v rozhodnom čase evidovaný v sociálnej poisťovni a neobsahovalo ani tvrdenie, že mal byť evidovaný na účely sociálneho poistenia v inom členskom štáte.
Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného bolo založené na tvrdeniach, ktoré nepreukazujú žiadne listinné dôkazy, neboli v správnom konaní preukázané a správny orgán sa nimi nijako nezaoberal. Na základe uvedeného preto žalobca tvrdil, že postup bol preto nezákonný, viedol k nesprávnemu zistenému skutkovému stavu a k nesprávnej aplikácii právnej normy.
K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.02.2014 vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla s poukazom na dôvody napadnutého rozhodnutia žalobu zamietnuť, resp. zastaviť konanie, pretože považuje podanú žalobu za podanú oneskorene.
Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 16. júla 2013 pod č. 28528-2/2013 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že pán R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D., nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. marca 2011. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán citáciou ustanovenia § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a poukázal na to, že ako správny orgán pri posudzovaní nároku na náhradu za bolesť poškodenému R.i G. vychádzala Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica z nasledovných dokladov: 1. Uplatnenie nároku na náhradu škody, úrazová dávka zo dňa 17. mája 2013 preloženou Európskym Centrom Odškodného, spol. s r.o. doručené Sociálnej poisťovni pobočka Považská Bystrica dňa 20. mája 2013, 2. Lekársky posudok o bolestnom a lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02. mája 2013, vypracovaný MUDr. C. G., chirurg - traumatológ, potvrdený MUDr. C. F., zástupcom primára úrazovej chirurgie, 3. Záznam o poskytnutí informácii vo veci kontroly príčin a okolností vzniku úrazu č. j. 025/8998/5.31/11/15.4-1 zo dňa 12. apríla 2011, 4. Vyrozumívací dopis poškozenému k pracovnímu úrazu ze dne 14.03.2011 Kooperativy, a. s. zo dňa 23.05.2012, 5. Výpisom z informačného systému Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedený prehľad o trvaní sociálneho poistenia.
Zároveň poukázal prvostupňový správny orgán na to, že poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne Považská Bystrica dňa 10. mája 2013 a po jej posúdení podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 83 zákona ako aj § 4 ods. 1 písm. a) a § 11 ods. 1 Zákonníka práce ako aj § 8 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V závere rozhodnutia správny orgán dôvodil tým, že na základe registra Sociálnej poisťovne bol poškodený naposledy registrovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne od 01. júla 2009 do 01. júna 2010 ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na základe predloženej dokumentácie poškodeného vznikol pracovný úraz dňa 14. marca 2011, t. j. v čase, kedy nebol registrovaný v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje úrazové poistenie v zmysle zákona. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím dňa 24. októbra 2013 pod č. 44111-3/2013-Ba ako príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie R. G. zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočky Považská Bystrica potvrdila. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenie § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. ako aj ustanovenie § 4 ods. 3 citovaného zákona s poukazom na citáciu § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ako aj citáciu § 17 ods. 1 a § 83 citovaného zákona. S dôrazom na obsah citácie ustanovenia § 99 Zákona o sociálnom poistení uviedla, že žiadosť žalobcu bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20. mája 2013, pričom tak ako je uvedené v rozhodnutí k pracovnému úrazu poškodeného došlo 14. marca 2011. Poškodeného v konaní zastupoval JUDr. Jozef Beňo PhD., AK so sídlom v Poprade, ktorý podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie zo dňa 28. augusta 2013. V odvolaní poškodený nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pretože podľa registra Sociálnej poisťovne, ako uviedol prvostupňový správny orgán bol registrovaný od 01. júla 2009 do 01. júla 2010 a k pracovnému úrazu došlo 14. marca 2011, avšak poškodený uviedol, že bol zamestnancom zamestnávateľa DUBOS, s.r.o., Dubnica nad Váhom, o čom bola sociálna poisťovňa informovaná a na základe dohody o dočasnom pridelení na výkon práce k inému zamestnávateľovi zo dňa 20. januára 2011 a to k zamestnávateľovi ŽĎAS a.s., Žďár nad Sázavou v Českej republike vykonával prácu aj v čase utrpenia pracovného úrazu. Podľa neho nemal možnosť ovplyvniť zamestnávateľa, aby ho v súlade s platnou právnou úpravou prihlásil do sociálnej poisťovne ako zamestnanca a nesplnenie povinnosti zamestnávateľa nemôže byť na jeho ujmu, teda na ujmu zamestnanca. V dôsledku poškodenia zdravia utrpel pri pracovnom úraze také poškodenie, ktoré spôsobilo doživotne invaliditu a úlohou štátu v zastúpení správneho orgánu je podľa neho poskytnúť občanovi pomoc vo forme výplaty dávky úrazového poistenia. Sociálna poisťovňa ústredie preskúmala napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. júla 2013 ako aj spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dôvodila ďalej tým, že z uvedenej priloženej dokumentácie vyplýva, že postup pobočky Sociálnej poisťovne Považská Bystrica pri posudzovaní nároku poškodeného na náhradu za SSU z dôvodu pracovného úrazu zo dňa 14. marca 2011 bol správny. Poukázala pritom na doklady, z ktorých vychádzala pobočka Považská Bystrica ako aj na obsah uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 08. júna 2010, z ktorej vyplýva, že poškodený bol zamestnancom zamestnávateľa DUBOS a podľa Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi zo dňa 20. januára 2011, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej predmetnej pracovnej zmluvy bol dočasne pridelený zamestnávateľovi ŽĎAS v Českej republike, u ktorého dňa 14. marca 2011 utrpel pracovný úraz. Ako vyplýva z registra sociálnej poisťovne, poistený bol naposledy evidovaný v registri poistencov sociálnej poisťovne od 01. júla do 01 júna 2010 ako samostatne zárobkovo činná osoba. V čase utrpenia pracovného úrazu 14. marca 2011 nebol evidovaný v registri sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa DUBOS. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04. septembra 2013 požiadal zamestnávateľa DUBOS o písomné vyjadrenie, či bol poškodený v čase vzniku pracovného úrazu, t. j. 14. marca 2011 prihlásený do poistenia v inom štáte. Zamestnávateľ listom zo dňa 10. septembra 2013 oznámil Sociálnej poisťovni pobočka Považská Bystrica, že poškodený bol v období od 09. júna 2010 do 31. marca 2012 jeho zamestnancom. Ďalej uviedol, že v uvedenom období trvania pracovného pomeru bol zákonne poistený v ČSSZ Praha 8 a pracovná neschopnosť súvisiaca s pracovným úrazom zo dňa 14.03.2011 bola následne riešená týmto úradom a vyplácaná od 14.03.2011 do 03.04.2011 ako náhrada príjmu pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom a od 04.04.2011 do 02.03.2012 vyplácaná ako nemocenské dávky ČSSZ Praha 8. Následné odškodnenie pracovného úrazu zo dňa 14.03.2011 zamestnanca riešil zamestnávateľ cez Kooperatívu Vienna Insurance Group, P. O. BOX 50, Modřice. Ako vyplýva z listu Kooperatívy zo dňa 23. mája 2012 poisťovňa z titulu poistnej udalosti zo dňa 14. marca 2011 na základe zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa DUBOS pri pracovných úrazoch a choroby z povolania poskytla poškodenému náhradu škody nasledovne:
- náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti od 14. marca 2011 do 02. marca 2012
- náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečbou
- bolestné.
Poisťovňa Kooperatíva zároveň uviedla, že zároveň poškodenému bola vyplatená suma 212 749 Kč. Žalovaná ďalej citovala čl. 11 ods. 1 prvej vety Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia účinného od 01. mája 2010, ako aj čl. 11 ods. 3 písm. a) a čl. 12 ods. 1 tohto nariadenia. V závere rozhodnutia uviedla, že vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ DUBOS neprihlásil poškodeného na poistenie do sociálnej poisťovne a ani dodatočne po vzniku poistnej udalosti dňa 14. marca 2011 nepožiadal o vydanie formulára E101-potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve v zmysle čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia v zmysle citovaných ustanovení Základného nariadenia je na prejednávanú vec potrebné aplikovať všeobecné pravidlo pre určenie uplatniteľnej legislatívy podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) Základného nariadenia. Podľa žalovanej správne postupoval zamestnávateľ DUBOS, ak neuznal úraz poškodeného za pracovný podľa zákona v znení neskorších predpisov, pričom správnosť a zákonnosť jeho konania je potvrdená aj postupom príslušných orgánov v Českej republike pri odškodňovaní pracovného úrazu poškodeného. Vyššie uvedené skutočnosti podľa žalovanej dokazujú, že na poškodeného sa vzťahujú príslušné právne predpisy Českej republiky a nie legislatíva SR a preto ani na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno poškodenému priznať nárok na náhradu za
sťažené spoločenské uplatnenie podľa zákona (žalovaná má na mysli zákon - zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) v znení neskorších predpisov a zákona č. 437/2004 Z. z.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovanej a dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
Predmetom preskúmania je právoplatné rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o tom, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. marca 2011 podľa platnej legislatívy na území Slovenskej republiky.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z vyššie citovaných skutočností je nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktoré upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podliehajúcich právnej úprave ustanovení § 247 až § 250k O.s.p.
Podľa ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. nepochybné vyplýva, že v správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou, a teda zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu skúma iba z hľadiska namietaných okolností uvedených v žalobe.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 4 ods. 3 citovaného zákona upravuje, že zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v pracovnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.
V zmysle § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným poškodením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Z ustanovenia § 83 citovaného zákona vyplýva, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 16 citovaného zákona, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, 38) v štátnozamestnaneckom pomere, 39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu, 39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo
ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, b) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru, c) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania, d) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí, e) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
V zmysle § 99 citovaného zákona, má poškodený nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa zákona č. 437/2003 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NRSR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 461/2008 Z. z., ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR v súvislosti so zavedením meny Euro, ďalej len zákon (437/2004 Z. z.)
Ako vyplýva z čl. 11 ods. 1 vety prvej Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia, účinného od 01. mája 2010 (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu.
Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Ako vyplýva z čl. 12 ods. 1 základného nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonáva prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané tvrdenie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V § 2 ods. 2 citovaného zákona, pri vymedzení základných pojmov uvedené, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) 3 bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty.
Podľa § 195 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 196 ods. 7 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
S poukazom na ustanovenie § 209 ods. 3 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Podľa § 218 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
Ako vyplýva z ustanovenia § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 209 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov súd konštatoval, že žalovaná ako odvolací orgán, rovnako ako aj prvostupňový správny orgán - pobočka Sociálnej poisťovne Považská Bystrica postupovali pri vydávaní svojich rozhodnutí podľa vyššie citovaných ustanovení zo zákona o sociálnom poistení. Zároveň súd je toho názoru, že obidva správne orgány postupovali jednoznačne aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia účinného od 01. mája 2010, podľa ktorého je Slovenská republika ako štát Európskej únie povinná sa riadiť. Ako vyplýva z ustanovenia čl. 11 ods. 3 písm. a) Základného nariadenia, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Vyplývajúc z rozsiahleho zistenia skutkového stavu pobočkou Sociálnej poisťovne Považská Bystrica, tento prvostupňový správny orgán sa dostatočne vyporiadal so zisteným skutkovým stavom, ako aj s písomnou dokumentáciou, ktorá v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 citovaného zákona tvorila dôkazné podklady potrebné na to, aby organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodla. Pritom posudzovala všetky dôkazy získané nielen zo strany poškodeného, ale aj pri vlastnom zisťovaní ako hodnoverné a podstatné pri vydaní svojho rozhodnutia pri posudzovaní nároku poškodeného na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. marca 2011, ktorý utrpel žalobca na
území Českej republiky pri vykonávaní práce v prospech svojho zamestnávateľa spoločnosti DUBOS s.r.o., Dubnica nad Váhom.
Aj podľa názoru súdu zo všeobecného pravidla pre určenie uplatniteľnej legislatívy vyplývajúceho z čl. 11 ods. 3 písm. a) Základného nariadenia je jednoznačne preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica rozhodla ako prvostupňový správny orgán správne a v súlade tak s citovaným ustanovením článku základného nariadenia, ako aj podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
Tá skutočnosť, že na žalobcu sa vzťahujú príslušné právne predpisy členského štátu, kde vykonával prácu ako zamestnanec zamestnávateľa DUBOS s.r.o., Dubnica nad Váhom, teda Českej republiky a nie legislatíva Slovenskej republiky, v konečnom dôsledku potvrdzuje aj postup zamestnávateľa DUBOS, ktorý za uvedené obdobie jednak vyplácal poškodenému náhradu príjmu pracovnej neschopnosti, ako aj nemocenské dávky prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha 8 a napokon aj z postupu poisťovne Kooperatíva, ktorá z titulu poistnej udalosti zo dňa 14. marca 2011 pristúpila na základe zákonného poistenia k povinnosti vyplácať poškodenému náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, ako aj náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečbou a k výplate bolestného.
Čo sa týka námietok žalobcu uvádzaných jednak v odvolaní, ako aj v žalobe, že on ako poškodený zamestnanec nemôže za to, že nebol poistený v systéme Sociálnej poisťovne SR a táto skutočnosť nemôže byť na jeho ujmu, k tomuto súd uvádza, že ani táto skutočnosť nemôže ovplyvniť samotné rozhodovanie Sociálnej poisťovne organizačnej zložky, ako ani rozhodnutie odvolacieho orgánu, pretože obidva správne orgány, ako už súd poukázal vyššie postupovali jednoznačne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ako aj zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a v neposlednej miere aj podľa základného nariadenia platného v štátoch Európskej únie.
Pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje vo svojich dôvodoch poukazom na obsah čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia, súd musí zdôrazniť, že v prvom rade je potrebné aplikovať pri rozhodovaní správnych orgánov ustanovenie čl. 11 ods. 1 Základného nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nárokov platí legislatíva len jedného členského štátu. Podľa konkrétneho ustanovenia čl. 11 ods. 3 písm. a) Základného nariadenia je táto podmienka iba zdôraznená a zdupľovaná a pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v čl. 11 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Základného nariadenia, nemôže posudzovať správny orgán splnenie podmienok ustanovenia čl. 12 ods. 1 Základného nariadenia, teda trvanie dočasného pridelenia zamestnanca na prácu v inom členskom štáte. Tieto skutočnosti by správny orgán bol povinný skúmať iba v tom prípade, keby bolo jednoznačne preukázané, že členským štátom Európskej únie a príslušný podľa uplatniteľnej legislatívy je Slovenská republika. V tomto prípade by bol povinný správny orgán skúmať, či teda to vyslanie pracovníka zamestnanca bolo na dobu menej ako 24 mesiacov, resp. viac a tak skúmať podmienky ustanovenia čl. 12 ods. 1 ZN, tak ako na to poukazuje v dôvodoch žaloby žalobca.
Je pravdou, že žalovaná ako odvolací orgán na uvedené ustanovenie článku základného nariadenia poukázala, a to v tej súvislosti, že uviedla pokiaľ by bola povinná aplikovať organizačná zložka sociálnej poisťovne pri svojom rozhodovaní uvedené nariadenie podľa príslušnej uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky, bola by povinná skúmať aj tieto skutočnosti uvádzané v pracovnej zmluve v spojení s uzatvorenou dohodou o výkone pracovnej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie.
Tieto osobitné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a podmienky by teda musela skúmať sociálna poisťovňa príslušná organizačná zložka, ktorá by rozhodovala o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia iba v tom prípade, ak by Sociálna poisťovňa Slovenskej republiky mala titul a potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve Slovenskej republiky. Pokiaľ takéto podmienky zamestnanec u zamestnávateľa DUBOS s.r.o., Dubnica nad Váhom nespĺňal, tak bolo povinnosťou sociálnej poisťovne príslušnej organizačnej zložky skúmať najprv splnenie podmienok čl. 11 až následne teda skúmať podmienky uvedené v čl. 12, tak ako to už súd vyššie uviedol.
Na základe týchto skutočností preto súd je toho názoru po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj následne odvolacieho orgánu, t. j. žalovanej boli vydané v súlade so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po prijatí správneho právneho záveru, čo sa týka posúdenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalobcu v súvislosti s pracovným úrazom zo 14.03.2011.
Súd sa preto stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej, že žalobcovi nevznikol nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 14. marca 2011 podľa legislatívy platnej na území Slovenskej republiky a zároveň konštatoval, že s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 195 ods. 1, § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení sa správne orgány v spojení s ustanoveniami § 209 ods. 1 a 4 citovaného zákona dostatočne a úplne vyporiadali so zisteným skutkovým stavom a vykonali dôkazy, ktoré boli potrebné pre zistenie a objasnenie tohto stavu veci. Riadili sa zároveň aj všeobecnými Nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady platné pre členské štáty Európskej únie.
Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal náhradu trov konania a žalovanej, ktorá zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania nepriznal trovy konania a rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.